Europoslanci prezradili nečakané témy, ktoré bude Únia riešiť budúce mesiace

Máme za sebou náročný rok, ktorý nás nútil hľadať riešenia pre mnohé krízy. Svoje by o tom vedeli povedať aj slovenskí europoslanci. Čo ale čaká Úniu budúci rok?

29.12.2022 00:00
Europsky parlament, pr, nepouzivat Foto:

Podľa našich zástupcov v europarlamente by sa v roku 2023 mali zamerať na riešenie energetickej a inflačnej krízy, na pomoc Ukrajine. No riešiť budú aj čipy a kryptomenu.

Európsky parlament sa v roku 2022 venoval často akútnym otázkam súvisiacim s vojnou na Ukrajine, prílevom utečencov, ohrozením dostupnosti energetických surovín, či potrebou zvýšiť bezpečnosť EÚ. Parlament podporoval Ukrajinu v jej snahe o obranu pred ruskou agresiou a ukrajinskému ľudu koncom roka udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. Zákonodarcovia sa tiež zaoberali otázkami právneho štátu a ochranou hodnôt EÚ v jej členských štátoch. Ako to však vidia naši europoslanci?

Situáciu v Európe podľa Moniky Beňovej (S&D) zásadným spôsobom zmenila nezmyselná ruská agresia voči Ukrajine. Tá so sebou okrem obrovskej brutality, vojnových zločinov a ničenia civilnej infraštruktúry priniesla aj masívnu vlnu utečencov, či porušovanie medzinárodného práva anektovaním okupovaných častí Ukrajiny. Jej dôsledkom sú energetická a na ňu nadväzujúca inflačná kríza, ktoré ohrozujú aj veľké množstvo slovenských podnikateľov a domácností. „Opatrenia, ktorých prijímanie v končiacom sa roku podporoval aj Európsky parlament sa majú zameriavať na strategickú ochranu európskeho priemyslu, fungovanie regionálnych samospráv, ale aj drobných odberateľov energií, vrátane malých a stredných podnikateľov či domácností. Členské štáty, vrátane Slovenska, dostali v tejto súvislosti napríklad možnosť presunúť nevyužité eurofondy na pomoc obyvateľom a firmám, ktoré sú zasiahnuté vysokými cenami energií,“ skonštatovala Beňová.

Monika Beňová Foto: © European Union 2022 - Source: EP
Europsky parlament, pr, nepouzivat Monika Beňová

Vladimír Bilčík (EPP) si myslí, že Putin už roky používal ropu a plyn ako svoje zbrane, pričom po 24. februári 2022 je úplne zrejmé, že nás – členov EÚ – považuje za svojho nepriateľa. „Putinova vojna priniesla do Európy a na Slovensko vyššiu infláciu, než s ktorou všetci počítali. Napriek ťažkým okolnostiam som však hrdý na Slovenky a Slovákov, ktorí sa zomkli a stále pomáhajú aj ľuďom z Ukrajiny, ktorí utiekli pred vojnou,“ tvrdí europoslanec.

Vladimír Bilčík Foto: © European Union 2022 - Source: EP
Europsky parlament, pr, nepouzivat Vladimír Bilčík

Parlament okrem iného odobril aj striktnejšie pravidlá napĺňania zásobníkov plynu s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok počas zimy, zaoberal sa opatreniami na zníženie závislosti na ruských fosílnych palivách, schválil uvoľnenie prostriedkov pre členské štáty, ktoré poskytli útočisko Ukrajincom utekajúcim pred vojnou, a prijal kroky na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti a dôslednejšiu ochranu kritickej infraštruktúry.

Eugen Jurzyca (ECR) je rád, že Európskej únii sa v tomto roku podarilo až prekvapujúco rýchlo znížiť energetickú závislosť na Rusku, integrovať relatívne veľký počet Ukrajincov utekajúcich pred ruskou armádou. Pre Slovensko aj EÚ to znamená významný krok smerom k obrane demokracie a prosperujúcej ekonomiky. „Podarilo sa ubrániť jednotný trh napríklad s energiami a presadiť, že produkcia elektriny z jadra je považovaná za udržateľnú. Tieto kroky znamenajú pre Úniu a Slovensko dobrú správu z hľadiska hospodárskeho rastu a jeho udržateľnosti.“

Eugen Jurzyca Foto: © European Union 2022 - Source: EP
Europsky parlament, pr, nepouzivat Eugen Jurzyca

Neskrýva však ani neúspechy. Únii sa podľa jeho slov tento rok nepodarilo zastaviť rast cien, pripraviť konsolidačné plány pre znižovanie vysokých verejných dlhov členských štátov a významne zlepšiť meranie výsledkov projektov financovaných z eurorozpočtu.

Nespokojnosť s aktivitou slovenskej vlády vyjadril ďalší europoslanec Robert Hajšel (S&D). Podľa neho je síce potrebné pomáhať Ukrajine, ale vlády viacerých štátov, vrátane slovenskej, nedokázali doteraz podnikom a ani domácnostiam pomôcť prežiť bez otrasov súčasnú energetickú krízu a o to viac potrebujú pomoc zo strany EÚ. „Hlavnou reakciou na vzniknutú krízu a najmä prehlbujúcu sa infláciu v dôsledku obrovského nárastu cien energií bolo prijatie programu Re-power EÚ, ktorého implementácia nás odpútava od výraznej závislosti na dovoze ruských fosílnych palív. Ďalším užitočným rozhodnutím bolo prispôsobenie tzv. Plánov obnovy vzniknutej energetickej kríze. Aj keď cieľ EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 stále trvá, cesta k nemu bude oveľa ťažšia,“ myslí si.

Robert Hajšel Foto: © European Union 2022 - Source: EP
Europsky parlament, pr, nepouzivat Robert Hajšel

Ivan Štefanec (EPP) ocenil jasný a jednotný postoj pri odsúdení ruskej agresie poslancami a tiež spoločný postup pri riešení nie len humanitárnej krízy, ale aj dopadov na ekonomiku a energetiku. „Vítam posun v potrebe osamostatniť sa od ruských surovín a klásť viac dôraz aj na vlastné a udržateľné riešenia. Uznanie si zaslúžia aj občania Slovenska, ktorí pomocou vyvrátili mýty v Bruseli o neochote nášho národa pomáhať utečencom,“ posiela na Slovensko ocenenie.

Ivan Štefanec Foto: © European Union 2022 - Source: EP
Europsky parlament, pr, nepouzivat Ivan Štefanec

Tém, ktorým sa europoslanci venovali však bolo omnoho viac. Schválili napríklad nové opatrenia v rámci zdravotnej únie, ktoré by mali posilniť schopnosť EÚ zamedziť šíreniu prenosných ochorení a zefektívniť jej reakcie na nedostatok liekov či zdravotných pomôcok, prijali smernicu o primeraných minimálnych mzdách v EÚ a vydali tiež odporúčania na zlepšenie situácie v rómskych osadách v EÚ.

Počas uplynulých mesiacov zákonodarcovia tiež predĺžili systém roamingu za vnútroštátne ceny o ďalších desať rokov, rozhodli o univerzálnej nabíjačke pre elektronické zariadenia, zaoberali sa zlepšením infraštruktúry pre elektromobily a prijali prelomové pravidlá týkajúce sa online priestoru, ktoré by mali zaistiť bezpečnejší a konkurencieschop­nejší digitálny trh.

V októbri si poslanci na pôde Európskeho parlamentu vypočuli príhovor slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej. Parlament tiež v nadväznosti na dvojnásobnú homofóbnu vraždu v Bratislave vyzval na boj proti nenávistným trestným činom voči LGBTIQ+ osobám.

Čo čaká EP v roku 2023

Nový rok nám bude o pár dní klepať na dvere a s ním aj nové témy a výzvy na riešenie. V budúcom roku 2023 sa budú poslanci zaoberať energetikou, obehovým hospodárstvom, migráciou či bezpečnosťou v online prostredí. Na stole budú mať návrhy právneho rámca pre umelú inteligenciu, pravidiel pre kryptomeny.

Martin Hojsík (RE) od budúceho roka očakáva, že európske spoločenstvo bude naďalej podporovať Ukrajinu voči ruskej zločinnej agresii. „Dôležité bude pridať pri riešení príčin energetickej krízy a teda aj inflácie, čo znamená riešenie našej závislosti od fosílnych palív. Okrem toho plánujem intenzívne pracovať a uchádzať sa o spravodajstvo pripravovaného európskeho zákona o ochrane pôdy, či životných podmienok hospodárskych zvierat,“ dodal.

Martin Hojsík Foto: © European Union 2022 - Source: EP
Europsky parlament, pr, nepouzivat Martin Hojsík

Vzhľadom na náročnú popandemickú situáciu v oblasti duševného zdravia, a to predovšetkým detí a mládeže, považuje Miriam Lexmann (EPP) za nevyhnutné zintenzívniť naše úsilie práve na tomto poli. „V oblasti zahraničnej politiky EÚ je našou najväčšou výzvou, okrem ukončenia ruskej agresie, potreba dobrého nastavenia politiky voči Číne, ako aj dôraz na zhoršujúcu sa ľudskoprávnu situáciu v nedemokratických a totalitných režimoch, ktoré zvyšujú tlak na svojich občanov.“

Miriam Lexmann Foto: © European Union 2022 - Source: EP
Europsky parlament, pr, nepouzivat Miriam Lexmann

Michal Šimečka (RE), ktorého zvolili ako prvého Slováka do funkcie podpredsedu Európskeho parlamentu, je rád, že Európska únia obstála v najťažšej skúške posledných rokov. „Na Putinovu krvavú vojnu sme reagovali okamžitým uvalením bezprecedentných sankcií a pretrvávajúcou pomocou pre Ukrajinu – finančnou, humanitárnou i vojenskou. Aj z rokovaní s najvyššími predstaviteľmi ukrajinskej vlády viem, že bude úplne zásadné, aby sme v rovnakom nasadení pokračovali aj v roku 2023. To znamená schválenie makropôžičky pre obnovu Ukrajiny, pokračovanie dodávok vojenskej techniky, ale aj čo najrýchlejšie začlenenie Ukrajiny do EÚ,“ uvádza plány do budúcnosti.

Michal Šimečka Foto: © European Union 2022 - Source: EP
Europsky parlament, pr, nepouzivat Michal Šimečka

Parlament tiež bude rokovať o európskom akte o čipoch, ktorý by mal v rámci reakcie na celosvetový nedostatok polovodičov zaistiť, aby EÚ v tejto oblasti disponovala potrebnými zručnosťami, nástrojmi a technológiami. Zaoberať sa bude aj zvýšením transparentnosti platenej politickej reklamy, či opatreniami na zníženie spotreby energie v EÚ a zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy