Na čo máme cholesterol, keď zovšadiaľ počujem, že spôsobuje vážne zdravotné problémy?
Začnem slovenským príslovím: „Všetkého veľa škodí“. A platí to aj pre cholesterol v krvi, v ktorej sa transportuje v čiastočkách nazvaných lipoproteíny, pričom lipo znamená tuk a proteín bielkovinu. Pritom cholesterol je tou tukovou časťou lipoproteínov a bielkovina je tam jednak preto, že umožňuje rozpustnosť lipoproteínu v krvi a tiež preto, že nesie v sebe informáciu o tom, ako má byť cholesterol „spracovaný“. Bez cholesterolu jednoducho neexistuje žiadna živočíšna bunka. Je súčasťou všetkých bunečných membrán živočíchov, vrátane membrány, ktorá ohraničuje bunku voči ostatným, ale aj prostrediu. Zároveň tvorí obal, ktorý obklopuje takzvané axony nervových buniek. Tie by sa dali prirovnať k elektrickému vedeniu, lebo sa mu podobajú nielen tvarom, ale aj tým, že prenášajú signál z nervových buniek do tkanív a orgánov. A do tretice, cholesterol je základom molekuly steroidných hormónov, ktoré majú zásadnú úlohu v regulácii mnohých procesov v našom organizme.
V tom prípade si ale nemôžeme dovoliť nedopriať ho telu dosť. Alebo si ho vie zabezpečiť aj samo a nie je závislé len od toho, čo máme na tanieri?
Taká významná látka ako cholesterol nemôže byt závislá iba od toho, či bude prijatá v potrave. Preto ho každá bunka dokáže syntetizovať, a to na základe toho, či ho potrebuje buď pre svoju funkciu alebo preto, že sa bunka delí a vznikajú z nej nové bunky, hlavne u rastúceho organizmu. Je logické, že takéto procesy musia byť nielen dokonale regulované, ale musia byť aj ekonomické. Pre bunku je ľahšie získať cholesterol z potravy, lebo na syntézu cholesterolu musí vynaložiť oveľa viac energie. Ale príroda si to zariadila tak, že stačí naozaj nízka koncentrácia cholesterolu v krvi, aby boli bunky „nasýtené“. Z krvi odčerpajú iba toľko, koľko potrebujú.
A čo ten zvyšok? To je ten cholesterol, ktorý nám škodí?
Áno, nadbytok cholesterolu v krvi sa dostáva do prostredia, ktoré sa nachádza pod povrchovou časťou tepien, ktorými krv preteká. Ukladá sa tam a tým začína proces, ktorému hovoríme ateroskleróza – po slovensky kôrnatenie tepien.
Koľko cholesterolu je teda tak akurát?
Máme veľa dôkazov o tom, že optimálna hladina, teda koncentrácia cholesterolu v krvi, je naozaj nízka, pričom sa do nej ráta súčet tohto takzvaného dobrého aj zlého, čiže LDL-cholesterolu. Práve o ňom máme podstatné vedecké poznatky. Napríklad novorodenec má hladinu LDL-cholesterolu (cholesterol v lipoproteínoch s nízkou hustotou) okolo 0,6 mmol/l. Tá je spojená s najvyššou aktivitou receptora, ktorý zabezpečuje, aby sa čiastočky LDL dostali dovnútra bunky. Je to tiež spojené s najnižším výdajom energie pre bunky, ktoré cholesterol potrebujú pre svoju činnosť. Keď sme však robili najnovšiu štúdiu, v ktorej sme na Slovensku vyšetrili 4 600 mužov a žien vo veku 40 rokov, ukázalo sa, že ich priemerná hladina LDL-cholesterolu bola už 3,1 mmol/l. Na základe toho možno povedať, že generácia 40-ročných by bola určite zdravšia, keby mala LDL-cholesterol aspoň 4-násobne nižší.
Môžeme sa na chvíľu pri tých dvoch druhoch cholesterolu zastaviť? Čím si jeden vyslúžil prívlastok dobrý a druhý zlý?
„Zlý“ LDL-cholesterol je zlý len vtedy, keď je ho viac ako treba, pričom viac ho má väčšina z nás. Vysvetľuje sa to tým, že vyššia hladina cholesterolu bola výhodou, keď ľudia zomierali na epidémie infekčných ochorení a tí, ktorí to prežili, mali vďaka nemu lepšiu schopnosť regenerácie svojich tkanív. Tiež sa z poranení zotavili lepšie ľudia, ktorí mali vrodenú predispozíciu ku vyššej hladine LDL-cholesterolu. Dnes je to naopak, a vyššia hladina náš život skôr ohrozuje. Vieme nielen liečiť poranenia, ale aj predchádzať infekčným ochoreniam, napríklad vakcináciou.
A čo dobrý cholesterol? Toho máme len toľko, koľko treba, preto si ho tak pochvaľujeme?
(úsmev) HDL-cholesterol sa nazýva „dobrým“ preto, lebo štúdie, ktoré hodnotili súvislosť medzi jeho hladinou a rizikom úmrtí ukázali, že ľudia, ktorí ho majú vysoký, majú nižšie riziko srdcovo-cievnych ochorení a úmrtí naň. Naopak, často patria k dlhovekým. Čiastočky HDL-cholesterolu, teda lipoproteínov s vysokou hustotou, obsahujú totiž veľa bielkovín a teda majú veľa funkcií. V látkovej premene lipidov má HDL úlohu v tzv. reverznom transporte cholesterolu z buniek do pečene, ktorá ho dokáže vylúčiť vo forme žlčových kyselín. Avšak HDL čiastočky transportujú aj cholesterol uložený v aterosklerotických plátoch tepien a preto dostal názov „dobrý“. Zatiaľ sa však nepodarilo nájsť liek, ktorý by cestou zvýšenia hladiny HDL-cholesterolu znížil riziko úmrtí.
Vráťme sa teda k tomu zlému, čo sa deje v tele, keď ho máme dlhodobo priveľa…
Ako som už spomínala, nadbytočný LDL-cholesterol sa ukladá v tepnách, čím spôsobuje ich kôrnatenie. Postupne sa prierez tepien zužuje, čím sa zhoršuje prekrvenie tkanív. Orgány, ktoré potrebujú veľmi veľa živín a kyslíka a čerpajú ho z krvi, tým trpia a môže dôjsť až k takému poškodeniu, že odumrú – čomu hovoríme infarkt.
Ten si spájame väčšinou len so srdcom, ale zjavne sa týka aj ostatných orgánov. Čo znamená pre ne?
Smrteľné následky môže mať len infarkt srdca alebo mozgu, čiže mrtvica, ale vážne poškodenia spôsobuje ateroskleróza napríklad aj na tepnách dolných končatín. Jej dôsledkom bývajú často až amputácie.
Vždy je to naša chyba? Zvyšujeme si cholesterol sami zlou životosprávou, alebo môže byť aj dedičný?
Môže. Vrodená predispozícia k vysokému „zlému“ LDL-cholesterolu je dokonca častá. Súvisí to s tým, čo som už popísala ako výhodu v časoch, keď ľudia zomierali hlavne na infekcie a poranenia. Nestihli sa tak dožiť infarktov. Dnes majú naopak ľudia s vrodenou predispozíciou k vysokému LDL-cholesterolu výrazne vyššie riziko včasných úmrtí na srdcové a mozgové infarkty. Pritom najzávažnejšou, geneticky podmienenou poruchou látkovej premeny cholesterolu je familiárna hypercholesterolómia, ktorou je postihnutý 1 človek z 200. Na Slovensku tak máme asi 40-tisíc ľudí s týmto ochorením, ktoré od narodenia spôsobuje veľmi vysokú hladinu cholesterolu, a tým aj výskyt predčasných úmrtí na jeho komplikácie. Je však dôležité povedať, že ide o veľmi dobre liečiteľné ochorenie. Keď sa začne včas liečiť, tak sa jednoznačne predíde týmto úmrtiam.
V čom táto liečba spočíva?
Liekmi prvej voľby sú statíny. Cieľom je dosiahnuť takú hladinu LDL-cholesterolu, pri ktorej máme vedecké dôkazy o tom, že sa znižuje výskyt a úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia. Pritom tí najrizikovejší ľudia by mali mať LDL-cholesterol pod 1 mmol/l. Takmer ako novorodenec. To sa dá dosiahnuť kombináciou statínu a inhibítoru resorpcie cholesterolu. Ak to nestačí, máme možnosť pridať nové lieky, ktoré dokážu ešte navyše znížiť cholesterol až o 50 percent. Všetky tieto skupiny liekov, nazývaných odborne hypolipemiká, majú vedecké dôkazy zo štúdií na tisícoch pacientov, že osoby na aktívnej liečbe významne zdravotne profitovali v porovnaní s tými, ktorí túto liečbu nemali. A samozrejme, že lieky, ktoré sú indikované pre tak veľa ľudí, musia mat veľmi prísne kritériá na bezpečnosť, aby boli registrované a predpisované lekármi.
Lieky sú ale zrejme len časť liečby a chce to aj zmenu životného štýlu. Ako by mal vyzerať?
Ku každej porcii hlavného jedla by sme si mali pridať porciu ovocia ci zeleniny, znížiť konzumáciu živočíšnych tukov, ale aj sladkostí. A samozrejme, nefajčiť a hýbať sa. Najjednoduchšie je zaradiť do denného režimu chôdzu. Napríklad denne prejsť desaťtisíc krokov – dnes nám ich spočíta každý telefón, ktorý máme všetci u seba neustále v pohotovosti.
Tento článok je podporený spoločnosťou Novartis Slovakia s.r.o.
Zistite viac na www.nikdynevieskedy.sk.