Chýbajú technológie na spracovanie nebezpečného odpadu a na niektoré druhy recyklovateľného odpadu. Mimoriadne kritická je aj situácia pri nakladaní s nerecyklovateľným odpadom. S výnimkou Bratislavy a Košíc neexistujú na Slovensku žiadne technológie spracovania nerecyklovateľného odpadu, ktoré by reálne dokázali odkloniť odpady zo skládok. Pri súčasnom tempe skládkovania budú súčasne resp. povolené kapacity skládok postačovať maximálne do roku 2026. Zároveň treba pripomenúť, že SR v zmysle európskej legislatívy prijala záväzný cieľ do roku 2035 skládkovať iba 10 % komunálneho odpadu. Dnes skládkujeme vyše 41 % všetkého komunálneho odpadu!
Situáciu v odvetví spracovania odpadu mimoriadne zhoršil Ján Budaj po nástupe do funkcie ministra životného prostredia. Namiesto riešenia reálnych problémov spracovateľských kapacít tlačil sektor do marketingovo atraktívnych, ale z hľadiska prínosu pre spoločnosť okrajových aktivít. Zálohovanie PET fliaš zatiaľ nesplnilo cieľ 90 % návratnosti PET fliaš do obehu. Navyše tento druh odpadu tvorí iba zanedbateľné 2 % všetkého plastového odpadu na Slovensku. Rovnako zavedenie plošného zberu kuchynského biologického odpadu (KBO) sa ukázalo ako neefektívne najmä na vidieku a v oblastiach s tradíciou chovu domácich zvierat, kde sa takýto odpad plne zužitkoval bez nutnosti zbierať ho. Výsledkom je fakt, že v roku 2021 putovalo na skládky takmer 1,1mil. ton komunálneho odpadu. Množstvo skládkovaných komunálnych odpadov sa za posledných 20 rokov nijako významne nezmenilo, každý rok sme na skládkach zlikvidovali viac ako milión ton komunálneho odpadu. Je preto o to zarážajúcejšie, že bývalé vedenie ministerstva tento dlhodobý negatívny trend úplne ignorovalo a miesto zmysluplnej koncepcie a stratégie nakladania s nerecyklovateľným odpadom tvrdohlavo presadzovalo dávno prežitú technológiu mechanicko-biologickej úpravy odpadov.
„Mohli by sme pokračovať chaotickým zavádzaním Mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ) odpadu bez akýchkoľvek dlhodobých analýz a predikcií a takisto neodbornou a úplne nepochopiteľnou snahou ex-ministra Budaja bojovať proti zariadeniam na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré sú nedeliteľnou súčasťou technologického spracovania odpadu vo vyspelých krajinách Na základe reálnych skúseností zo západnej Európy, sú práve tieto zariadenia – ZEVO, jediné reálne schopné odkloniť odpad zo skládok. To sú nespochybniteľné fakty, získané z reálnej praxe, že MBÚ sami o sebe cieľ odklonu odpadov zo skládok nikdy nenaplnia! Bohužiaľ, Ján Budaj, tak ako odmietal akceptovať reálne úspešné modely fungovania odpadového hospodárstva rovnako nepochopiteľne sa celé tri roky odmietal stretnúť s odborníkmi z odpadového priemyslu a vypočuť si ich názor,“ doplnil Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.
Pre nekompetentnosť a neodbornosť politických nominantov v kresle ministra životného prostredia nám v oblasti spracovania odpadov chýba elementárna technická infraštruktúra. Za vyspelými európskymi štátmi v modernizácii odpadového hospodárstva zaostávame viac ako 20 rokov a dnes už zaostávame za našimi susedmi, Poľskom a Českou republikou. Práve na príklade našich susedov možno demonštrovať pragmatický prístup k stratégii nakladania s komunálnymi odpadmi. Na rozdiel od nás sa inšpirovali práve tým, čo v krajinách západnej Európy reálne funguje a nie naopak tým čo nefunguje resp. je už dávno prekonané. Poľsko ešte v roku 2004 skládkovalo viac ako 90 % komunálnych odpadov. Z prostriedkov EÚ zafinancovalo výstavbu deviatich nových ZEVO a znížili množstvo skládkovaných odpadov z 9 mil. ton ročne na súčasných 5 mil. ton ročne. V nastúpenom trende budovania modernej infraštruktúry odpadového hospodárstva stále pokračujú a dokážu si zabezpečiť aj financovanie týchto projektov z európskych fondov. Rovnako to robí aj Česká republika, ktorá za posledných 20 rokov uviedla do prevádzky dve nové ZEVO a výstavbu ďalších dvoch nových ZEVO zabezpečila s finančných prostriedkov Modernizačného fondu. Len pre porovnanie na Slovensku sme za posledných dvadsať rokov v tejto oblasti neurobili nič, nevybudovali sme žiadne nové kapacity na spracovanie nerecyklovateľného odpadu a výsledkom je, že kým v roku 2004 sme uložili na skládky 1,1 mil. ton odpadu v roku 2021 to bolo tiež 1,1 mil. ton odpadu.
Aj na Slovensku však snahy o zmodernizovanie odpadového hospodárstva existovali a stále existujú. Veď len aktuálne je v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie najmenej 5 projektov na energetické zhodnocovanie odpadov. Pri dĺžke tohto procesu, ktorý je v jednom prípade už viac ako 4 roky, je však cieľ dosiahnuť odklon odpadov zo skládok absolútne nereálny.
Podľa Ján Chovanca prístup nového ministra Milana Chrenka sa v porovnaní s jeho predchodcom ukazuje ako úplne opačný. Je ochotný diskutovať a riešiť čiastkové problémy odpadového hospodárstva, keďže rozumie odvetviu najmä vďaka predchádzajúcej pozícii riaditeľa odboru v Európskej environmentálnej agentúre v Kodani. S rovnakou mierou profesionality by sa mal postaviť aj k riešeniu dlhodobých cieľov a definovaniu strategických plánov, ktoré tieto ciele dokážu dosiahnuť.
„Uvedomujeme si, že minister Chrenko má obmedzený časový mandát. Ten by ho však nemal odradiť alebo limitovať pri nastavovaní koncepčných riešení, ktoré by mohli byť východiskom pre ďalších šéfov envirorezortu. Má totiž jedinečnú šancu začať nastavovať normálne fungovanie systému spracovania odpadu bez politického tlaku. Ak sa do toho pustí, plne ho podporíme a odborné kapacity všetkých členov Zväzu odpadového priemyslu sú mu plne k dispozícii. Ako prvý krok na tejto ceste očakávame vypracovanie dlhodobého Strategického akčného plánu odpadového hospodárstva, ktorý stále ako krajina nemáme. Sme pripravení byť súčasťou pracovnej skupiny, ktorá takýto strategický plán pod gesciou MŽP SR a MH SR bude schopná pripraviť a som si istý, že k tejto iniciatíve sa pripoja aj ďalší odborníci z praxe, ktorých hlas bol 3 roky ignorovaný “ dodal Chovanec.
Podľa Ján Chovanca by akčný plán mal zahŕňať aj riešenia 7 najväčších problémov súčasného odpadového hospodárstva:
- Úprava odpadov pred skládkovaním,
- Celoplošný zber kuchynského biologického odpadu (KBO),
- Rozšírená zodpovednosť výrobcov za obaly a neobalové výrobky (triedený zber),
- Nebezpečné odpady,
- Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA),
- Environmentálne záťaže,
- Transparentné a odborné zmeny legislatívy.
Viac informácií o ZOP a jeho aktivitách na www.zopsr.sk