Umelci Martin Mistrík a Vilo Csino mali svoje ateliéry v Cvernovke niekoľko rokov. Nejasná budúcnosť areálu ich zasiahla natoľko, že začali vyvíjať aktivity na záchranu starej továrne. Stáli za vznikom Nadácie Cvernovka, krátko na to vydali viac ako 300-stranovú knihu s rovnomenným názvom a dnes už verejnosť môže dobovú ilustráciu Cvernovky nosiť aj vo svojej peňaženke.
Pamätáte si na prvý impulz, vďaka ktorému ste sa rozhodli zhromaždiť materiály o Cvernovke?
Martin Mistrík: Už pár rokov po nasťahovaní sa do areálu, keď sme sa neustále potkýnali o dobové archívy a artefakty, sme začali opakovať, že treba urobiť niečo o Cvernovke. Medzištádiom sa stala výstava o histórii fabriky v roku 2013. Tam sme nazbierali hromadu materiálu a z vernisáže si odnášali neskutočné príbehy bývalých zamestnancov, ktoré dodali vyskúmaným faktom nečakanú šťavu. Od toho momentu to už bolo jasné.
Knihu ste krstili, symbolicky, 1. mája 2015 v Cvernovke a v novembri ste za jej dizajn získali Cenu Tatra banky za umenie. Zároveň ste sa stali prvými držiteľmi ocenenia Mladý tvorca v novej kategórii DIZAJN.
Viliam Csino: Za toto ocenenie sme veľmi radi. Paradoxne ani nie tak subjektívne, ako za celú komunitu Cvernovky. Veríme – a zatiaľ sa to pomaly napĺňa – že sa Cvernovka ako fenomén ľahšie dostane medzi ľudí, začnú o nej premýšľať v širšom kontexte, naberie na spoločenskom diskurze. A s tým aj vzťah verejnosti k pamiatkam podobného druhu.
Kniha Cvernovka mala veľký úspech. Neprešiel ani rok a 750 kusov je vypredaných. Zamýšľate sa nad druhým vydaním?
Martin Mistrík: Príjemne nás prekvapilo, ako rýchlo zmizla. Buď sme jej vytlačili málo, alebo mala taký úspech. Najlepší efekt to má v tom, že už navždy zostane celý jej príbeh zaznamenaný, aby sa snáď v budúcnosti z toho ľudia poučili. Zatiaľ na dotlač nemáme prostriedky, ale v tejto veci nikdy nehovor nikdy…
Tatra banka nedávno predstavila novú limitovanú edíciu kreditnej karty venovanú práve publikácii Cvernovka. Vizuál je inšpirovaný dobovou ilustráciou, aký je jej príbeh?
Martin Mistrík: Ilustráciu sme našli v niektorej zo škatúľ, opustene sa váľajúc v útrobách Cvernovky. Je to ojedinelá ilustrácia najmä v súčasnom kontexte. Pohľad je z dnešného Dulovho námestia na Páričkovu. Vidno na nej pôvodnú zástavbu fabriky – pradiareň, farbiareň, kotolňu a vilu riaditeľa. Komíny v pozadí sú pripomienkou toho, že tu kedysi bola mohutná industriálna zóna Bratislavy. Nemali by sme na tieto dejiny zabúdať, a to napriek tomu, že už tu okrem Cvernovky nič nestojí.
Myslíte si, že sa príbeh Cvernovky takto dostane viac do povedomia aj v ostatných regiónoch Slovenska?
Viliam Csino: Príbeh Cvernovky je veľmi lokálna záležitosť. Pre Bratislavu je táto medializácia na poslednú chvíľu, ale v kontexte súčasných spoločenských a politických nálad určite ašpiruje na celoslovenský rozmer, s čoraz väčšou naliehavosťou. Bolo by výborné, keby podnietila verejnosť aspoň o podobných veciach rozmýšľať.
Foto: Mária Mahútová
Za posledných 10 rokov sa z cvernovky stala továreň na umenie. Kde sa presunú umelci teraz? Vidíte ďalší priestor v Bratislave, ktorý by mohol cvernovku nahradiť?
Viliam Csino: To, či sa Nadácii Cvernovka podarí zachovať ľudský potenciál kreatívnej komunity pokope a preniesť ho na iné miesto, na tom momentálne intenzívne pracujeme. Chceme, aby na základe ľudí, ktorí boli tu v Cvernovke, vzniklo v Bratislave Kreatívne centrum. Momentálne pracujem na jednom variante, ale nič nie je isté.
Bude vás zaujímať: Limitovaná edícia kreditnej karty