„Zavolám ti zajtra.“ „Teraz nemôžem.“ „Mám toho veľmi veľa, uvidíme sa inokedy.“ Cez víkend nám to nevyjde, musím pracovať.“ To stretnutie musíme odložiť, v práci mám dôležité stretnutia a musím sa pripraviť.“ Aj vám sú tieto frázy dôverne známe? Určite ste ich už mnohokrát počuli a možno sami aj použili. Akoby sa stalo módou vyhlasovať, že nestíhame. Kompenzujeme si tak pocit menejcennosti alebo len chceme, aby ostatní videli koľko toho zvládneme utiahnuť? Kedy bude pre nás duševné zdravie rovnako dôležité alebo dôležitejšie ako práca?
Vyhorieť môžete v akomkoľvek povolaní
Spoločnosť sa nastavila tak, že s obdivom hľadíme na človeka, ktorý chodí o deviatej vyčerpaný domov, ťahá aj víkendy a všetok čas obetuje práci. No ak niekto povie, že sa rozhodol tráviť v práci menej času a viac sa venovať sebe alebo rodine a dbať na svoje psychické zdravie, považujeme to za zvláštne. Taký človek je automaticky lenivý flákač, ktorý to ďaleko nedotiahne.
Ako dlho sme však schopní znášať dôsledky dlhodobého stresu z množstva povinností, príliš vysokých nárokov, rýchleho životného tempa a tlaku okolia? Čo sa stane, keď sa pohár naplní až po okraj a pretečie? Vyhoríte. Doslova. Budete sa cítiť akoby vo vás zhasol plameň. Nedokážete sa pre nič nadchnúť, ale ani dokončiť bežné povinnosti.
Syndróm vyhorenia môže stretnúť každého. Vôbec nezáleží na tom, na akej pozícií pracujete. Ak ste vo vašej práci dlhodobo vystavený náročným podmienkam, môže sa u vás syndróm vyhorenia rozvinúť bez ohľadu na to, či máte vysokú manažérsku pozíciu alebo sedíte za pokladňou v hypermarkete. Dá sa však včas zistiť, že niečo nie je v poriadku a zakročiť? Znamená množstvo stresu automaticky vyhorenie? Pozrite sa, aké sú prvé signály a čo robiť, aby ste zvládli v práci aj náročné dni.
Stres a syndróm vyhorenia nie je to isté
Ľudia si často zamieňajú stres a pocit vyhorenia. Stres je považovaný za negatívny stav spojený s nadmerným množstvom povinností alebo inej záťaže. Prežívanie stresu vás však dokáže stimulovať a nabudiť, aby ste našli riešenia, vďaka ktorým problém vyriešite. Ak však ku stresu dochádza dlhodobo a opakovane môže spôsobiť syndróm vyhorenia. Jeho hlavnými spúšťačmi sú neustály časový tlak, vysoké emočné napätie a chronický stres.
Eva Morovicsová z Psychiatrickej kliniky vo svojej štúdii Syndróm vyhorenia a možnosti jeho prevencie hovorí, že „rozdiel medzi stresom a syndrómom vyhorenia spočíva v tom, že do stresu sa môže dostať každý človek, avšak syndróm vyhorenia sa vyskytuje iba u ľudí, ktorí sa intenzívne venujú práci, majú vysoké ciele, očakávania a motiváciu“. Ak ste teda v práci každodenne vystavení stresu, môže u vás dôjsť až k syndrómu vyhorenia. Neplatí však, že ak v práci z času na čas nestíhate, alebo toho máte občas plné zuby, ide automaticky o fázu vyhorenia.
Stres je charakteristický vysokou angažovanosťou, zvýšením prežívaním emócií, hyperaktivitou a naliehavosťou na okolie. Vedie však ku strate energie, úzkostným poruchám a fyzickým zdravotným problémom. Naopak pri syndróme vyhorenia sa človek stiahne do seba, jeho emócie sú otupené a pociťuje neustálu bezmocnosť a beznádej z každej situácie. Stratí akúkoľvek motiváciu nielen pre pracovné, ale i súkromné činnosti. Časté sú depresívne stavy a hrozí emocionálne poškodenie.
Syndróm vyhorenia je chrípka
Hoci sa to tak, najmä v posledných rokoch, môže zdať, syndróm vyhorenia nie je nákazlivé ochorenie, ktoré dostanete podobne ako chrípku alebo nádchu. K vyhoreniu sa prepracovávate dlhodobo a musíte prejsť rôznymi fázami, aby sa u vás tento stav rozvinul.
Dôležité je vedieť, že môžete v ktoromkoľvek štádiu vyhľadať odbornú pomoc. Najlepšie je dohodnúť si termín u psychológa. Ak sa však na tento krok necítite, no zároveň sa chcete o svojich problémoch porozprávať, je tu pre vás anonymná a bezplatná nonstop poradňa IPčko. Pomoc nájdete napríklad aj vo FB skupine Union pre zdravú dušu, ktorú spravuje zdravotná poisťovňa.
Ako však zistíte, že niečo nie je v poriadku a množstvo stresu, ktorý sme spomínali vyššie je neúnosné.
Fáza 1: Nadšenie. Milujem svoju prácu a urobím pre ňu všetko. Môže to súvisieť s povýšením. V práci si všimli a ocenili vaše schopnosti, takže ste dostali väčšiu zodpovednosť a množstvo nových úloh, ktoré sa snažíte vykonať čo najlepšie. Možno dokonca opravujete a dokončujete úlohy, ktoré ste zadali podriadeným, len aby ste nezlyhali. Ste hyperaktívny a prekypujete nadšením a nápadmi. V práci trávite čoraz viac času a zabúdate na priateľov, rodinu a svoje záujmy.
Fáza 2: Stagnácia. Mám rád svoju prácu, ale neviem či pre ňu dokážem všetko obetovať. Vaše počiatočné nadšenie opadlo a vy zisťujete, že nie je všetko také ideálne, ako ste si to na začiatku predstavovali. Stále sa však snažíte utiahnuť všetky povinnosti napriek časovému stresu. Začínajú sa prejavovať známky únavy.
Fáza 3: Frustrácia. Naozaj mám rád svoju prácu? Tu už začínate pochybovať, či má vaša práca vôbec nejaký zmysel, pretože napriek veľkému úsiliu a množstva času, ktoré do nej vkladáte, máte pocit, že nevidíte žiadne výsledky. Nikto vás napriek vašej snahe neocení. Robíte si starosti, horšie spíte, trpíte nechutenstvom a bolesťami hlavy.
Fáza 4. Apatia. Moja práca je mi ukradnutá. Po dlhšej dobe frustrácie sa dostavia pocity, kedy vám už na vašej práci vôbec nezáleží. Vykonávate len najnutnejšie veci a to len preto, lebo potrebujete z niečoho platiť účty. Vaša práca vám už neprináša žiadne potešenie. Ste veľmi unavení, často bývate chorí, trpíte nespavosťou a ťažko sa sústredíte.
Fáza 5. Vyhorenie. Ste psychicky a emocionálne vyčerpaní, že nedokážete vykonávať ani bežné činnosti a často máte problém vôbec vstať z postele. Máte pocity zlyhania, sklamanie a to môže viesť agresii. Zároveň však nemáte absolútne žiadnu chuť vrátiť sa k práci, pretože v nej nevidíte žiadny zmysel. Prichádzajú stavy úzkosti a depresie. V tomto okamihu je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc.
Stresu sa asi nevyhnete, vyhorieť však nemusíte
V niektorej z fáz vyhorenia sa dnes nachádza množstvo ľudí. V menšej či väčšej miere prežívame stres takmer každý deň, no rýchle pracovné tempo a kolotoč v domácnosti nám mnohokrát ani nedovolia si uvedomiť, že niečo nie je v poriadku. Ak však varovné príznaky rozpoznáte včas, dokážete s týmto problémom bojovať oveľa účinnejšie. Na začiatku vyhodnoťte svoje možnosti. Triezvo sa zamyslite nad tým, či ešte situáciu zvládnete sami, s podporou rodiny a priateľov alebo vyhľadáte odbornú pomoc.
Ideálny scenár je, nevyhorieť vôbec. Dá sa však proti tomu niečo robiť. Existuje prevencia, ktorá by vás spoľahlivo ochránila. Vyskúšajte týchto 11 rád.
- Obmedzte počet hodín, ktoré trávite v práci. Pracujte od – do a povinnosti si nenoste domov.
- Skúste do svojho bežného dňa zaradiť nejakú fyzickú aktivitu. Nemusíte si hneď kúpiť permanentku do fitness centra. Na začiatok stačí, ak si každý deň urobíte malú prechádzku.
- Poriadne sa vyspite. Snažte sa spať 6 – 8 hodín denne. Nastavte si pravidelný režim. Ak budete v posteli pred polnocou, ráno sa vám bude oveľa lepšie vstávať a budete mať viac energie.
- Vyhraďte si čas na vaše obľúbené relaxačné aktivity. Sauna, masáž, jóga, to všetko vám pomôže uvoľniť napätie. Pokojne môžete navštíviť aj kozmetický salón alebo si zájsť do kaderníctva. Potrebujete získať pocit, že ste pre seba niečo urobili a na prvom mieste ste vy.
- Zmeňte prostredie. Vyberte sa na dovolenku dlhšiu ako predĺžený víkend a získajte odstup od celej situácie.
- Nezabúdajte na priateľov. Nevyhovárajte sa a nerušte stretnutia. Ideálne je ak, si dohodnete pravidelný deň aj čas stretávania, ktorý budete dodržiavať. Futbal vo štvrtok o siedmej alebo tenis v pondelok o ôsmej.
- Nezabúdajte na seba. Nebuďte na seba príliš prísny a pokúste sa bojovať so svojím perfekcionizmom a túžbou po dokonalosti. Vybudujte si k práci zdravý postoj založený na realistických očakávaniach.
- Naučte sa hovoriť nie a stanovte si priority. Presne si vymedzte svoje hranice a rešpektujte ich. Zároveň sa naučte delegovať povinnosti a lepšie spolupracovať.
- Vnímajte chyby ako príležitosť rásť a posúvať sa ďalej, nie ako veľké zlyhania. Robte tak nielen u seba ale aj u ostatných.
- Rozprávajte. Primeraným spôsobom ventilujte svoje emócie a názory.
- Vytvorte si harmonogram. Plánujte nielen svoj pracovný, ale i osobný život. Inak sa vám stane, že hoci stihnete dokončiť všetku prácu, čas na stretnutie s priateľmi, návštevu rodiny alebo bicyklovanie s deťmi vám nezvýši.