Aký je to pocit ocitnúť sa v sieni slávy spolu s Júliusom Satinským, Albínom Brunovským, Karolom Kállayom či Ľubomírom Feldekom?
Mám veľkú radosť, lebo všetkých spomínaných umelcov si veľmi vážim, čo pri mnohých iných slovenských cenách a ocenených nedokážem povedať. A verím, že mám s nimi určite spoločnú jednu vec: zmysel pre humor. Ako by povedala jedna z mojich kreslených postavičiek: „A za to sa uznávam.“
Viac o limitovanej edícii kreditnej karty
Byť režisér znie ako atraktívna profesia. Ako sa k nej človek dopracuje?
Už ako desaťročný som začal tvrdiť, že budem režisér animovaných filmov. V štrnástich som začal študovať animáciu na strednej škole, potom na vysokej a dnes ním som… K réžii hraných filmov som sa dostal viac menej náhodne, lebo ma nebavili súčasné slovenské hrané filmy, a tak som nechcel len kritizovať iných, ale natočil som filmy, ktoré by sa páčili aj mne. Takže réžiu hraných filmov neberiem ako profesiu, ale skôr ako slobodnú, nezávislú tvorbu, ktorej sa venujem s nadšením a pridaná hodnota pre mňa je to, že dokážu vzbudiť aj záujem divákov.
Vaše prvé režisérske počiny sa stretli s obrovskou priazňou verejnosti aj odborných kruhov. Cítite niekedy tlak, že úspech sa od vás už automaticky očakáva?
Najväčší tlak cítim aj tak vždy vo svojom vnútri. Keď dokončujem nejaký projekt, tak už rozmýšľam nad ďalším, zložitejším, v ktorom by som využil skúsenosti z toho predchádzajúceho. Mám veľmi veľa nápadov a tým pádom aj projektov v hlave, čiže najväčšia výzva pre mňa je zostať trpezlivý a ísť si postupne za všetkým tým, čo ma dokáže inšpirovať.
Lóve je skôr výnimka, na Slovensku sa filmom predsa len až tak nedarí. V čom vidíte príčiny?
Myslím, že som si jasne stanovil cieľového diváka, rovnako ako pri predchádzajúcom filme. Úprimne som chcel priniesť slovenský film, ktorý by divácky konkuroval v našich kinách úspešným americkým komerčným filmom. Záujem divákov o tento druh filmov a obrovská diera v slovenskej kinematografii pokiaľ ide o túto oblasť boli podľa mňa hlavnou príčinou úspechu filmu.
Čo bol prvotný impulz pre tvorbu tejto snímky?
Dokončoval som Bratislavafilm a rozmýšľal som nad projektom, ktorý by bol lineárnejší, s klasickým príbehom a ktorý by som mal šancu natočiť s profesionálnym štábom. Aj vďaka úspechu Bratislavafilmu sa mi to splnilo a mohol som naplno pracovať na snímke, ktorá mala pozitívne, idealistické a možno až trochu naivné posolstvo, že láska dokáže všetko zmeniť.
Nájdeme v niektorej postave aj autobiografické prvky?
Inšpiroval som sa svojím okolím. V oboch filmoch je veľa zo života mojej generácie, ako sme ho vnímali a videli v tom období, v období nášho dospievania. Rôzne historky, pocity, myšlienky som sa snažil spracovať tak, aby to zaujalo aj iných a zároveň poskytlo istý generačný obraz doby. Keď sa pozerám na tie filmy spätne, tak mi pripomínajú, čo sme vtedy robili, kam chodili a čo sme riešili. Takže je prirodzené, že každá postava má aj niečo zo mňa, keďže som si sám písal scenáre.
V akom štádiu sú vaše ďalšie projekty? Po Bratislavafilme a snímke Lóve ste avizovali nový projekt s názvom Kerolayna 69. Bude sa aj váš tretí film odohrávať v súčasnej Bratislave?
Od filmu Lóve mám napísané už ďalšie dva scenáre na celovečerné hrané filmy, ale ani na jeden som zatiaľ nezískal žiadne peniaze. Možno je to tak trochu daň za tie predchádzajúce dva filmy, v duchu hesla, že „najviac sa neodpúšťa úspech“ Ale dobré na tom je, že to posunulo moju pozornosť iným smerom a začal som pripravovať hraný dramatický seriál určený výhradne pre internet, z ktorého som už minulé leto natočil základ prvých piatich častí.
Môžete prezradiť, o čom bude príbeh?
Seriál sa volá Díler, čo čiastočne naznačuje tému. Dej má však niekoľko vrstiev, ktoré sa budú divákom odhaľovať postupne, takže slovo „díler“ má aj symbolický význam, za ktorým sa skrýva dílovanie s ľudskými dušami a životmi nás všetkých…
Môžeme sa tešiť aj na známe herecké obsadenie?
Podobne ako v predchádzajúcich projektoch som obsadil známe tváre v kombinácii s nehercami. Okrem slovenských hercov sa v seriáli objavia v hlavných postavách aj známi českí herci.
A ako to vyzerá so seriálom Lokal TV? Ako jeho spolutvorca ste získali mnoho nepriateľov. Rád provokujete?
Lokal TV je moja veľká srdcovka, lebo je to konečne animovaný projekt, ktorému sa môžem venovať naplno. Celé to začalo ako krátke videá na internet, potom vznikol seriál do televízie, a teraz sme opäť už druhý rok na internete, z čoho sa veľmi teším. Za tri roky sme vyprodukovali jedenásť hodín animácie v sedemnástich rôznych kreslených seriáloch. Je to obrovské dielo, ktoré by som nedokázal spraviť bez skvelého tímu animátorov, s ktorými na tom pracujem. Nemám pocit, že provokujem, iba robím kontroverzné animované videá, ktoré niektorí milujú a iní nenávidia. Táto kontroverznosť je podľa mňa dobrá, lebo núti ľudí diskutovať a vymieňať si navzájom svoje názory. Najhoršie dopadnú podľa mňa také diela, ktoré nevyvolajú žiadnu spätnú reakciu a nikto o nich nevie. A nevnímam to tak, že by som si spravil veľa nepriateľov, pokiaľ viem, nepriateľsky sa ku mne zatiaľ postavili asi len dvaja… Ale fanúšikov to prinieslo státisíce.
Takto pred rokom ste avizovali jeho kino verziu. Zatiaľ je ticho. Ako postupujete v prípravách?
Celovečerný animovaný film je môj ďalší veľký sen, ktorý si momentálne plním. Je to však veľmi náročné na výrobu, možno aj preto nevznikol žiadny slovenský animovaný celovečerák už dvadsať rokov. A animovaný film pre dospelých nebol na Slovensku ešte nikdy, čo je tiež veľká výzva. Rozmýšľam nad tým filmom už niekoľko rokov, počas ktorých prešiel jeho príbeh rôznymi zmenami. Veľa vecí sa vyprofilovalo aj z našej tvorby na internetovej stránke a konečne začínam byť spokojný s témou a začíname na ňom naplno pracovať. Verím, že koncom tohto roka, alebo najneskôr začiatkom budúceho, sa dostane do kín.
Vyzerá to tak, že popri všetkých ambicióznych projektoch nemáte veľa času na oddych. Stihnete aspoň cez leto na chvíľu vypnúť?
Je pravda, že mám menej voľného času ako by som chcel, ale trvá to už niekoľko rokov, takže som si zvykol. Tento rok sa mi konečne podarilo dvakrát dostať mimo Slovenska, aj keď jedna cesta bola vlastne pracovná… Ale moja práca je pre mňa ešte stále aj zábava, takže je to v pohode.