„Dcérka mala asi mesiac, keď som si uvedomila, že dobre nevidím. Pozerali sme televíziu a niektoré detaily som na obrazovke vôbec nevidela. Nezdalo sa mi to a rozhodla som ísť k očnej lekárke. Oznámila mi, že musím ísť okamžite do nemocnice. Ostala som ako obarená. Doma som mala mesačné dieťatko, pobyt v nemocnici neprichádzal do úvahy. Dohodli sme sa, že najskôr skúsime ambulantnú liečbu,“ začína svoje rozprávanie Alžbeta Vršková, predsedníčka základnej organizácie č. 5 v Bratislave. Stanovená liečba však nepomohla a pani Betka bola nútená opustiť dvojmesačnú dcérku a nastúpiť na trojtýždňovú hospitalizáciu, ktorá pozostávala z infúznej liečby a injekcií do oka. „Liečil ma pán profesor Oláh, ktorý mi oznámil prognózu. Doslova povedal: ‚Budete vidieť len tiene, môže to prísť o dvadsať i o tridsať rokov.’ Nevedela som, čo povedať. Bol to šok.“
Svet spoza záclony
Betke v nemocnici diagnostikovali zápal a opuch sietnice. Podarilo sa ich dostať pod kontrolu, ale následky ostali. Jazvy na sietnici a v zornom poli nemiznúca pamiatka v podobe nepríjemnej škvrny. „V zornom poli mám fľak. Niekedy je svetlejší, inokedy tmavší, ale nikdy nezmizne. Ak sa na niekoho pozriem priamo, nevidím ho. Periférne videnie mám zachované, ale nie je, samozrejme, také ostré ako u zdravého človeka. Napríklad, ak chcem vidieť niečiu farbu očí, musím sa naňho pozrieť vo vzdialenosti približne 10 centimetrov od tváre. Na priechode si musím najskôr zmapovať celú situáciu, nemôžem len tak prebehnúť. Nevidím dobre do blízka ani do diaľky, no okuliare mi nepomôžu. Na čítanie dokážem využiť lupu s 10-násobným zväčšením, čo je asi 39 dioptrií,“ vysvetľuje.
Veľmi obmedzený zrak jej okolie často neverí. „To sa mi stáva veľmi často! (úsmev) Vraj vyzerám, že mám oči úplne v poriadku. Nuž áno, na očiach môj problém nebadať. Keď sa občas stane, že sa v obchode opýtam na čiastku na cenovke, povedia mi, nech si dám okuliare. Veľmi rada, ale mne nepomôžu…,“ hovorí s optimizmom sebe vlastným.
Nie ste v tom sami
Postupne sa s obmedzeným zrakom naučila žiť a našla spôsob, ako zvládnuť domácnosť i rodinu. A nielen to. Nový smer našla príchodom do Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Spočiatku dostávala dobré rady ona, neskôr sa karta obrátila a Betka začala naplno pomáhať ostatným. „V práci pre Úniu som sa našla. Pôsobila som dokonca ako vedúca krajského strediska. Veľmi rada som pomáhala klientom – vyrovnať sa s novou životnou situáciou, s výberom vhodnej lupy, s administratívou pri vybavovaní pomôcok a podobne. Stávalo sa, že prišli klienti, pretože odrazu stratili alebo strácali zrak a boli, pochopiteľne, veľmi nešťastní. Moje slová útechy brali s rezervou, no odrazu som vzala lupu a začala ňou čosi čítať. Boli prekvapení. Pochopili, že viem, o čom hovorím a plne chápem, čo prežívajú. Bol to i dobrý psychologický moment. Videla som, ako im odľahlo, že v tom nie sú sami, že sú ľudia, ktorí sú na tom podobne a pritom ešte pracujú a pomáhajú,“ spomína pani Vršková.
Foto: AV
Pomoc iným
Po odchode z postu vedúcej sa pani Vršková naplno vrhla do spolkovej činnosti. Je predsedníčkou jednej zo základných organizácií, v ktorej sa spolu s ďalšími kolegyňami snaží členom pripravovať zaujímavý program. „Veľmi obľúbené sú rôzne besedy, často sú hostia prekvapení, aké nevšedné otázky im naši členovia položia. Pravidelne organizujeme rekondičné pobyty „Bielou palicou po Tatrách“, ktoré sa snažíme dofinancovať aj formou štátnej účelovej dotácie. Mnohí naši členovia sú osamelo žijúci, po celý rok nikam nejdú a jedinou dovolenkou je pre nich tento pobyt a rozptýlením naše akcie. Aj kvôli nim sa snažím byť naďalej aktívna. Práca pre iných ma veľmi napĺňa,“ prezrádza.
Foto: AV
Dobrovoľníčka
Veľkú oporu má pani Betka vo svojej rodine, najmä v manželovi. Energiu jej dodávajú aj vnúčatká, ktoré pomaly zisťujú, že stará mama vidí trochu inak a musí si pomáhať špeciálnou lupou. Zrelaxovať však dokáže aj medzi členmi výtvarnej skupiny Svetlo.
Foto: AV
Pani Betku Vrškovú môžete stretnúť aj v uliciach Bratislavy počas hlavného zbierkového dňa verejnej zbierky Biela pastelka. Ukáže vám, že symbolický pohár treba vždy vidieť poloplný a nie poloprázdny. Porozpráva vám čo-to o našej organizácii, aktivitách, aj o tom ako dokáže Biela pastelka meniť život k lepšiemu. Pridáte sa?
Ročne pomôže Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska 3 000 klientom, ktorým odborní pracovníci venujú viac ako 26 000 hodín pomoci. Sociálne služby, ktoré ÚNSS ponúka sú dostupné po celom Slovensku, v každom kraji Slovenska a najmä bezplatné. S ich dofinancovaním pomáha aj verejná zbierka Biela pastelka. Zakúpením symbolickej pastelky vyjadríte solidaritu s ľuďmi, ktorí sa na svet musia pozerať trochu inak. Vďaka Bielej pastelke to však ide…
Nevidiacich a slabozrakých môžete podporiť:
- 22. 9. 2023 v uliciach miest a obcí po celom Slovensku
- zaslaním SMS v hodnote 2 € na číslo 820 vo všetkých sieťach
- príspevkom na účet SK23 1111 0000 0014 3025 8006
- príspevkom do stacionárnych pokladničiek umiestnených vo vybraných organizáciách a inštitúciách
- alebo online darom prostredníctvom www.bielapastelka.sk.
- prostredníctvom POS terminálov ČSOB vo vybraných mestách Slovenska (platiť môžete kartou, hodinkami i mobilom)
Ďakujeme, že ste s nami a napriek tomu,
že mnohí naši klienti vás vidieť nemôžu,
VY vidíte NÁS!