Foto: PR servis
Dôležitosť potravy a úlohu čriev pre zdravie ľudí potvrdili lekári už v staroveku. Hippokrates, otec medicíny, napísal: „Naše jedlo by malo byť liekom a liek našou potravou.“ a tiež „Všetky choroby ľudí začínajú v črevách.“
Po 2000 rokoch Louis Pasteur vedecky dokázal, že príčinou kazenia potravín a vzniku chorôb ľudí sú mikroorganizmy. Jeho kolega Iľja Mečnikov rozdeľuje mikroorganizmy na choroboplodné (patogény) a prospešné (probiotiká). Zistil, že patogény vylučujú toxíny a spôsobujú ochorenia ľudského tela. Prospešné probiotiká ho liečia.
Dnes už vieme, ako to funguje. Jedlom v črevách a v ich priľahlom imunitnom lymfoidnom tkanive sa na ploche viac ako 800 m2 uskutočňuje najväčšie stále spojenie človeka s okolitou prírodou. V roku 2008 španielsky vedec A. Fasono zistil, že vzťah medzi prírodou a človekom je v týchto dvoch orgánoch regulovaný vylučovaním črevného proteínu zonulínu.
Zonulín určuje priepustnosť črevného obsahu cez črevnú sliznicu v distálnej časti tenkého čreva do obehovej sústavy. V pokojnom stave sú bunky črevnej sliznice navzájom pevne priľnuté jedna k druhej. Počas príjmu potravy ich zonulín vylučovaný črevnými bunkami zmenšuje a selektívne filtruje viac ako 600 biologicky aktívnych látok extrahovaných z potravy cez vytvorené mikroskopické póry.
Predtým ako vstúpia do krvného obehu a zabezpečia metabolizmus celého tela, prechádzajú biologicky aktívne látky cez lymfatické tkanivo čreva. To je tiež známe ako “črevný mozog”. V ňom sa nachádza viac ako 70% imunitného systému, ktorý vytvára a udržuje vrodenú a získanú ľudskú imunitu. V prípade absencie hygieny, nezdravého stravovania, kontaminácie potravín baktériami, či konzumácie chemikálií (antibiotiká, či iné syntetické lieky a konzervačné látky), hladovania, fyzického alebo duševného preťaženia sa vytvára črevná dysbióza. Dysbióza je proces narušenia prirodzenej rovnováhy črevnej bakteriálnej flóry (črevného mikrobiómu), v ktorej prevládajú interné patogény nad probiotickými baktériami. Rozvíja sa črevný zápalový proces. Vylučujúce sa bakteriálne a zápalové toxíny aktivujú nadmerné vylučovanie zonulínu. Bunky črevnej sliznice sa kontraktujú (zmenšujú) viac, ako je povolené, mikropóry medzi nimi sa rozširujú a vyvíja sa hyperpermeabilita črevného obsahu ( patogénna vyššia priepustnosť čriev). Vírusy, antigény, toxíny, dokonca celé baktérie, voľne prúdia do lymfoidného tkaniva a do krvi.
V prípade kontaminácie potravín vysoko virulentnými mikróbmi (napr. Vibriami cholery, virulentnými vírusmi chrípky atď.), po požití jedov, počas silnej radiácii, je zonulínová dráha paralyzovaná a bariérová funkcia črevnej sliznice prestane existovať. V tele sa vyvíja endotoxický šok.
Pri súčasnom spôsobe stravovania priemyselne spracovanými potravinami obsahujúcimi dusičnany, konzervačné látky, ochucovadlá, farbivá, atď., opakovaným prijímaním liekov, alebo s často opakujúcou sa dysbiózou sa vyvíja chronická dysbióza a chronický zápal čreva. Trvalo aktivovaná sekrécia zonulínu vedie k trvalej hyperpermeabilite črevného obsahu do obehového systému a k chronickým zápalovým ochoreniam tela.
Obzvlášť nebezpečné sú menšie, ale pretrvávajúce dysbiózy spôsobené konzumáciou konzervovaných a priemyselných potravín v kombinácii s chronickým príjmom liekov. To vedie k narušeniu obnovy buniek organizmu a vyčerpaniu jeho imunitného systému. Pri chronických zápaloch čriev sa rozvíja kolitída, autizmus, Crohnova choroba a neskôr autoimunitné ochorenia (diabetes, reumatoidná artritída), neurodegeneratívne choroby (Alzheimerova, Parkinsonova), rakovina a ďalšie.
Okolo 10% až 15% týchto chorôb je spôsobených genetickou predispozíciou. Zvyšných 85% až 90% je výsledkom vplyvu modernej výživy a stavu okolitého prostredia.
Výskyt týchto chorôb po nadmernej aktivácii zonulínovej dráhy automaticky nemusí pokračovať. Tento výskyt môže byť upravený, prerušený alebo dokonca zvrátený obnovením zdravej výživy, prirodzenej rovnováhy črevnej mikrobioty a ozdravením životného prostredia.
Liečba akútnej dysbiózy črevného mikrobiómu (bakteriálnej flóry) zahŕňa:
• diétu
• príjem probiotík a probiotickej funkčnej stravy
• príjem symptomatických látok.
Pri chronickej dysbióze sa spolu s vyššie uvedenými látkami nevyhnutne podávajú lieky pod lekárskym dohľadom.
Štúdie ukazujú, že najpriaznivejší účinok zo všetkých probiotických baktérií má Lactobacillus bulgaricus, pretože sa preukázala jeho najlepšia adhézia na steny čriev, ako aj jeho vplyv na zníženú sekréciu zonulínu. Výskum Prof. Paloka Ike z Indickej agentúry pre jadrový a vesmírny výskum ukazuje, že Lactobacillus bulgaricus, izolovaný z horskej pramenitej vody v Bulharsku (kmeň DWT1 objavený a patentovaný spoločnosťou DAFLORN), okrem vyššie uvedených účinkov, uzdravuje organizmus posilnením jeho imunitnej obrany.
Výrobky Daflorn obsahujúce Lactobacillus bulgaricus DWT1 a spôsob ich výroby sú patentované Patentom USA č. 9 131 708 B2, 15. septembra 2015.
Štúdie Prof. Paloka dokazujú, že Lactobacillus bulgaricus DWT1 je jediným probiotickým mikroorganizmom, ktorý je schopný transformovať makrofágy M2 na makrofágy M1, ktoré ničia vírusové a rakovinové bunky.
Profesor Palok Ike prednášal túto tému aj na Lekárskej univerzite v Sofii. Video je dostupné na YouTube.
Foto: PR servis
Preventívne, s cieľom udržania bariérovej funkcie črevnej sliznice, by sa mal moderný človek usilovať o dodržiavanie týchto zásad:
• udržiavať vysokú hygienu
• obmedziť príjem konzervovaných priemyselných potravín na minimum
• obnoviť tradície predkov v oblasti zdravého stravovania
• každodenne užívať probiotiká, probiotické funkčné potraviny, vrátane prirodzene fermentovaných produktov
• znížiť na minimum príjem syntetických látok a užívať lieky iba pod lekárskym dohľadom.
Takto bude dnešný človek vyzbrojený modernými vedomosťami schopný naplniť optimistickú teóriu ortobiózy – správneho spôsobu života, profesora Mečnikova – plnohodnotný a šťastný ľudský život bez chorôb a predčasného starnutia.
Autori článku
genmjr. Prof. Nikola Alexandrov, MD. PhD. ScD. Dr. MUDr. Daniela Petrova, PhD. majitelia Daflorn s.r.o., Sofia, Bulharsko
autorizovaný dovoz probiotík Daflorn pre SR a ČR: Ing. Ľubica Kuttnerová,
www.bulgaricus.sk