Foto: FOTO: SITA/AP
Horká, ale nevyhnutná pilulka
Dohodu v europarlamente obhajovali šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. EP nebude priamo hlasovať o fonde obnovy, no europoslanci budú musieť schváliť sedemročný rozpočet. Europarlament ho môže aj odmietnuť. Von der Leyenová uviedla, že chápe, že dohoda je horkou pilulkou a že k nej viedli kompromisy, ktoré sa zrodili z bolestivých a poľutovaniahodných rozhodnutí. Šéfka Komisie v tejto súvislosti spomenula škrty v programoch určených na vedu a výskum, či to, že sa lídri Únie nedohodli na podpore zdravotníckych programov.
Michel aj von der Leyenová však požiadali europoslancov, aby dohodu podporili, pretože je to nevyhnutná odpoveď na hospodárske problémy. "Táto reakcia je masívna, keď berieme do úvahy veľkosť ekonomiky. Európska odpoveď je väčšia ako to, čo urobili Spojené štáty alebo Čína,“ uviedol Michel.
Predseda EP David Sassoli privítal dohodu, zároveň však pripomenul, že europarlament bude rokovať, aby sa podarilo ešte zlepšiť sedemročný rozpočet. Európsky parlament v nelegislatívnom uznesení, ktoré schválil pomerom hlasov 465 za a 150 proti, uviedol, že zriadenie fondu obnovy je pre EÚ historickým krokom, dlhodobé priority Únie súvisiace napríklad s Európskym ekologickým dohovorom či digitálnou agendou sú však ohrozené. EP preto odmieta akceptovať politickú dohodu Európskej rady o finančnom rámci na roky 2021 až 2027 v jej súčasnej podobe a neschváli ju ako hotovú vec.
Europoslanci tvrdia, že sú pripravení neudeliť súhlas s budúcim dlhodobým rozpočtom EÚ, kým sa na nadchádzajúcich rokovaniach Parlamentu a Rady nedosiahne uspokojivá dohoda. Rokovania by podľa zákonodarcov mali byť ukončené do konca októbra, aby sa zaistilo bezproblémové naštartovanie nových programov od 1. januára 2021. Členovia EP tiež vyjadrili hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska rada výrazne oslabila snahy Európskej komisie a Európskeho parlamentu v oblasti podpory dodržiavania zásad právneho štátu, základných práv a demokracie v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ a nástroja obnovy Únie.
Poslanci varovali pred škrtmi v dlhodobom rozpočte EÚ, lebo tie oslabia základy udržateľného a odolného ozdravenia. Podľa europarlamentu kľúčovým programom EÚ v oblasti ochrany klímy, digitálnej transformácie, zdravia, mládeže, kultúry, výskumu či ochrany hraníc hrozí v rokoch 2020 a 2021 bezprostredný pokles financovania.
Foto: FOTO: Andrej Matišák/Pravda
Slovenské reakcie
K fondu obnovy a k rozpočtu sa opätovne vyjadrili aj slovenskí europoslanci. Dohodu privítali, ale vyjadrili výhrady týkajúce sa škrtov vo viacerých programoch. Z fondu obnovy Slovensko získa na grantoch 7,5 miliardy eur a prostredníctvom výhodných pôžičiek to môže byť ďalších 6,8 miliardy. Z dlhodobého rozpočtu bude môcť využiť 18,6 miliardy eur. "Vítam dohodu. Nachádzame sa v ťažkých ekonomických časoch. V mimoriadnej situácii musíme hľadať mimoriadne riešenia. Je to veľmi dobrá správa pre Slovensko. Po Portugalsku a Chorvátsku získame na počet obyvateľov najviac peňazí,“ uviedol na tlačovej konferencii Ivan Štefanec (KDH, frakcia Európskej ľudovej strany).
Europoslanec však zároveň pripomenul, že Slovensko sa musí pripraviť na obsahové plnenie. Otázkou podľa Štefanca je, kto bude zodpovedný za využitie peňazí. "Vieme, že s čerpaním európskych zdrojov bol problém minulosti. Finančné zdroje musia ísť na digitalizáciu, zelené technológie, rozvoj malého podnikania. Naše výhrady sa týkajú škrtania peňazí na vedu a výskum či obranu. Požadujeme tiež jasnejšie definovanie dodržiavania princípov právneho štátu. Väčšina EP, aj naša frakcia Európska ľudová strana, to vníma ako dôležitú pripomienku,“ povedal Štefanec s tým, že europarlament sa bude ešte snažiť o nejaké presuny financií, ale celkový objem rozpočtu sa zachová.
"Dohoda je vynikajúcou správou pre Slovensko a EÚ a pre finančné trhy. Je dôkazom, že Únia žije. Horšou správou je okresávanie programov, ktoré mali posunúť Úniu vpred,“ reagoval europoslanec Robert Hajšel (nominant Smeru, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov).
V tejto súvislosti spomenul škrty vo Fonde pre spravodlivú transformáciu, pre ktorý je Hajšel tieňový spravodajca v EP. "Namiesto celkových 40 miliárd pôjde do neho iba 20 miliárd eur. Znamená to aj zníženie dotácií pre Slovensko z takmer jednej miliardy na necelú pol miliardu eur,“ uviedol Hajšel.
Europoslanec nie je spokojný ani s tým, že lídri sa nevenovali návrhu na vznik Európskej zdravotníckej únie, ktorej existenciu žiada EP. "Je to jedno z najväčších zlyhaní a neviem, či nám to občania odpustia. EP však ťahá za kratší koniec. Naša rezolúcia víta dosiahnutie dohody, ale kritizuje krátenie programov,“ povedal Hajšel.
"K výslednému kompromisu môžeme mať veľa výhrad. Dohoda je však výnimočná. Prvý raz si v takomto objeme požičiame na finančných trhoch. Pri predchádzajúcich krízach sme videli, že sme sa hádali a riešenia prišli pomaly. Nikto teraz nemôže povedať, že EÚ zlyhala pri veciach, ktoré riešime,“ vyhlásil europoslanec Michal Šimečka (Progresívne Slovensko, frakcia Obnovme Európu).
Foto: FOTO: Kancelária Európskeho parlamentu
Ten pripomína, že fond obnovy je úplne nový nástroj. "Hovoríme o možnosti získania peňazí na robenie reforiem. Hodnotenie našej úspešnosti sa bude týkať toho, ako dokážeme využiť tieto peniaze. Je to agenda pre premiéra. Špeciálne fond obnovy. Je to nový nástroj, ktorý môže zmeniť ekonomiku Slovenska,“ skonštatoval Šimečka.
Podľa neho je v dohode vágna formulácia, ktorá sa týka toho, že čerpanie peňazí musí byť spojené s dodržiavaním zásad právneho štátu. "No máme už návrh mechanizmu, ktorý to rieši. Nie je to len nejaký abstraktný princíp, ale ide aj o slovenské peniaze. Budeme ich splácať my či naše deti. Je aj v našom záujme, aby peniaze neskončili vo vreckách oligarchov, ktorí sú napríklad spriaznení s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
K dohode sa na tlačovej konferencii vyjadril aj Eugen Jurzyca (SaS, frakcia Európski konzervatívci a reformisti). "Bol by som oveľa radšej, keby bola únia prepojená základnými slobodami, nie dlhom. Ale už to tak je. Musíme teraz venovať energiu, aby sme to zvládli. Na krízu si požičali členské štáty a teraz to bude aj Komisia. Musíme vedieť, ako to budeme splácať. Bez reforiem zameraných na hospodárky rast však nebude na ďalšie ciele, ktoré si Únia dala. Je to téma pre premiéra a bude to ťažký technický aj politický boj,“ skonštatoval Jurzyca.