Čo napr. ľahký vlnený voál? Je to mriežkovaná tkanina s hladkou väzbou, podobná závoju, z ktorej sa šijú letné šaty, šatky a topy. Alebo vlnený žoržet – tiež sa používa na vzdušné letné šaty, ale na rozdiel od voálu je ostrejší na dotyk (názov pochádza od mena francúzskej dizajnérky Georgette de la Plante). Ľahké vlnené súkno je určené na letné vzdušné kostýmčeky. A možno ho nájdete v skrini po babičke alebo na dedkovom „sviatočnom“ obleku. Vlna je totiž celoročná, priadza z nej sa používa ako na veľmi teplé, tak na ľahké, priedušné, vode odolné komfortné tkaniny. „Jej úžitková hodnota závisí na hrúbke a gramáži vlákien a na type jej väzby pri tkaní,“ objasňuje Martin Bernátek z Ovečkárne. Svoje o tom vedia aj športovci a aktívni ľudia, ktorí si obľúbili atraktívnu merino vlnu. Tá sa dnes stala neoddeliteľnou súčasťou šatníka outdoorových nadšencov. „Vlna v teple chladí, vo vlhku odvádza pot a v noci hreje, dokonca aj keď je vlhká. Má antibakteriálne a samočistiace vlastnosti a trvá niekoľko dní, než ju prepotíte, pričom pohltí aj nepríjemný zápach! Vlna je proste užitočná v zime aj v lete. Je dôležitým materiálom minulosti i budúcnosti,“ doplňuje špecialista Bernátek.
Jedna ovca na osem ľudí
Na našej planéte žije v súčasnej dobe asi jedna miliarda oviec. Prevažná časť je určená na mäso a mlieko. My sa ale zameriame na tie chlpaté klbká, ktorým narástla krásna huňatá srsť – teda tri, päť, 10 a niekedy aj 18 kg vlny, ktorú je potrebné raz aj viackrát ročne zostrihať. Medzi najväčších výrobcov vlny patrí Austrália, Čína a Nový Zéland s celkovou ročnou produkciou asi 2 milióny ton. A 60 % z tohto množstva sa používa na výrobu odevov. Zvyšok napríklad ako tepelný izolátor pri stavbách domov.
Ovečky do Anglicka priviezli Rimania
Do čoho sa obliekali naši predkovia? No, najskôr do koží a kožušín zvierat, ktoré si ulovili. A potom sa raz človek chopil ihly a nite a začal kusy materiálov zošívať. Prvá tkaná vlnená látka zahriala ľudí zhruba pred 6-tisíc rokmi, a to na území dnešného Iránu. Na všeobecnom rozšírení hrejivej textílie mali veľkú zásluhu hlavne nenáročné ovce. Môžu sa totiž pásť kdekoľvek, vrátane značných nadmorských výšok. Ich odolnosť si všimli starí Rimania a práve vďaka nim sa vlna rozšírila po celom antickom svete. Chovy zakladali Rimania vo všetkých dobytých provinciách – od severnej Afriky cez Španielsko až po Britské ostrovy. A vlna tvorila i základ šatníka rímskych obyvateľov. Klasickým odevom bola tunika, podobná dlhej košeli bez rukávov s dĺžkou ku kolenám. Bohatí a slobodní muži cez ňu nosili tógu – vlnenú látku, ktorú zložili do záhybov a ovinuli okolo tela.
Za ovečku trest smrti
Zlatý vek zažívala vlna v stredoveku. Na jej produkciu sa špecializovalo množstvo európskych miest a na obchode s vlnou zbohatli niektoré významné rody z Janova, Benátok i Florencie, vrátane Mediciov. O význame vlny v Španielsku svedčí fakt, že sa v 16. storočí mohli jahňatá plemena Merino vyvážať iba s kráľovským súhlasom. A porušenie sa trestalo smrťou. Práve výnosy obchodu s vlnou pomohli financovať slávne výpravy Krištofa Kolumba. On a dobyvateľ Hernán Cortés sa zase zaslúžili o to, že ovce našli nový domov tiež za oceánom v „Novom svete“.
Predsedníctvo na kresle z vlny
Hlavným vývozcom surovej vlny sa ale stalo Anglicko, ktoré svoju pozíciu dosiahlo premyslenou politikou. V roku 1377 zakázal kráľ Eduard III. dovoz vlnených produktov na svoje ostrovy, a naopak do Británie povolal vynikajúcich flámskych tkáčov, ktorí mali miestnym predať svoje umenie. Už okolo roku 1660 tak vývoz vlnených textílií predstavoval dve tretiny anglického zahraničného obchodu. Veď sám predseda Snemovne lordov si dodnes sadá na „Woolsack“ – na kreslo vypchané vlnou, symbolizujúce význam obchodu s týmto materiálom.
Naše ovečky
Odborníci by vám potvrdili, že vlna z ovečiek z našich zemepisných šírok má iné vlastnosti než napr. vlna z oviec stredomorských. Ovce sa u nás chovajú od najstarších čias a výroba vlneného súkna a priadze má aj u nás dlhoročnú tradíciu. V mnohých európskych krajinách sa stále udržuje vlnárska tradícia a výroba kvalitných vlnených látok.
V minulosti bolo spracovanie vlny naozaj náročné
Výroba priadzí, plátna a súkien dávala kedysi prácu významnému počtu obyvateľov, ktorí spracovávali vlnenú surovinu, strihali ju, rozvoľňovali a česali. Pradiari a priadky priadli priadzu a tkáči z nej tkali na stavoch vlnené súkna. Áno, ovečky sa pásli na kopcoch, tak najviac tkáčov žilo v podhorí. Valchári potom súkno valchovali, čo spočívalo v tom, že súkno máčali v horúcej vode s prídavkom dobytčieho moču, čo bol v minulosti jediný dostupný odmasťovací prostriedok, a súčasne ho mechanicky tĺkli, aby bol jeho povrch hustý až plstnatý. Potom farbiari látku zafarbili, v minulosti hlavne bylinami: do žlta vzácnym šafranom, čučoriedkami namodro, cibuľou nahnedo, svetlicou oranžovo a s pomocou hrčiarok fialovo-čierno. Nakoniec mangľovači látku škrobili a mangľovali tak, aby bolo krásne hladké a lesklé.
MERINO je kvalita
S tým súhlasíme, ale viete, čo slovo „Merino“ znamená? Áno, je to špeciálne plemeno ovce domácej, cenené pre svoju jemnú vlnu. Názov Merino má dva pramene a ktorý je správny, presne nevieme. Názov môže pochádzať zo španielskeho spojenia ovejas merinos, teda „putujúce ovce“, keď pastieri museli so stádom putovať po celý rok z pastviny na pastvinu. Alebo súvisí s menom dynastie marockých sultánov Marínovcov, odkiaľ sa chov týchto oviec dostal do Európy, najskôr do Španielska. Tam sa stal štátnym monopolom a ich vývoz bol do roku 1800 prísne zakázaný. Napriek tomu sa v 18. storočí podarilo niekoľko ovečiek prepašovať do Francúzska, odkiaľ sa potom rozšírili aj do Pruska, Rakúska a Británie. V našich končinách sa začalo plemeno Merino chovať za vlády Márie Terézie v 70. rokoch 18. storočia.
Jemné Merino má pre nás tie najlepšie vlastnosti a jeho obľuba strmo stúpa. Nedivme sa, veď denne sa presviedčame, že prírodným materiálom sa len tak hocičo nevyrovná.