Jeho hlavnou výhodou je, že vytvára tuhé súčiastky, ktoré sú schopné absorbovať nárazovú energiu, chránia objekty pred nárazom, a pritom sú ultraľahké. Takže pre budúce konštrukcie je to ideálna hmota, ktorá má atribúty materiálov obyčajne sa nachádzajúcich v prírode, ako je drevo či kosti. Dr. Simančík hovorí: „… podarilo sa nám vytvoriť niekoľko originálnych technologických postupov, ako aj objasniť niektoré doteraz nevysvetlené zákonitosti. Boli sme prví na svete, ktorí aplikovali tento materiál v sériovej výrobe automobilových súčiastok, teraz máme už aj úspešnú aplikáciu v železničných vagónoch a v stavebníctve.
Pri výrobe penového hliníka sa využíva hydrid titanu, ktorý sa primiešava do hliníkového prášku, zmes sa zhutní v lise a výsledný produkt sa následne roztaví vo vhodnej forme. Po stuhnutí vznikne súčiastka, ktorá má podobu hliníkového odliatku, ktorá je však vo vnútri pórovitá. Prednosťou penového hliníka je, že v sebe spája kombináciu malej hmotnosti a dobrej mechanickej tuhosti, ktorá ponúka široké uplatnenie pri odľahčovaní konštrukcií.
Článok vyšiel s podporou národného projektu PopVaT – Popularizácia vedy a techniky na Slovensku, ktorého cieľom je dosiahnuť zlepšenie vnímania a postavenia vedy v spoločnosti prostredníctvom popularizácie vedy a techniky.
