Bratislava neustále rastie. Kým pred sto rokmi nemala ani stotisíc obyvateľov, dnes ich je takmer pol milióna. Výstavba bytov tomuto tempu nestíha a podľa odhadov ich v hlavnom meste chýba približne 40-tisíc. Výsledkom je, že o to rýchlejšie rastú obce v bezprostrednej blízkosti Bratislavy – len za posledných 25 rokov sa tu postavilo viac ako 50-tisíc bytov. Žije v nich podobný počet ľudí ako napríklad v celom Prešove. A veľká časť z nich každý deň dochádza za prácou práve do Bratislavy, vozí deti do školy či cestuje za zábavou. Aj preto si podľa prieskumu Inštitútu urbánneho rozvoja 65,5 percenta Bratislavčanov myslí, že cesty v hlavnom meste upchávajú autá cezpoľných.
Pritom v samotnom meste je priestoru, na ktorom by mohla časť chýbajúcich bytov vyrásť, pomerne dosť. Hovoríme o brownfiedoch – opustených pozemkoch, ktoré sú najčastejšie pozostatkom už zaniknutých fabrík. Dlhé roky chátrajú napriek tomu, že sú kvalitne napojené na mestskú infraštruktúru. Podľa aktualizovanej štúdie Brownfields, ktorú pripravil Metropolitný inštitút Bratislavy, je takýchto brownfieldov na území mesta 113 a zaberajú 580 hektárov, podobne ako mestská časť Lamač. „Ich vhodné cielené využitie pre rozvoj mesta je jednou z najdôležitejších a najaktuálnejších územnoplánovacích úloh Bratislavy,“ konštatuje Koncepcia mestskej bytovej politiky 2020 – 2030.
Dnes rozvoj brownfieldov brzdí zastaraný územný plán Bratislavy. Ten totiž určuje, čo kde môže vyrásť. Prijatý bol ešte v roku 2007, preto počíta s priemyslom i tam, kde už dávno zanikol. Ak by územný plán umožnil brownfieldy rozvíjať, mali by sme dosť miesta na nové byty, zeleň, škôlky a ďalšiu občiansku vybavenosť. Bratislava by tak mohla získať nové lokálne centrá. S nimi počíta aj strategický dokument Bratislava 2030.
Jedno z nových lokálnych centier by mohlo vzniknúť na Račianskej ulici v areáli bývalej fabriky Palma. Počíta sa tu nielen s kanceláriami a bytmi, ale aj novou tržnicou, kaviarňami, reštauráciami, detskými ihriskami či kinom. To, že nová Palma zohľadňuje princípy mesta krátkych vzdialeností, reaguje na klimatickú krízu a podporuje život komunít, potvrdzuje i čistopis Urbanistickej štúdie tohto územia, ktorá je podkladom žiadosti na zmenu územného plánu lokality. Je výsledkom nielen práce svetovo uznávaných Gehl Architects, ale aj niekoľkoročných konzultácií so susedmi projektu i odborníkmi magistrátu na územné plánovanie vrátane jeho hlavného architekta. Preto je plne v súlade s mestskými strategickými dokumentmi vrátane vízie Bratislava 2030.
S novou podobou Palmy súhlasia aj susedia. Podľa prieskumov medzi obyvateľmi bratislavského Nového Mesta si 97,8 percenta opýtaných myslí, že by sa tento areál mal revitalizovať. Takmer 80 percent priamych susedov Palmy si navyše želá, aby sa brownfield revitalizoval čím skôr. Väčšina by tu privítala nové lokálne centrum, nová fabrika patrí medzi najmenej preferované funkcie. No práve tú na pozemku Palmy územný plán predpisuje. Kým sa nezmení územný plán, nové lokálne centrum v Palme vzniknúť nemôže a tento brownfield zostane aj ďalšie roky začarovaný.
Dobrou správou je, že mesto si potrebu revitalizácie zanedbaných území uvedomuje a počíta s ňou aj vo svojich strategických dokumentoch, ako je napríklad už spomínaná vízia Bratislava 2030. Tá upozorňuje na slabú flexibilitu územných plánov v súvislosti s rýchlo sa meniacimi podmienkami veľkomesta, ale aj na zdĺhavý proces obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie. „Zmeny v územnom plánovaní majú priniesť aj transformáciu v súčasnosti nevyužívaných brownfieldov či iných dlhodobo nevyužívaných zón predovšetkým vo vnútornom meste tak, aby sa minimalizoval záber poľnohospodárskej pôdy.“ Aj vďaka takýmto krokom môže mesto v budúcnosti dnes „začarovaný“ potenciál brownfieldov odomknúť.
Pomôcť tejto snahe má aj nová kampaň, ktorú spúšťa developer CORWIN. Na príklade Palmy upozorňuje práve na skrytý potenciál brownfieldov. Ich „odčarovaniu“ môže pomôcť každý, kto zahlasuje na webe www.zacarovanastvrt.sk a vyjadrí tak svoj názor na potrebu aktualizovať územný plán hlavného mesta. Pretože aj vďaka tomu môže byť Bratislava ešte lepším miestom pre život, než je dnes.
Video: