Kedykoľvek v roku
Výskyt hnačiek je najhojnejší počas leta, kedy veľa cestujeme, hlavne do exotických destinácií. Natrafiť na ňu však môžeme aj bez prechodu slovenských hraníc, stačí, že sa stretneme s nejakou „fajnou“ črevnou virózou, baktériou alebo v jedálnom lístku skombinujeme neskombinovateľné. Obzvlášť počas Vianoc sa nám ten posledný prípad môže stať veľmi ľahko – veď, položme si ruku na srdce, neraz ochutnávame doma aj na návštevách všetko, čo je vyložené na stole – piate cez deviate. Navyše, aj v zime na naše telo útočia rôzne virózy a bakteriálne infekcie, pri ktorých je hnačka jedným zo sprievodných javov. Preto by sme mali byť pripravení čeliť jej kedykoľvek.
Čo možno považovať za hnačku?
Aby sme jej však nekrivdili: hnačka síce nie je žiadny príjemný spoločník, občas však môže byť v istej miere aj prospešná – z čreva totiž odvádza choroboplodné zárodky, ktoré by tam inak narobili ešte viacej škody. Na telo teda môže pôsobiť aj očistne. Nie je nevyhnutné okamžite ju atakovať liekmi, ak však trvá viac ako deň a náš stav sa nezlepšuje, naopak, zhoršuje, treba si s ňou „vyrovnať účty“.
Pod hnačkou sa rozumie riedka až vodavá stolica 3– až 5-krát denne s objemom väčším ako 200 g. Ak sa k nej pridá teplota, bolesti brucha, zvracanie, prípadne kŕče, mali by sme spozornieť. Hlavne, ak postihne ohrozené skupiny ľudí – deti do 3 rokov, seniorov, ľudí v rekonvalescencii či ľudí so sklonom k dehyhratácii. Hnačka môže byť akútna alebo chronická, trvajúca viac ako 4 týždne. Niekedy prichádza ako uragán, inokedy nenápadne a na jej prítomnosť si zvykneme – a k lekárovi prichádzame neskoro! Ak hnačku spôsobil vírus, baktéria či parazit, ide o infekčnú hnačku. Môže však byť aj dôsledkom chyby v stravovaní alebo netolerovania niektorej zložky potravy. Niekedy ako príde, tak odíde, vie však signalizovať aj viac, či menej závažné ochorenia – od celiakie a laktózovej intolerancie až po syndróm dráždivého červa, Crohnovu chorobu či rakovinu. Preto s hnačkou nikdy nie sú žarty a vždy je prospešné zistiť jej príčinu! Ak do dvoch dní neprechádza, alebo sa k nej pridruží vyrážka, zožltnutie pokožky či očných bielok, v stolici sa objaví krv, hnis alebo sliz, je načase navštíviť lekára. Keďže čierne uhlie stolicu farbí a „prekrýva“ inak viditeľné patogény, počas domácej samoliečby sa neodporúča jeho užívanie.
Foto: smectaGo®
Ako s ňou „zatočiť“?
Iste by sme mali dietovať, nie však hladovať! Do jedálnička zaraďme aspoň diétne sucháre či piškóty. Viac ako jesť by sme mali piť, hlavne rehydratačné roztoky, ktoré nájdeme v ponuke v lekární alebo si ich ľahko pripravíme doma. V lekárňach sú k dispozícii aj zdravotnícke pomôcky, ktoré sa vedia s hnačkou popasovať účinne a rýchlo – a výrazne tak skrátiť jej trvanie. Napríklad produkt, ktorého účinnou látkou je prírodný čistený íl – ten už netreba ani rozrábať s vodou, stačí ho prehltnúť. Pri prechode tráviacim traktom na seba viaže choroboplodné zárodky a pri vyprázdňovaní ich odvádza z tela von. Prírodný čistený íl stolicu nefarbí, nie je RTG kontrastný, nezrýchľuje ani nespomaľuje priechod tráviacim traktom, nevstrebáva sa do organizmu a okrem precitlivenosti na samotnú účinnú látku nemá žiadne vedľajšie účinky.
Čo jesť a piť počas hnačky?
Foto: smectaGo®
Ak si chceme pripraviť domáci rehydratačný roztok, v jednom litri prevarenej vody môžeme rozpustiť 1 ČL soli a 8 ČL medu či cukru a každých 15 minút vypiť z roztoku asi 150 ml. Siahnuť môžeme aj po malinovom či zázvorovom neosladenom čaj. Jednoznačne sa však neodporúča piť kola či sóda, keďže oxid uhličitý, ktorý je v nich obsiahnutý, zbytočne dráždi črevo. Nepime ani ovocné džúsy (obsahujú vlákninu), sladené nápoje a alkohol. Keď najväčšia „búrka prehrmí“, môžeme okrem suchárov a piškót do jedálneho lístka zaradiť aj zeleninový alebo kurací vývar, dobre padnú banány, ryža, dusená (nenadúvajúca!) zelenina, uvarené kuracie mäso či zemiaková kaša. Vyhýbať by sme sa mali ťažkým a mastným jedlám, surovinám s vysokým podielom vlákniny a mliečnym výrobkom. Ostaňte v tom sami! Bez hygieny to však nepôjde…
Samozrejmosťou pri hnačke je dodržiavanie zásad hygieny, aby hnačka postupne neponavštevovala všetkých členov rodiny. Pravidelné umývanie rúk by mala byť „automatika“ pre pacienta aj pre ostatných členov rodiny. Pacient by mal mať vlastný uterák, príbor, pohár, tanier, doma by sme mali raz denne umyť aj kľučky na dverách a vypínače – čo sú miesta, ktorých sa pacient najčastejšie spolu s ostatnými členmi domácnosti dotýka.
Zdroj informácií a fotografií: smectaGo®