Od malička mal možnosť spoznávať športový život. Starší súrodenci to vďaka tvrdej drine dotiahli do reprezentačných výberov, on ich neskôr nasledoval. Brat Juraj mal dobre rozbehnutú kariéru cestného cyklistu, v roku 2015 sa stal juniorským majstrom Slovenska a štartoval aj na svetovom šampionáte v Richmonde. Po kolízii s autom v lete 2015 musel kariéru prerušiť, vlani sa k nej nakrátko vrátil, ale napokon uprednostnil štúdium medicíny. Sestra Lucia si tiež vybojovala dres juniorskej majsterky Slovenska, neskôr sa cez triatlon a bežecké lyžovanie dostala k biatlonu, v ktorom sa tiež objavila v reprezentačných výberoch.
Najmladší zo súrodeneckého tria Štefan zostáva cyklistike verný. Pri tréningoch na ceste sa mu v Cyklistickom spolku – Akadémii Petra Sagana v Žiline venuje Milan Novosad, dráharskú prípravu absolvuje pod vedením Michala Rohoňa. Svoju budúcnosť spája predovšetkým s velodrómami, aj keď sa objavuje aj v pretekoch na ceste. „Dráhu sme mali kedysi ako doplnkovú disciplínu. Pôvodne som sa venoval horskej a cestnej cyklistike. Neskôr som išiel na rok do Austrálie a po návrate som sa začal špecializovať na dráhu,“ hovorí študent Športového gymnázia v Žiline.
Na Slovensku momentálne máme len jeden velodróm. V Prešove je betónový 333-metrový ovál, medzinárodné súťaže sa konajú s malými výnimkami na 250-metrových drevených dráhach. Možnosti na tréning pre Michaličku sú preto obmedzené. „Často sa chodíme pripravovať na velodróm do Viedne.“
Foto: PR servis
Pri pobytoch doma v Žiline má už vyhliadnuté viaceré cesty, na ktorých trénuje. Bicyklovať po slovenských komunikáciách je však poriadny adrenalín. Cyklisti si často musia dávať pozor na agresívnych vodičov. „Niekedy je to doslova masaker. Aj ja som už mal niekoľko kolízií, keď si ma vodiči nevšimli, zachytili spätnými zrkadielkami, alebo nám, jazdiacim v skupine, jednoducho nedali prednosť. Našťastie, zatiaľ sa mi nič vážne nestalo,“ priznáva osemnásťročný cyklista.
Michalička sa v dráhovej cyklistike venuje takzvaným stíhačským disciplínam – scratchu, bodovacím či vylučovacím pretekom, ale aj viacboju – omniu. Dráhari musia v priebehu jedného či dvoch dní zvládnuť viacero štartov v rôznych disciplínach. „Vtedy je dôležité, aké má človek pocity a najmä nohy. Ak cítim, že nie sú ideálne, sústredím sa na scratch a v ňom sa zameriam na špurt. Ak sú nohy dobré, potom venujem väčšiu pozornosť vylučovacím či bodovacím pretekom.“
Okrem Petra Sagana je pre Štefana Michaličku vzorom aj Cameron Meyer. Tridsaťjedenročný Austrálčan sa stal v rôznych stíhačských disciplínach deväťkrát majstrom sveta. „Jazdí pokojným štýlom, počká si do polovice pretekov a potom to rozbalí. Súťažil som asi na dvoch pretekoch proti nemu, to jeho zrýchlenie bolo brutálne. Peter Sagan je zasa najkomplexnejší cyklista súčasnosti.“
Foto: PR servis, VLADO KURIC
Medzi jeho najväčšie úspechy patria 5. miesto z vylučovacích pretekov a 13. priečka z bodovacích pretekov z vlaňajších juniorských majstrovstiev Európy. Dokázal sa však už presadiť aj medzi mužmi, vyhral scratch na pretekoch kategórie C1 v Pordenone, viackrát sa na seniorských podujatiach dostal už aj na pódium. „Viac si cením úspechy z mužských pretekov, ale verím, že väčšie ešte len prídu. Môj sen je dostať sa na olympijské hry. Skúšal som sa už kvalifikovať do Tokia, ale mal som roztrhnuté väzy a šľachy v ramene a musel som po operácii vlani v decembri takmer polroka stáť. Prišiel som tak o dôležitú fázu kvalifikácie, keď sa na medzinárodných pretekoch zbierali body do rebríčka. Nič sa nedá robiť, mám len osemnásť rokov, ďalšie výzvy pred sebou. Cieľom sa stali olympijské hry 2024 v Paríži. Verím, že na nich už nebudem chýbať,“ tvrdí Michalička.
Atmosféru multišportového podujatia mal možnosť ochutnať už tento rok na Európskych hrách v Minsku. Aj preteky v bieloruskej metropole ho motivovali do ďalšej kariéry, aj keď z nich odchádzal bez výraznejšieho výsledku. „Bolo to krátko po tom, čo som sa vrátil do tréningového procesu po rehabilitácii. Európske hry boli skvelé podujatie. Bolo úžasné stretávať v dedine pre športovcov vynikajúcich športovcov, vidieť ich v jedálni. Rád by som po tomto podujatí zažil aj olympijskú,“ vrátil sa k jednému z vrcholov tohto roka.
Pripravovať sa na medzinárodné preteky i trénovať v zahraničí môže aj vďaka finančnej podpore, ktorú získal od Slovenského olympijského a športového výboru ako člen Juniorského olympijského tímu, ktorý podporujú okrem iných aj spoločnosti LYNX a Kooperativa. „Všetci vieme, aká je situácia s financovaním športu na Slovensku. Čím som starší, tým viac peňazí zhltne príprava a materiálne zabezpečenie. Veľa mladých športovcov u nás končí aj preto, že nemá dostatočné financovanie. Projekt Juniorského olympijského tímu je preto dobrá vec, ktorá pomáha nám mladým zotrvať pri športe,“ dodal Michalička.
Viac informácií o Juniorskom olympijskom tíme nájdete na adrese www.olympic.sk/jot.
Foto: PR servis
Foto: PR servis