1. Čo spôsobuje infekciu dýchacích ciest?
Spoločne so vzduchom okrem iného vdychujeme aj prach, baktérie, vírusy. Imunitný, obranný systém, ktorý sa aktivizuje, je schopný zlikvidovať infekčných vyvolávateľov. Ak je však obranný systém oslabený, napr. opakovanými (recidivujúcimi) infekciami, chronickým ochorením, častým užívaním antibiotík, psychickým či fyzickým stresom, vyvolávatelia ochorení majú väčšiu šancu na rozmnožovanie a spôsobia ochorenie.
2. Sú ľudia v porovnaní s minulosťou chorí častejšie?
Na takúto otázku sa veľmi ťažko odpovedá. Závisí totiž aj od druhu ochorení. V minulosti ľudia hromadne umierali na infekčné ochorenia (napr. na otravu krvi, zápaly pľúc), pretože protiinfekčná liečba v podobe antibiotík neexistovala. (Antibiotiká sa rozšírili po 2. svetovej vojne.) Takisto veľa žien umieralo pri pôrodoch a vysoká bola aj úmrtnosť novorodencov. Dnes ľudia častejšie trpia civilizačnými ochoreniami, kam patrí obezita, vysoký krvný tlak a rôzne autoimunitné choroby (sem patria aj alergie). Treba si uvedomiť ešte jeden dôležitý faktor, a tým je zlepšenie diagnostiky a predĺženie dĺžky života. V minulosti sa ľudia mnohých chorôb nedožili a o mnohých ani nevedeli, že ich majú.
3. Čo je dnes najčastejším dôvodom oslabenia imunity?
Podľa všetkého nedostatok pohybu, nekvalitná strava a stres. Trávenie väčšiny času v uzatvorených priestoroch často tzv. chorých budov, takže organizmus vôbec nie je otužilý. Konzumácia upravovanej stravy, nedostatok tekutín v podobe obyčajnej čistej vody, nedostatok spánku a najmä neustála uponáhľanosť, permanentné napätie (hovorí sa tomu stresová imunosupresia).
4. Aké sú v tomto období najčastejšie infekcie?
Ide najmä o infekcie dýchacích ciest, resp. respiračné ochorenia známe pod laickými názvami – prechladnutie, nádcha, chrípka. Nádcha je v skutočnosti jeden z príznakov prechladnutia. Mohli by sme ich nazvať aj spoločným názvom virózy, pretože 90 % akútnych infekcií dýchacích ciest je vyvolaných vírusmi. Len u malej časti infekcií dýchacích ciest je prvotným vyvolávateľom baktéria. Dýchacie cesty rozdeľujeme na horné a dolné. Zápaly horných dýchacích ciest (nosa, mandlí, ucha hrtana) sú najčastejšie a obyčajne nemajú závažný charakter. Zápal dolných dýchacích ciest v podobe zápalu priedušiek a pľúc je už podstatne závažnejší.
5. Ako sa starať o imunitný systém svojho tela?
Niektorým ochoreniam podmieneným geneticky nie je možné predísť. Za stav svojej imunity sme však do veľkej miery zodpovední sami. Okrem racionálnej životosprávy a dostatku pohybovej aktivity patrí medzi nástroje pomoci imunitnému systému (napriek kontroverzným názorom) očkovanie proti vybraným infekčným chorobám, správna liečba infekcií a chorôb pod dohľadom lekára, dostatočná rekonvalescencia (nie prechodenie ochorenia), uvážené užívanie liečiv (najmä antibiotík, ktoré na jednej strane môžu pomôcť, na druhej likvidujú aj našu prospešnú črevnú mikroflóru a v poslednom období je problémom rezistencia na ne).
Voľnopredajný liek Oscillococcinum, známy aj ako Oscillo, patrí do účinnej prírodnej liečby bez vedľajších nežiaducich účinkov vhodnej pre všetky vekové kategórie vrátane dojčiat a tehotných žien.
Preventívna liečba
V čase zvýšeného výskytu vírusových ochorení: 1 dávka lieku Oscillococcinum* raz týždenne.
Liečba ochorenia
Pri prvých príznakoch: 1 dávka lieku Oscillococcinum* čo najskôr. Následne ešte 2–3 krát v šesťhodinovom intervale. V rozvinutom štádiu: 1 dávka lieku Oscillococcinum* ráno a večer počas 1–3 dní.
*Pred použitím lieku si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa, prípadne sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom