Nové právne predpisy sú súčasťou balíka „Fit for 55 v roku 2030“. Ide o plán EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dekarbonizovať dopravu.
Ľahšie používanie nabíjacích staníc
Poslanci počas rokovaní s ministrami krajín EÚ úspešne vyjednali, že do roku 2026 sa budú musieť zaviesť elektrické nabíjacie parky pre automobily s výkonom minimálne 400 kW aspoň každých 60 km pozdĺž základnej siete TEN-T, pričom výkon siete sa do roku 2028 zvýši na 600 kW. Pre nákladné vozidlá a autobusy budú musieť byť k dispozícii nabíjacie stanice každých 120 km. Tieto stanice by mali byť do roku 2028 nainštalované na polovici hlavných ciest EÚ a v závislosti od cesty by mali mať výkon 1 400 až 2 800 kW. Členské štáty musia zabezpečiť, aby do roku 2031 boli vodíkové čerpacie stanice pozdĺž hlavnej siete TEN-T rozmiestnené aspoň každých 200 km.
Podľa europoslankyne Moniky Beňovej (S&D) sú ciele v oblasti zelenej mobility nastavené veľmi ambiciózne a prinášajú množstvo výziev. „Podpora ďalšieho rozvoja elektromobility so sebou nevyhnutne prinesie aj tlak na prenosové a distribučné sústavy v rôznych krajinách EÚ. Tie sú v súčasnosti pomerne stabilné, no odborníci upozorňujú, že skokový nárast využívania elektrických vozidiel, o ktorý sa Únia podporovaná niektorými jej členskými štátmi pokúša, môže túto situáciu výrazne zmeniť. To je len jedným z problémov cieľa týkajúceho sa nových bezemisných vozidiel v Únii po roku 2035,“ upozorňuje.
Foto: Philippe STIRNWEISS © Európska únia 2023 - zdroj: EP
Ďalšia poslankyňa Miriam Lexmann (EPP) nové pravidlá podporuje, no jedným dychom zdôrazňuje, že zákaz predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035 považuje za chybu v čase, keď nášmu priemyslu chýbajú kritické suroviny na výrobu batérií a trh zaplavujú čínske elektromobily. „Musíme pokračovať v podpore zelených cieľov, ale nie na úkor nášho priemyslu a konkurencieschopnosti,“ myslí si Lexmann
Používatelia vozidiel s alternatívnym pohonom budú vedieť ľahko zaplatiť na nabíjacích miestach (platobnými kartami alebo bezkontaktnými zariadeniami a to bez potreby predplatného), zatiaľ čo cena týchto „palív“ sa bude musieť zobraziť za kWh, kilogram alebo za minútu či jedno nabíjanie. Poslanci sa postarali o to, aby Komisia do roku 2027 vytvorila databázu EÚ s údajmi o alternatívnych palivách, ktorá bude spotrebiteľom poskytovať informácie o dostupnosti, čakacích lehotách alebo cenách na jednotlivých čerpacích staniciach.
Foto: Mathieu CUGNOT © Európska únia 2022 - zdroj: EP
Samotná infraštruktúra pre alternatívne palivá podľa poslanca Roberta Hajšela (S&D) nestačí, treba znižovať čas na jedno nabitie a najmä cena elektro auta nemôže byť vyššia ako cena auta so spaľovacím motorom, ktoré je na dlhšie dojazdy stále oveľa spoľahlivejšie. Inak sa nám dekarbonizovať dopravu nebude dariť, tvrdí.
Varovný prst dvíha aj ďalší europoslanec. „Na Slovensku hrozia v dôsledku nečinnosti bývalého vedenia hospodárstva a dopravy ďalšie Rázsochy pri výstavbe rýchlonabíjačiek. Projekty, ktoré by mali byť financované z Plánu obnovy totiž meškajú. Slovensko sa nesmie stať čiernou dierou Európy pre ľudí, ktorí majú záujem jazdiť na elektromobiloch,“ odkazuje Martin Hojsík (RE).
Foto: Philippe BUISSIN © Európska únia 2023 - zdroj: EP
Poslanec Eugen Jurzyca (ECR) si myslí, že v praxi zatiaľ nevidíme nedostatok nabíjacích staníc. Ich počet by sa mal zvyšovať ruka v ruke so zvyšovaním počtu elektromobilov. „Celkom dobre to dokáže zabezpečiť trhová ekonomika. Podľa Bloomberg sa ukazuje, že ľudia preferujú nabíjanie v domácich podmienkach,“ tvrdí. Pripomenul, že Nemecko ustupuje od cieľa mať v roku 2030 jeden milión verejných nabíjacích staníc pre elektromobily. „Ukazuje sa, že centrálne plánovanie má svoje obmedzenia,“ skonštatoval. Ďalší zástupca v europarlamente Peter Pollák (EPP) v podobnom duchu dodáva, že pre efektívnu a účinnú realizáciu je zohľadnenie regionálnych rozdielov nevyhnutným prvkom.
Foto: Christian CREUTZ © Európska únia 2023 - zdroj: EP
Ekologickejšie lodné palivá
Poslanci tiež prijali nové pravidlá o ekologickejších lodných palivách. Počas rokovaní s Radou ministrov sa im podarilo dosiahnuť, že lode budú musieť postupne znižovať emisie skleníkových plynov tým, že začnú používať palivá, pri spotrebe ktorých sa vyprodukuje postupne stále menší objem skleníkových plynov. Vychádzať sa bude z úrovne v roku 2020 a objem skleníkových plynov uvoľnených z energie poháňajúcej loď bude musieť byť v roku 2025 nižší o 2 % a do roku 2050 sa má postupne znížiť až o 80%. Vzťahovalo by sa to na lode s hrubou tonážou nad 5 000 ton, ktoré sú v zásade zodpovedné za 90 % emisií CO2 v odvetví námornej dopravy, ďalej na všetku energiu spotrebovanú na palube a v prístavoch EÚ alebo medzi nimi, ako aj na 50 % energie spotrebovanej pri plavbách, v prípade ktorých sa východiskový alebo cieľový prístav nachádza mimo EÚ alebo v najvzdialenejších regiónoch EÚ. Kontajnerové a osobné lode budú musieť od roku 2030 počas kotvenia na pobreží vo veľkých prístavoch EÚ pokryť všetky potreby elektrickej energie zo zdrojov z pobrežia, aby sa tak výrazne znížilo znečistenie ovzdušia v prístavoch. Vďaka poslancom by od roku 2034 mali 2 % lodných palív pochádzať z obnoviteľných zdrojov, ak Európska komisia potvrdí, že v roku 2031 budú obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu predstavovať menej ako 1 % palivového mixu.
Postupné schvaľovanie
Novú legislatívu zameranú na infraštruktúru pre alternatívne palivá podporilo 514 poslancov, 52 bolo proti a 74 sa hlasovania zdržalo. Pravidlá týkajúce sa udržateľných lodných palív odobrilo 555 zákonodarcov, 48 ich bolo proti a 25 sa hlasovania zdržalo. Oba predpisy bude musieť schváliť aj Rada, teda ministri členských štátov EÚ. Pravidlá týkajúce sa infraštruktúry pre alternatívne palivá nadobudnú účinnosť šesť mesiacov od vstupu nariadenia do platnosti. Pravidlá pre udržateľné lodné palivá budú účinné od 1. januára 2025.
Prijatím nových pravidiel Parlament reaguje na očakávania občanov v oblasti ekologickejšej dopravnej infraštruktúry a podporu lodnej dopravy šetrnej k životnému prostrediu.