V laboratóriu na košickej univerzite nájdete mladý vedecký tím, ktorý sa zaoberá výskumom a uplatnením umelej inteligencie. Okrem fotogenických robotov tu prebieha výskum a vývoj zameraný na to, aby sa aplikácie dokázali prispôsobovať požiadavkám používateľov.
„Náš sociálny robot tancuje, spieva a zdraví sa,“ s úsmevom hovorí Ján Magyar. „Hýbe sa ešte pomaly, ale snaží sa.“ Následne však zvážnie a sprevádza nás ďalej. V laboratóriu nájdete aj zariadenie na adaptívnu rehabilitáciu ruky a zápästia. „Prestavte si to ako klavír, kde senzory merajú silu prítlaku a na základe toho navrhuje aplikácia rehabilitačný program,“ dopĺňa kolegu Martina Szabóová.
Aj roboty, aj appky
V súčasnosti testuje košický vedecký tím aplikáciu zameranú na výučbu, ktorá sleduje výkon žiakov –napríklad v matematike. Ak zistí, že žiakovi nejde násobenie, vyberá mu príklady, aby si skúšal postupy a ľahšie zvládal učenie. Faktom však zostáva, že žiadne inteligentné systémy ešte úplne nedokážu nahradiť ľudskú interakciu a aj v prípade výučby to vždy bude o spolupráci človeka a stroja.
Martina Szabóová sa vo výskume venuje spracovaniu prirodzeného jazyka. V preklade? „Venujem sa tomu, aby si človek a počítač porozumeli. Identifikujeme emócie a to, ako ich dokáže čítať stroj a ako bude reagovať,“ opisuje svoju prácu mladá vedkyňa. Uplatnenie výskumu je takmer vo všetkých aplikáciách – či už to je sprievodca v múzeu, v službe pre seniornú populáciu či iné pomáhajúce profesie, kde sa využíva komunikácia.
„Ak má technológia spolupracovať s ľuďmi, musíme do vývoja začleniť aj iné vedy,“ zhoduje sa vedecký tím. Odborníci hľadajú spôsob, ako integrovať text, zvuk a obrázky ako vstup pre AI aplikácie. Preto sa vo výskume aj vývoji prelína viacero odborov, akými sú matematika, informatika, sociálne vedy, ale aj skúsenosti, ktoré si ľudia vymieňajú.
Zavalila nás eufória
Vedci majú pred sebou pri uplatnení umelej inteligencie ďalšiu náročnú úlohu – prekonať eufóriu aj rešpekt a udržať záujem, aby ľudia s ňou pracovali.
ChatGTP bol prvou virálnou ukážkou, ako sa dá využiť umelá inteligencia. Spustilo to vlnu záujmu, lebo každý si to mohol vyskúšať. Odvtedy vedecká komunita registruje, že celá spoločnosť sa dožaduje čoraz intenzívnejšie a čoraz viac informácií.
Lídrom v dopytoch je komerčný sektor, ktorý vidí v uplatnení umelej inteligencie finančné výhody, optimalizáciu či progres. Na čele je rozhodne zdravotníctvo – tam dokáže umelá inteligencie robiť viac a rýchlejšie v diagnostike, môže tam eliminovať chyby a lekári sa sústredia na liečbu.
Tým, kto zaostáva, je tradične konzervatívny verejný sektor. Vo firmách sa už uplatňuje čiastočná automatizácia zákazníckej podpory a takéto riešenia môžu byť prospešné aj vo verejnej správe pre zjednodušenie byrokracie a zároveň zrýchlenie služieb.
„Myslím si, že dnes si už skoro všetci uvedomujú možnosti využitia umelej inteligencie v každodennom živote,“ hovorí Ján Magyar. Všetci už využívame umelú inteligenciu, len možno o tom nevieme. Rozdiely teda sú skôr v tom, ako veľmi sú naše očakávania realistické a primerané skutočným schopnostiam existujúcich riešení.
Ak by nám teda mali dať vedci dobrú a praktickú radu, ako žiť vedome s umelou inteligenciou a nezaostávať, ich rada je ľahká a atraktívna: „Treba si siahnuť na aplikácie, vyskúšať ich, ohmatať zo všetkých strán a zistiť, čo z toho môžeme využiť.“
Vlak sa už pohol
Či už si to uvedomujeme alebo nie, aplikácie umelej inteligencie s nami žijú už desiatku rokov v bankovníctve aj v bezpečnosti. Oblasti sa postupne otvárajú a treba o tom hovoriť, aby sme búrali predsudky a ukázali možnosti uplatnenia v priemysle, v službách aj v správe štátu či vo vzdelávaní.
„Pre nás ako zamestnávateľov je dôležité nájsť využitie výsledkov výskumu a čo najrýchlejšie ich dostať do praxe,“ súhlasí Gabriel Galgoci, predseda Správnej rady Národnej platformy pre rozvoj umelej inteligencie AIslovakIA. Prvým krokom je, aby akademický a komerčný sektor našli spoločnú reč.
Médiá často nadšene informujú o najnovších pokrokoch vo výskume, ale treba si uvedomiť, že reálne použitie v praxi vždy trošku zaostáva za svetovou špičkou, aj keď čas potrebný na nasadenie nových riešení sa stále skracuje. V praxi je teda kľúčovým bodom nastavenie očakávaní a upozornenie, že nie všetky novinky sú vhodné pre potreby firiem. Kritickým bodom je, aby sme nezabúdali na legislatívne, etické a morálne otázky.
Profesor Peter Sinčák, náš popredný odborník v oblasti umelej inteligencie svetových parametrov, ide v diskusii ešte ďalej. Je ešte ráznejší a zdôrazňuje, že sociálne, etické dosahy a uplatnenie umelej inteligencie sa dotknú každého.
Ľudia, ktorí nespolupracuju s umelou inteligenciou, budú nahradení ľuďmi, ktorí s ňou spolupracujú a sú efektívnejší. „Na Slovensku aj vo svete sa začína reštrukturalizácia pracovných miest a musíme byť pripravení – čo učiť študentov, kam investovať pri podpore výskumu a zrýchliť transfer poznatkov do praxe.“
„Nastala situácia, kde ani nevieme, na akú kariéru máme našich študentov pripraviť, pretože v nasledujúcich rokoch určite nastanú na trhu práce obrovské zmeny,“ prízvukuje Ján Magyar. Práve preto je dôležité, aby sme vytvorili prostredie, v ktorom sa každý môže zlepšovať a rozvíjať talent a zručnosti, a zároveň je dostatočne pripravený rýchlo sa učiť nové veci.
Svetové sympózium Digitálna inteligencia pre systémy a stroje sa konalo 21. – 22. septembra v Košiciach. Organizátormi boli Národná platforma pre rozvoj umelej inteligencie AIslovakIA, profesijná organizácia inžinierskej a technologickej komunity Institute of Electrical and Electronics Engineers (IEEE), Technická univerzita v Košiciach a Elfa, s. r. o.
Organizátori za podporu ďakujú Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a UNESCO SK.
Ako nasadiť umelú inteligenciu aj vo vašej firme? Pozrite si týchto 8 praktických scenárov
Tieto riešenia sú boli nasadené v slovenských priemyselných spoločnostiach.