Výskum prebiehal na hlodavcoch rozdelených do dvoch skupín. Myši, ktoré nemali Lactobacillus bulgaricus vo svojich črevách, mali zvýšené úzkostné reakcie a nižšie hladiny interferónu gama, ktorý sa podieľa na regulácii imunitnej reakcie na vysoký stres. Inými slovami, prítomnosť bulharských probiotík v črevnej mikroflóre zaistila u myší nižšiu mieru stresu a úzkosti. „Výskum zdôrazňuje úlohu črevného mikrobiomu pri regulácii stresu a úzkosti a ukazuje, ako výživa ovplyvňuje našu duševnú pohodu,“ sumarizuje neurológ profesor Bankole A. Johnson z Miami.
Americkým vedcom sa pomocou experimentu na myšiach podarilo dokázať, že Lactobacillus bulgaricus je psychobiotikum, tzn. že kontrolou zápalov a dysbakteriózy v hrubom čreve má pozitívny vplyv na duševné zdravie. Bulharská probiotická baktéria reguluje dialóg medzi črevom a centrálnym nervovým systémom tým, že ovplyvňuje produkciu neurotransmiterov, najmä serotonínu a kyseliny gama-aminomaslovej, čo sú látky nevyhnutné na kontrolu nálady. „Tieto zistenia by mohli viesť k revolúcii v liečbe psychických ťažkostí, pretože naznačujú, že zahrnutie potravín bohatých na laktobacily by mohlo byť účinnou stratégiou pre zvládanie stresu, depresie a úzkosti,“ vysvetľuje renomovaný americký odborník na výživu Dr. Sas Parsad.
Štúdia preukázala účinky probiotík z horských prameňov na pacientov s Covid-19
V roku 2021–23 vykonali výskumníci v univerzitných nemocniciach v Sofii a Plevene otvorenú a randomizovanú štúdiu so súhlasom 78 hospitalizovaných pacientov s ochorením Covid-19. „K štandardnej liečebnej terapii, ktorá sa pri Covide používa, sme u pacientov zaradili aj nutričnú terapiu probiotickou formulou Laktera Nature. S pomocou high-tech imunologických výskumov sme následne zistili, že probiotiká s Lactobacillus bulgaricus DWT1 modulujú bunkovú imunitu,“ vysvetlila Daniela Petrovová z výskumného tímu a dodala: „Zistili sme, že terapia probiotikami Laktera Nature ovplyvňuje počet buniek produkujúcich cytokíny, ktoré sa pri infekcií vylúčia. To má vplyv na vznik takzvanej cytokínovej búrky, ktorá je častou príčinou zhoršenia stavu pacientov s Covid-19.“ Výsledky štúdie predstavili výskumníci na konferencii konanej 20. až 22. júna 2023 v Bratislave.
Účinky preverené v nehostinnej Antarktíde
Zistenie amerických výskumníkov potvrdilo aj pozorovanie výskumného tímu výrobcu probiotík LAKTERA pri 31. expedícii bulharských vedcov na Antarktídu v rokoch 2022–2023. Účinky tzv. vodných probiotík, ako sú kmene baktérií Lactobacillus bulgaricus DWT1 a Streptococcus thermophilus DWT4 nazývané, boli pozorované u časti posádky expedičnej lode. Štandardizované psychologické štúdie preukázali, že u námorníkov a dôstojníkov vystavených počas 150 – dňovej expedície extrémnym antarktickým podmienkam, ktorí zároveň užívali Lakteru, sa prejavovala vyššia psychická stabilita, nižšia miera depresie a úzkosti. Zároveň títo účastníci expedície prejavovali menšiu alebo žiadnu tendenciu k syndrómu vyhorenia.
Probiotický zázrak z pohoria Stará planina má patent v Európe aj USA
Nedávno objavené kmene Lactobacillus bulgaricus DWT1 a Streptococcus themophilus DWT4 sa ako jediné probiotiká získavajú z horských prameňov. Ide o symbiotické kmene, keď jeden bez druhého nemôžu existovať. Vyskytujú sa iba v niektorých prameňoch v bulharskom pohorí Stará planina. V roku 2011 ich objavil a opísal tím lekárov spoločnosti Daflorn pod vedením profesora MUDr. Nikoly Alexandrova, ktorý je špecialistom na toxikológiu. Probiotikami sa zaoberá skoro 45 rokov. Pri pokusoch „vysadiť“ tieto probiotiká aj v iných lokalitách na svete baktérie mutujú, strácajú schopnosť reprodukcie a z prostredia postupne miznú. Zatiaľ čo v Bulharsku každoročne začiatkom mája môžu byť izolované priamo z jarnej vody v miestnych dubových lesoch.
Podľa doterajších testov vykazujú tieto probiotiké produkty až desaťkrát priaznivejšie účinky na ľudský organizmus, ako samotné kmene. Technika ich izolovania je chránená patentom v Európe aj USA. Dané kmene baktérií majú vďaka svojmu vodnému pôvodu mimoriadnu odolnosť pri prechode zažívacím traktom a môžu tak bez výrazných strát doputovať až do hrubého čreva. Zároveň týmto probiotikom nevadí ani skladovanie po dobu až dvoch rokov pri izbovej teplote. Vedci pri následných analýzach pôsobenia týchto probiotík zistili ich značný potenciál pri prevencii celého radu ochorení vrátane znižovania schopnosti replikácie vírusov, alebo pri ničení nádorových buniek.