Rezistencia na antibiotiká je schopnosť baktérií odolávať účinkom antibiotík, ktoré boli navrhnuté na ich zahubenie. Hlavnou príčinou tohto problému v oblasti zdravia je nevhodné a nadmerné používanie antibiotík v humánnom, živočíšnom a poľnohospodárskom sektore spolu s nedostatočnými hygienickými opatreniami na prevenciu a kontrolu infekcií v zdravotníckych zariadeniach a komunite. Keďže sa tieto lieky stávajú menej účinnými, liečba bežných infekcií je čoraz náročnejšia, čo vedie k dlhotrvajúcemu ochoreniu a v závažných prípadoch až k úmrtiu.
Podľa najnovších údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj dosahujú ročné náklady na rezistenciu na antibiotiká v EÚ a Európskom hospodárskom priestore takmer 11,7 miliardy EUR. Toto číslo zahŕňa dodatočné výdavky na zdravotnú starostlivosť (6,6 miliardy EUR) aj ekonomické straty v dôsledku zníženej účasti pracovnej sily v dôsledku predčasného úmrtia alebo dlhej práceneschopnosti (5,1 miliardy EUR).
V zmysle spoločného úsilia o riešenie tohto narastajúceho problému v oblasti verejného zdravia bolo v júni 2023 prijaté odporúčanie Rady na boj proti antimikrobiálnej rezistencii vrátane piatich cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, vychádzajúc z počiatočného stavu z roku 2019. Tieto ciele predstavujú účinný spôsob monitorovania pokroku a dosahovania cieľov súvisiacich s prevenciou a znížením antimikrobiálnej rezistencie. Ide o konkrétne, merateľné ciele pre EÚ a pre každý členský štát EÚ podľa ich individuálnej situácie.
Hoci v niektorých oblastiach došlo od roku 2019 k pomalému pokroku, nedávne údaje naznačujú, že antimikrobiálna rezistencia v EÚ/EHP stále predstavuje veľkú výzvu. Na splnenie cieľov do roku 2030 je nevyhnutné zvýšiť úsilie o zníženie zbytočného používania antibiotík a zlepšenie postupov prevencie a kontroly infekcií.
Situácia s infekciami baktériou Klebsiella pneumoniae rezistentnou na karbapeném v EÚ sa naďalej zhoršuje. Výskyt infekcií krvného riečiska týmito baktériami medzi rokmi 2019 a 2022 stúpol takmer o 50 %. To je v rozpore s cieľom znížiť tieto infekcie o 5 % do roku 2030. Ide o znepokojujúci trend, pretože pre pacientov s týmito infekciami je k dispozícii len veľmi málo účinných liečob. Naliehavo sú potrebné kontrolné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu tohto patogénu v EÚ a aby sa zvrátil súčasný trend.
Povzbudivé je, že došlo k výraznému zlepšeniu v dvoch oblastiach: výskyt infekcií krvného riečiska baktériou Staphylococcus aureus rezistentnou na meticilín (MRSA) medzi rokmi 2019 a 2022 klesol o 12,2 %, čo je blízko k cieľu zníženia o 15 %. Podobne aj výskyt infekcií krvného riečiska baktériou Escherichia coli tretej generácie rezistentnou na cefalosporíny sa v rovnakom období znížil o 16,8 %, čo naznačuje, že EÚ už splnila cieľ zníženia o 10 %. Tento vývoj odráža pozitívny trend v riešení antimikrobiálnej rezistencie v EÚ.
Celková spotreba antibiotík u ľudí (komunitný a nemocničný sektor dokopy) medzi rokmi 2019 a 2022 klesla o 2,5 %, čo naznačuje pomalý pokrok smerom k cieľu zníženia o 20 % do roku 2030. Po bezprecedentnom poklese v rokoch 2020 a 2021 však spotreba v roku 2022 opäť vzrástla. To by mohlo naznačovať, že súčasné vzorce zimných respiračných vírusov, sociálnych kontaktov, hygienických návykov a postupov pri predpisovaní antibiotík môžu byť podobné tým, ktoré existovali pred pandémiou COVID-19.
Iba deväť členských štátov EÚ splnilo alebo prekročilo cieľ 65 % spotreby antibiotík zo skupiny „Prístup“ podľa klasifi kácie antibiotík WHO AWARe, čím EÚ celkovo dosiahla hodnotu 59,8 %. Antibiotiká v tejto skupine by mali byť prvou voľbou pri bežných infekciách, keďže prispievajú k vzniku antimikrobiálnej rezistencie v menšej miere. V tejto oblasti je potrebné pokračovať v úsilí o zosúladenie modelov spotreby s odporúčaným cieľom.
Bez naliehavých opatrení by sme mohli čeliť budúcnosti, v ktorej by boli ohrozené lekárske postupy, ako sú chirurgické zákroky, transplantácie orgánov a liečba rakoviny, pretože účinnosť týchto postupov a liečby závisí od účinných antibiotík. Zdravotnícke zariadenia by mohli zaznamenať prudký nárast pacientov s infekciami rezistentnými na antibiotiká, ktoré zaťažujú zdroje a zvyšujú potrebu špecializovanej starostlivosti. To by mohlo viesť k predĺženiu hospitalizácie, zvýšeniu nákladov na zdravotnú starostlivosť a poklesu produktivity v dôsledku choroby alebo predčasného úmrtia.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb zdôrazňuje potrebu dôraznejších zásahov a opatrení na riešenie antimikrobiálnej rezistencie v rôznych oblastiach, ako je obozretné používanie antibiotík, prevencia a kontrola infekcií, výskum a inovácie. Riešenie rezistencie na antibiotiká a dosiahnutie cieľov do roku 2030 je naliehavá a kolektívna povinnosť. Všetci sme za to zodpovední.
O cieľoch
Pokiaľ ide o EÚ celkovo, odporúčané ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, zahŕňajú:
- 5 % zníženie výskytu infekcií krvného riečiska baktériou Klebsiella pneumoniae rezistentnou na karbapeném.
- 15 % zníženie výskytu infekcií krvného
riečiska baktériou Staphylococcus aureus (MRSA) rezistentnou na meticilín.
- 10 % zníženie výskytu infekcií krvného riečiska baktériou Escherichia coli tretej generácie rezistentnou na cefalosporíny.
- 20 % zníženie celkovej spotreby antibiotík
u ľudí.
- Zabezpečiť, aby aspoň 65 % celkovej spotreby antibiotík u ľudí pochádzalo zo skupiny „Prístup“ podľa klasifi kácie WHO AWARe.
Európsky deň antibiotík
Európsky deň antibiotík (EAAD), a európska iniciatíva v oblasti zdravia koordinovaná Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktorá poskytuje platformu a podporu pre národné kampane o obozretnom používaní antibiotík. Každý rok sa EAAD nesie v znamení národných kampaní organizovaných ku dňu 18. novembru. EAAD sa koná v spolupráci s Svetovým týždňom zvyšovania povedomia o antimikrobiálnej rezistencii WHO.
Pre viac informácií navštívte http://antibiotic.ecdc.europa.eu.