Politické elity u nás akoby prestali mať záujem o vlastenectvo a to sa pomaly vytráca zo slovníka spoločensko-politických autorít. Vidíme indiferentnosť k národným záujmom, podceňovanie občanov, zároveň rezignáciu štátu na niektoré jeho funkcie a ich postupné nahradzovanie demokratických štruktúr nevolenými, nelegitímnymi štruktúrami, slúžiacimi úzkej privilegovanej vrstve a zahraničným vplyvom – pričom tento stav spoločensko-mocenské elity tolerujú či priamo podporujú. Najmä duchovná oblasť – intelektuálna sféra – je mimoriadne intenzívne vystavovaná sústavnému pôsobeniu rozmanitých vplyvov a neraz aj rôznych záujmov prinajmenšom nepriaznivo naklonených našej republike.
Na sklonku tretieho desaťročia existencie štátu sa vynárajú otázky ako napr.: podarí sa zapojiť slovenské elity do spoločenskej angažovanosti? Aká je úloha a zmysel existencie slovenského národa dnes a aké miesto by mal v súčasnej Európe zaujať? Je tento národ ešte schopný dať a ukazovať jednotlivcovi zmysel života? Bude tu Slovenská republika aj o sto rokov?
Národné centrum pre výskum verejnej mienky Chicagskej univerzity na základe medzinárodného prieskumu vypracovalo roku 2006 rebríček s hodnotením hrdosti na vlastnú krajinu. Účastníci prieskumu sa vyjadrovali k nasledujúcim sféram: politický vplyv, sociálne zabezpečenie, fungovanie demokracie, hospodárske výsledky, veda, šport, umenie a literatúra, história atď. Slováci obsadili jedno z posledných miest v Európe v úrovni národného povedomia, spolupatričnosti a hrdosti na svoj pôvod, kultúru či dejiny… Podobné ukazovatele sú neblahým následkom skutočnosti, že sa z vlastnej identity vyzliekame ako zo šiat, ktoré vyšli z módy…
Stále nástojčivejšie sa vynára otázka charakteru slovenskej štátnosti v dnešnej ére európskej integrácie, plnej protikladných pohybov. Mladý štát sa v rýchlom tempe integroval do tých európskych štruktúr, ktoré už zo svojej povahy znamenajú obmedzovanie štátnej suverenity jednotlivých členských krajín. U slovenských politikov a do značnej miery aj teoretikov politiky, absentuje spoločenský diskurz o národnej politike a nemajú dosť záujmu, aby sa podieľali na budovaní slovenskej štátnej tradícii, opierajúcej sa o historickú realitu.
Vlastenectvo je jedným z hlavných motívov, ktoré inšpirujú k účasti na budovaní vyspelej a úspešnej spoločnosti. Znamená pocit príslušnosti k štátu a spolupatričnosti s jeho obyvateľmi. U nás sa však patriotizmus a podobné občianske cnosti, žiaľ, už roky dostávajú do roviny spochybňovania a ironizovania… Pritom bez nich nie je možné vybudovať akúkoľvek fungujúcu občiansku spoločnosť a moderný štát. Úvahy o vlasti, štáte a morálke sú považované v určitých vplyvných kruhoch za gýčové, nepraktické a neplodné… Tvorcovia súčasnej mediálnej virtuálnej reality vytvárajú dojem, že patriotizmus, teda zdravé vlastenectvo, prepojené s hlbokým poznaním vlastnej minulosti, je niečo prekonané, spiatočnícke, čo patrí do 19. storočia.
Ako tvrdí známy sociológ, „kyvadlo politického názoru sa možno na nejaký čas vychýlilo príliš ďaleko v neprospech národného štátu. Je to jeden z dôvodov, prečo toľko ľudí cíti vo vzťahu k svojim politickým vodcom odcudzenie…“ „Stalo sa módou vyhlasovať, že národný štát stratil vo svete miesto. Skôr sa tvrdí, že vplyvom globalizácie už štáty nedokážu kontrolovať vlastné záležitosti. Musia sa spájať s ostatnými a čoraz viac sa spoliehať na celosvetové inštitúcie ako sú OSN, Svetová banka a Svetová obchodná organizácia. Taký názor je však riskantný, navyše sa ukazuje ako pochybný. Napriek častému hľadaniu novej identity – európskej, alebo inej, či dokonca akejsi svetovej občianskej spoločnosti – sa cíti väčšina ľudí doma vo vlastnej krajine: v národnom štáte, ktorého sú občanmi.“ (Ralf Dahrendorf)
Ak chceme zlepšiť situáciu, treba nám siahať po symboloch a momentoch spojených s významnými míľnikmi našej histórie, osobitne so zrodom Slovenskej republiky, ktoré nás môžu inšpirovať a ktoré dávajú našim pokusom zmysel.
Ako platforma pre tých, ktorých cieľom je identifikovať na Slovensku v rôznych sférach mravných, schopných a obetavých ľudí a predstavovať ich ako spoločenskovedné či kultúrne vzory a autority, vznikla nedávno Nadácia Pro Patria. Jej cieľom je dostať hodnotných a obetavých vlastencov do povedomia verejného života, povzbudiť váhajúcich a morálne i materiálne oceniť mnohých tých , ktorých spoločnosť nedoceňuje a mainstream prehliada.
Budúcnosť štátu závisí od miery odborných schopností, ale aj čestnosti, angažovanosti a osobnej odvahy občanov a vyspelosti politických a spoločenských elít. Chceme, aby sa práca pre národ vyplácala, nie ako to často predvádzajú súčasné oficiálne „elity“ Slovenskej republiky, ktoré radšej odmeňujú tých, čo suverenitu a národnú sebarealizáciu slovenského národa skôr podkopávajú, ako by ju pozdvihovali. Očakávame, že okolo Nadácie Pro Patria sa postupne zoskupí spoločenstvo podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí vedia, aký zmysel a poslanie má v dnešnom svete národ a že tvorivý duchovný potenciál je najväčším bohatstvom každej spoločnosti…