Prvá výrobná linka na plnenie piva do plechoviek nebola novinkou len v Československu, ale celom východnom bloku. Prirodzene tak vzbudila aj veľký ohlas. Ako ste tieto momenty vnímali vy?
Na začiatky si až tak do detailov nespomínam. Predsa len, bol som ešte stredoškolák. Na tú dobu však rozhodne išlo o niečo výnimočné. Plechovkové pivo spadalo do kategórie nedostatkový tovar. V rámci Československa nebolo vtedy, a ešte dlho potom, žiadne iné pivo balené do plechovky.
Spomínate si, ako tento obal vnímalo vaše okolie? Predsa len, niektorí spotrebitelia boli k novinke spočiatku skeptickí.
Mám pocit, že uvedenie výroby piva v plechovke v slovenskom pivovare vnímali ľudia skôr pozitívne, s hrdosťou. Nepovedal by som, že sa niečoho obávali a keď, tak len toho, či sa im ho pred plánovanou dovolenkou podarí zohnať… K popularite nového obalu prispela aj skutočnosť, že pivo Zlatý Bažant bolo od začiatku, ako sa vôbec objavilo na trhu, obľúbené v akomkoľvek balení.
Spomenuli ste dovolenky. Brali ho ľudia skôr ako „výletové“ pivo?
To si nemyslím, aj keď je pravda, že si veľmi rýchlo uvedomili praktickosť tohto balenia a kupovali si ho práve vtedy, keď na výlet alebo dovolenku cestovali. Najmä zo začiatku sa pivo v plechovkách využívalo aj ako populárny dar alebo pri rôznych špeciálnych príležitostiach.
Uvedenie plechovky bolo v tom čase prelomovým technologickým krokom. Ako sa pivovarníctvo zmenilo s jej príchodom na trh? Exportný potenciál sa určite naplnil…
To rozhodne. A rovnako sa zvýšila aj prestíž hurbanovského pivovaru, ktorý si ako jediný získal rešpekt aj v susednom Česku už pred samotným uvedením plechovky. Raz nás kolegovia z iného českého pivovaru dokonca požiadali o malú službu. V súvislosti s nejakou významnou exportnou zákazkou sme vtedy na našej výrobnej linke pripravili pivo v plechovkách aj pre nich. Čo sa týka pivovarníctva vo všeobecnosti, vplyvom zavedenia plechovky sa menilo len postupne a pomaly. Naopak dnes je pivo v plechovkách jedným z najžiadanejších artiklov.
Čím si jeho úspech vysvetľujete?
Hlavne praktickosťou balenia. Už pred 50 rokmi išlo o jedinečný obal, ktorý nemal na trhu konkurenciu. Nič z toho by mu však nezaručilo úspech, kedy v ňom nebolo kvalitné pivo. A tak je to dodnes.
Vyzerá to tak, že ste už od začiatku patrili k priaznivcom plechovkového piva.
Samozrejme, bol som fanúšikom. Ako vysokoškolák som sa s pivovarom zoznámil aj v rámci školskej exkurzie.
Dali vám vtedy pivo aj ochutnať?
Mali sme tú možnosť, ale nepili sme z plechovky, ale z fľašky v objeme 0,33 l. V tých časoch išlo takisto o „luxusné“, nie bežné balenie piva. Plechovkové pivo bolo na ochutnávku pre exkurzie príliš cenné alebo drahé. Kvalita piva však bola rovnaká.
Čo sa týka vášho vysokoškolského štúdia, pôvodne ste chceli študovať odbor chémia plastov, no náhoda chcela, aby ste sa nakoniec venovali potravinárstvu. Vždy vás zaujímali aj materiály, s ktorými sa pivo dostáva do kontaktu?
Máte pravdu, mojím úmyslom bolo študovať plasty a neskôr pracovať v Plastike Nitra, no osud rozhodol inak. Plasty sa vyučovať prestali a ja som si vybral kvasnú technológiu, do ktorej spadá aj výroba piva. Najlepším materiálom, ktorý prichádza do kontaktu s pivom, je sklo. Tak sme sa to učili a tak to aj je. Samozrejme, od začiatku príchodu plechovky sa viedli búrlivé diskusie o vhodnosti či nevhodnosti tohto obalu, konkrétne o tom, ako pivo zareaguje pri kontakte s plechom, na začiatku oceľovým, neskôr hliníkovým. Plechovka však bola z vnútra ošetrená špeciálnym lakom, ktorý na kvalitu piva nemá žiaden vplyv.
Odhliadnuc od výhod, ako napríklad lepšia možnosť skladovania a prenosu, nižšia hmotnosť či nerozbitnosť, ako vnímate hliníkovú plechovku v porovnaní so sklenenou fľašou?
Ak porovnáme plechovku so sklom, rozdiel je minimálny. Spočíva len v tom, že v nej po naplnení zostane o trochu viac vzduchu ako vo fľaši, ktorá má úzke hrdlo. Ten môže časom skutočne meniť kvalitu piva. Plechovka však má oproti fľaši aj svoje výhody. Neprenikne do nej žiadne svetlo, ktoré má na pivo takisto vplyv.
Starať sa o kvalitu piva na trhu je hlavnou náplňou vašej práce. Ako pivo v plechovke správne skladovať, aby vydržalo čo najdlhšie?
Vo všeobecnosti, nielen pri plechovkách, platí, že pivo je dobré skladovať podľa možností pri nižších teplotách 5 až 10 °C, v tmavej a čistej miestnosti bez priameho slnečného svetla.
Vráťme sa však ešte na chvíľu do roku 1971. Nie je náhoda, že prvú pivnú plechovku naplnili práve v hurbanovskom pivovare. Išlo o moderný závod, ktorý má navyše ideálnu polohu. Prečo je táto lokalita vhodná práve na výrobu piva?
Pôvodný zámer bol postaviť závod na výrobu sladu, teda sladovňu. To sa aj stalo a ako prvá začala fungovať. A prečo Hurbanovo? V Podunajskej nížine sa vždy pestovalo najviac obilnín, a teda aj jačmeňa, takže o polohe rozhodli najmä priaznivé klimatické podmienky. Bolo to najteplejšie miesto v Československu. A keďže sme už mali továreň na výrobu základnej suroviny, prečo nepostaviť aj spracovateľský závod, teda pivovar? Okrem iných rozhodla aj prítomnosť zdroja kvalitnej pitnej vody, čo je pri varení piva základ.
Vy sám v Hurbanove žijete, dokonca len pár desiatok metrov od pivovaru. Oceňujete, že ste tak blízko svojej práce?
Nesťažujem sa. V Hurbanove sa mi žije dobre. V pivovare som dokonca stretol svoju osudovú ženu, ktorá je dnes mojou manželkou. Blízkosť pracoviska k môjmu domu – približne tri minúty pešo, je však výhoda aj nevýhoda. Síce je to len na skok, no závod mám neustále na očiach a hlavne, keď sa v minulosti niečo v práci udialo, museli vždy zasahovať tí, ktorí to mali najbližšie.
V hurbanovskom závode pracujete už takmer 40 rokov. Je podľa vás rovnako progresívny ako na začiatku 70. rokov?
Zo svojej progresivity nič nestratil. Po roku 1995, keď k nám prišiel strategický partner, spoločnosť Heineken, prišlo postupne k veľkým investíciám a modernizácii, či už sladovne alebo pivovaru. Okrem iného sa zvýšila aj výrobná kapacita na dnešných približne 1,9 milióna hl piva ročne oproti pôvodným 600-tisíc. Z konkrétnych inovácií spomeniem napríklad zmenu klasickej otvorenej fermentácie na fermentáciu v cylindrokónických tankoch a dalo by sa vymenovať niekoľko ďalších.
Príde podľa vás v oblasti pivných obalov v budúcnosti k podobnej mini revolúcii, ako to bolo v prípade plechovky?
Myslím, že už nie. Možno prídu rôzne kozmetické inovácie na dnešných obaloch, ale nič prevratné neočakávam. Na Slovensku skôr vidím priestor v rámci zvyšovaní pivnej kultúry. Aj preto intenzívne pracujeme s prevádzkarmi a učíme ich, ako podávať svojim zákazníkom to najlepšie čapované pivo.