Mrazím, mrazíš, mrazíme

Náš jedálny lístok sa už nemusí riadiť sezónnosťou v záhrade. Vďaka mrazeniu môžeme mať zásoby na chutné a rýchle jedlo po ruke stále.

22.09.2022 00:00
radoma, pr nepouzivat

Dnes sa zmrazovanie potravín považuje za jeden z najšetrnejších spôsobov skladovania potravín. Nepoužíva žiadne prídavné látky, len tuhý mráz. Nie je však mrazenie ako mrazenie. „Šokové zmrazovanie je rýchly proces kedy sa potravina v čase do 240 minút uskladní v špeciálnych mrazničkách, kde je teplota –40°C a dokáže v jadre potravín vytvoriť teplotu až –18 °C, čo spôsobí, že sa v potravine vytvoria len mikrokryštáliky. Potraviny pri rozmrazení neuvoľnia toľko vody, voda zostane v nich. Tým pádom nie sú vysušené, gumovité, ale chutné a zachovávajú si všetky chuťové vlastnosti“, vysvetľuje prof. Ing. Jozef Golian, Dr., z Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre. Práve toto je jeden z dôvodov, prečo si môže kupovaná mrazená zelenina uchovať v sebe vyšší podiel zdraviu prospešných látok.

V hre je ešte jeden spôsob mrazenia – pre domácnosti zatiaľ nedostupný. Ide o zmrazovanie prostredníctvom kvapalného dusíka, kde pri teplote –196°C dochádza k okamžitému zmrazeniu potraviny. Ani tento spôsob však nedokáže uchovať prezretú alebo poškodenú zeleninu či ovocie v poriadku. Je veľmi dôležité, odkiaľ zelenina je a ako rýchlo ju dokázali spracovať. „Zelenina, ktorú nájdete pod značkou PRETO Radoma, je prevažne z fariem v Čechách a na Slovensku. Len tak dokážeme zabezpečiť, aby sa zbierala dozretá a mali sme ju u nás na spracovanie doslova pár hodín po zbere“, pridáva sa k nám Michal Britvík, generálny riaditeľ spoločnosti Ryba Žilina, spol. s r.o., ktorá stojí za spomínanou značkou.

radoma, pr nepouzivat

Prečo vzdialenosť hrá dôležitú úlohu?

Odpoveď je úplne jednoduchá. Nie je žiadnym tajomstvom, že zelenina a ovocie, ktoré precestujú polovicu kontinentu zbierajú na farmách nedozreté, aby boli jednotlivé plody na našich pultoch krásne, nablýskané a v najlepšej kondícii. Lenže práve v poslednom štádiu dozrievania získavajú najviac cenných látok. Preto je vhodné, ak sa zelenina či ovocie pestuje v krátkej vzdialenosti od miesta spracovania. Takto má čas dozrieť, získať potrebné vitamíny a minerálne látky a čím skôr po zbere prísť na miesto spracovania. „Dokonca farmy, na ktorých sa pestuje zelený hrášok, ktorý u nás mrazíme, môžu byť maximálne vzdialené len 60 km od miesta spracovania,“ dodáva Michal Britvík.

Pod kožou mrazených hotových jedál

Zeleniny, predovšetkým šokovej mrazenej, sa nemusíme vôbec báť. Ako je to však s hotovými jedlami? Odpoveď je úplne jednoduchá. Aj v tomto prípade je dôležité, čo mrazíme. Pokiaľ je zmrazené kvalitne pripravené jedlo, nemusí to byť výživová katastrofa. Neznalosť zloženia neospravedlňuje a tak nám neostáva nič iné, ako čítať etikety na výrobkoch. Múčne jedlá napr. pirohy je vhodné dať do mrazničky neuvarené. Vhodné je taktiež zmrazovať šúľance, slivkové knedle, lokše či parené buchty“, pokračuje ďalej profesor Golian.

Preto nám stačí nájsť zdravú, strednú cestu a mať doma pre prípady časovej tiesne v mrazničke hotové jedlá alebo zeleninu, ktorú ľahko upravíte. Prvou chutnou voľbou môžu byť aj produkty PRETO Radoma, ktorým na kvalite záleží už mnoho rokov.

Pravda-Radoma-825x464px-03, pr nepouzivat
chyba
Flowers