Danka má 56 rokov a hovorí: „Vždy som sa snažila všetko zvládnuť sama a nikdy som si nemyslela, že mám nejaký veľký problém. Pred necelým rokom však môjmu synovi tragicky zomrel najlepší kamarát, a mňa smútok úplne zomlel. Mala som mu byť oporou, no ja som tri týždne takmer ustavične plakala. Nemohla som spať, cítila som obrovský tlak na hrudi. Uvedomila som si, že moja reakcia nesúvisí iba s tým, čo sa stalo. Mala som pocit, akoby sa všetok ten smútok z môjho detstva a všetky slzy za mojou mamou chceli zrazu dostať von.“ Danka si tiež uvedomila, že smrťou synovho kamaráta sa stalo to, čoho sa v živote najviac obávala. „Moja mama zomrela, keď mala 35 rokov. Vždy som mala strach, že zomriem v rovnakom veku ako ona a že moje dieťa bude musieť prežiť to isté, čo ja. Aj to bol dôvod, prečo som mala syna až v 38 rokoch. Ten vek maminej smrti som však prežila a uvedomila som si, že by som mala žiť ďalej a mať rodinu a dieťa. A zrazu, hoci môj syn nestratil mňa, zažíval obrovskú stratu. A mne sa všetko vrátilo.“
Danka sa so svojou mamou, ktorá zomrela na rakovinu prsníka, nemohla ani rozlúčiť. „O jej chorobe sa u nás nehovorilo, ani s mamou sme sa o jej diagnóze vôbec nerozprávali. Pritom ona prežila to isté – jej mama náhle zomrela ako 42-ročná, keď ona mala iba 6 rokov. Zobudila sa pri nej ráno v posteli, už nežila. V tom veku, keď mamina mama zomrela, som ja mala veľké zdravotné problémy s chrbticou. Bol to pre mňa druhý „vek zomierania“. Moja mama spomínala, ako veľmi jej mama chýbala pri rôznych príležitostiach, keď dospievala a potrebovala ju. A ja som to vnímala rovnako. Musím sa priznať, že dodnes závidím každému, kto má mamu. Svoje ženstvo som hľadala bez nej len veľmi ťažko. Bála som sa napríklad mať dcéru, priala som si chlapca, lebo som netušila, čo by som jej odovzdala, hoci som po nej túžila. Mala som aj problémy s otehotnením a trpela som od puberty rôznymi gynekologickými ťažkosťami. Možno aj preto dnes schválne nosím sukne a šaty a obklopujem sa krásnymi vecami, aby som ten pocit ženskosti podporila.“
Foto: PLAMIENOK n.o.
Danka po maminej smrti neodišla na internát, hoci to mala v pláne a zostala doma. Starala sa popri škole o domácnosť mladšieho brata, jej sestra bola v tom čase mimo domu. Aj vzťahy súrodencov mamin odchod poznačil, každý z nich s jej stratou zápasil po svojom. „Vtedy nebolo zvykom hovoriť o svojich citoch. Ani objímať deti, či fyzicky im prejavovať nehu a lásku. V dospelosti som sa sama seba pýtala, či sa ma vôbec niečo dotkne. Zdalo sa mi, že mám v sebe málo citu. Fungovala som ako robot. Dnes viem, že som skrátka musela potlačiť všetko, čo som cítila, aby som roky po maminej smrti nejako prežila.“
Danka kontaktovala neziskovú organizáciu Plamienok, ktorá pomáha ťažko chorým a smútiacim deťom, pretože aj ona chcela pomáhať deťom po strate rodiča. Dnes však konštatuje, že si sama čoraz naliehavejšie uvedomuje potrebu pomoci. O svojom príbehu sa rozhodla hovoriť práve preto, aby ukázala, aká dôležitá je pre smútiace deti skorá odborná pomoc, ktorú ona v detstve nedostala.
„Ten smútok, ktorý celý život cítim, som doteraz nedokázala s nikým zdieľať. Ťažko sa mi nadväzovali a udržiavali vzťahy a priateľstvá. Keď mi bolo zle, hovorila som v duchu so svojou mamou. Veľmi by som chcela, aby iné deti mohli po strate rodiča žiť lepšie. A verím, že aj ja mám ešte pred sebou cestou od smútku bližšie k radosti.“
Deti, ktoré prišli o rodiča, súrodenca či inú blízku osobu potrebujú nás, dospelých, aby mohli smútiť a dať najavo, čím v hĺbke duše žijú. Starostlivosť o domácnosť, finančné zabezpečenie rodiny a základná starostlivosť o dieťa sú po strate partnera pre rodiča vyčerpávajúce. Podobne ako otec pani Danky, často nemá silu ani kapacitu vnímať psychické potreby svojho dieťaťa. Preto deti po strate rodiča zvyčajne potrebujú odbornú pomoc psychológa. Záleží iba na nás dospelých, či pomoc pre svoje deti vyhľadáme. Doprajme im ju. Ak bude účinná, dieťa bude ľahšie napredovať vo vývoji a skvalitní mu život aj v dospelosti.
PLAMIENOK n.o. bezplatne ponúka psychologickú pomoc (smútkovú terapiu) deťom po strate blízkeho a ich blízkym dospelým. O konzultáciu s psychológom je možné požiadať telefonicky a online.
