V súkromnom sektore sa považuje prístup k relevantným veľkým dátam a schopnosť ich spracovať pre získanie znalostí za kľúčovú konkurenčnú výhodu. „Jednou z najväčších výziev slovenských miest je transformácia ich kultúry smerom k poskytovaniu služieb a rozhodovaniu na základe dát“, poznamenáva Dagmar Ceľuchová Bošanská, predsedníčka občianskeho združenia Futuristiq, „hlavne v krízových časoch musí samospráva vedieť agilne reagovať na meniacu sa situáciu a prijímať patričné opatrenia na základe dát a dôkazov.“
Projekt Dátové mesto pre participatívne územné plánovanie (transparentné – výkonné – vnímavé) občianskeho združenia Futuristiq pomáha mestám a obciam v Prešovskom kraji meniť sa na dátami riadenú samosprávu, a to vďaka dvom posunom vo fungovaní samosprávy:
• Dáta budú spravované ako vzácny zdroj: Projekt ponúka metodiku manažmentu dát a ich celého životného cyklu, vrátane riadenia kvality dát.
• Analyticky spracované dáta budú zavedené do kľúčových plánovacích procesov: V projekte tím Futuristiq pripravil stratégiu dátového mesta a akčný plán, ako môže mesto zásadne zlepšiť svoje strategické, územné a operatívne plánovanie. Vytvoril tiež analytické nástroje, schopné spracovať rôznorodé priestorové dáta, ktoré môžu mestá, obce a kraje používať vo svojich rozhodovacích procesoch.
Foto: PR servis
Vďaka projektu vznikol tiež participatívny nástroj – Pocitové mapy na platforme aipowered.city, ktorý predstavuje cenný zdroj nových dát o pocitoch a názoroch občanov na verejný priestor, budovy a služby. Pomocou tohto nástroja občania môžu vyjadriť svoje pocity – napríklad kde sa nachádza nekvalitná zeleň, ktoré miesta sú nevľúdne pre cyklistov, kde sa zle parkuje, prípadne kde sa občania cítia príjemne alebo naopak nebezpečne. Občania môžu zadávať body, línie alebo plochy na mape vybraného mesta. Tie predstavujú geograficky lokalizované odpovede na zadané otázky. Účastníci majú navyše možnosť vyjadriť sa k svojmu výberu, čo pomáha lepšie pochopiť dôvod samotného výberu. „V súčasných plánovacích procesoch nie sú zapojení koncoví užívatelia rozhodnutí a služieb samosprávy – obyvatelia mesta či obce,“ pripomína odborná analytička projektu Adriana Čiefová, „pričom práve ľudia, ktorí v danom meste či obci žijú, bývajú a pracujú by boli ideálnymi mestskými plánovačmi, keďže najlepšie poznajú svoje potreby a majú nespočetné nápady na to, čo by sa malo v ich meste zlepšiť, zmeniť či zachovať.“ Nástroj ponúka aj možnosť prednastaveného výberu odpovedí, založeného na predchádzajúcich analýzach, čo zjednodušuje kvalifikáciu záznamu, ale aj jeho následnú strojovú analýzu.
Foto: PR servis
Platforma aipowered.city pracuje na princípe mydata.org, rešpektujúcom súkromie občanov, vďaka ktorému sú občania do procesu aktívne zapojení a vedome zadávajú informácie. Občania sa tak pri mapovaní pomocou nástroja Pocitové mapy stávajú aktívnymi senzormi a nie pasívnymi cieľmi senzorického zberu dát. Okrem cenných informácií podporuje nástroj demokratické hodnoty a napomáha upevňovať vzťah obyvateľa k mestu a prostrediu, v ktorom žije.
Tím Futuristiq vytvoril tiež interaktívnu vizualizáciu toho, ako občania vnímajú mesto. Platforma aipowered.city umožňuje plánovačom alebo zamestnancom mesta prijímať rozhodnutia aj na základe spätnej väzby od občanov.
Foto: PR servis
Foto: PR servis
Na platforme aipowered.city možno tiež kombinovať, analyzovať a vizualizovať pocity občanov s objektívnymi otvorenými dátami, napríklad o výskyte zelene alebo o priestupkoch.
Foto: PR servis
Za mapovanie 2018/2019 tím cez nástroj Pocitové mapy dokázal zapojiť tisíce občanov v Prešovskom kraji, ktorí zdieľali vyše 10 000 pocitov v mestách:
• Bardejov (473 pocitov),
• Humenné (897 pocitov),
• Kežmarok (894 pocitov),
• Poprad (1716 pocitov),
• Prešov (5740 pocitov),
• a Vysoké Tatry (777 pocitov).
Aktuálne tím spúšťa testovaciu kampaň s vylepšenou funkcionalitou pre mesto Prešov na základe poučení z mapovania 2018/2019. Navyše rozbieha spoluprácu s mestami, ako zefektívniť mapovanie nákazy COVID-19 a prijímať lepšie opatrenia. „Nástroj Pocitové mapy vie obohatiť dáta z telekomunikačných spoločností, s ktorými pracuje krízový štáb mesta,“ objasňuje urbanista Oto Nováček, „v rámci mapovania nákazy sa ľudí pýtame na ich náladu, voľný čas a verejný priestor, dostupnosť základných služieb a dostupnosť produktov, príznaky ochorenia, či karanténu.“ Upravené Pocitové mapy pre mapovanie epidémie COVID-19 budú dostupné občanom jednotlivých miest na stránke corona.bezpaniky.eu.
Projekt Dátové mesto pre participatívne územné plánovanie (transparentné – výkonné – vnímavé) sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. Viac informácií na: www.reformuj.sk, www.esf.gov.sk, http://futuristiq.org/#…
Foto: PR servis