Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety každý rok vysiela svojich študentov z rôznych odborov na zahraničné misie do trópov: Keňa, Južný Sudán, Irak, Grécko či Kambodža. Príprava, letenka, víza… a zrazu sa ocitnete v úplne inom svete. Vo svete, kde neplatia naše pravidlá ani zákony. Buď vás to chytí alebo nie. V prvom prípade je to na celý život. V druhom prípade jednoducho budete v budúcnosti robiť niečo iné. V oboch prípadoch platí, že ide o jedinečnú a nezabudnuteľnú skúsenosť.
„Bola som na konci druhého ročníka odboru Misia a Charita, keď som dostala prvú príležitosť vycestovať na projekt vysokej školy, ktorý bol v Indii,“ delí sa o svoje dojmy Sabína Brédová, absolventka Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. V Indii praxovala pol roka na projekte antimalnutričného centra pre podvyživené a hendikepované deti z miestnych dedín. O podvýžive sa učila v škole, ale až prax s na smrť vychudnutými deťmi jej poskytla skutočný obraz o vážnosti tohto problému. „Zistila som, že liečba podvýživy nie je taká jednoduchá, ako som si myslela. To, že dáte deťom mlieko a bielkoviny a ony krásne priberú a budú žiť, problém podvýživy nevyrieši. Riešenie musí byť oveľa komplexnejšie,“ hovorí. „Niektoré deti vám jednoducho nebudú prospievať, nech robíte čokoľvek. Bolo pre mňa ťažké sa s tým zmieriť.“ V čase jej prítomnosti bol rozšírený Program pre podvyživené deti o ďalšiu cieľovú skupinu – deti s hendikepom. S českou fyzioterapeutkou Sabína navštevovala rodiny v dedinách a spolu učili rodičov ako s deťmi cvičiť. „Bola to skvelá aktivita, no musela som sa naučiť pochopiť aj vnímanie hendikepu optikou rodičov, ktorí veria, že dieťaťu z karmických dôvodov netreba pomáhať cvičiť, ale pomáhať mu pokojne odísť z tohto sveta. Boli však prípady, kedy sa nám takéto myslenie podarilo zvrátiť, a to keď za spoluúčasti rodičov na procese rehabilitácií videli to, ako ich štvorročné dieťa odrazu dosahuje výsledky a chodí, na karmu mysleli menej. Avšak inde sa nám stalo, že sme museli od nášho snaženia upustiť, cúvnuť a nechať rodine priestor pre vlastné presvedčenie,“ spomína. India Sabínu oslovila natoľko, že chcela indológiu študovať na Karlovej univerzite.
Ale osud mal so Sabínou iné plány. „Práve v tom čase otvorila Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety Centrum globálneho rozvojového vzdelávania. Je to priestor pre neformálne bezplatné vzdelávanie v oblasti rozvojovej pomoci, prednášky, stretnutia, diskusie. Začala som tam chodiť a po jednej z prednášok ma oslovila vedúca projektu a so širokým úsmevom mi oznámila, že má pre mňa niečo lepšie, ako je Karlova univerzita.“ O dva mesiace už Sabína sedela v lietadle, ktoré smerovalo do Kambodže.
„Perfektným projektom pre prax v reálnom prostredí je projekt House of Family v Kambodži, ktorý je výborným tréningovým miestom pre našich študentov. Staráme sa tam prevažne o HIV pozitívne siroty v slovenskom detskom domove,“ vysvetľuje rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety profesor Juraj Benca, ktorý bol jedným z prvých lekárov pôsobiacich v tomto projekte. „Deťom, ktoré v dôsledku AIDS prišli o svojich rodičov a navyše získali od nich nákazu, poskytujeme druhý domov a kvalitne vedenú liečbu slovenským lekárom,“ dodáva Juraj Benca.
Študenti vykonávajú s deťmi voľnočasové aktivity, učia sa s nimi angličtinu a taktiež majú možnosť vyskúšať si sociálnu prácu v teréne, keďže projekt pracuje s rodinami týchto detí a s návratom detí domov. „Tento projekt bol pre mňa úplná pecka“, hovorí Sabína, ktorá veľmi rýchlo zabudla na indológiu a začala sa učiť po khmérsky. „House of Family nie je len názov, je to skutočný domov plný rozkošných a po láske túžiacich detí, ktoré si vás podmania tak, že zabudnete na všetko ostatné,“ zveruje sa Sabína. V Kambodži strávila rok. Škola jej poskytla individuálny študijný plán.
Ďalším projektom vhodným pre študentskú prax je Detský domov Svätej Cecílie v krajine Lesotho, kde VŠZaSP sv. Alžbety už dvanásť rokov financuje a riadi miestny detský domov. Lesotho je krajina s vysokou prevalenciou HIV. Dôsledkom tabuizovania témy HIV žije v krajine veľký počet sirôt. Študent vysokej školy v rámci projektu vykonáva sociálnu a terénnu prácu, má na starosti vzdelávanie miestnych detí a tiež projekt adopcie na diaľku, vďaka ktorému je možné financovať týmto deťom školu. Časť študentov VŠZaSP sv. Alžbety chodí na prax aj do ruského mesta Omsk, kde sa starajú o ľudí bez domova, o ľudí z ulice.
Iní študenti sa dostali do Iraku, Južného Sudánu či Kene. „Projektov vysokej školy v zahraničí je viac ako sto. Zahraničná prax na rozvojovom projekte sa však netýka len študentov odboru misie a charity. Môžu sa na ňu dostať študenti z ktoréhokoľvek iného odboru,“ upresňuje vedúca študijného oddelenia VŠZaSP sv. Alžbety Eva Vršková. „V zahraničí potrebujeme ošetrovateľky, verejných zdravotníkov, sociálnych pracovníkov aj laborantov,“ dodáva. Prax na zahraničnom projekte trvá väčšinou tri mesiace a študenti do zahraničia často cestujú počas letných prázdnin.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety tento rok predĺžila podávanie prihlášok na bakalársky stupeň štúdia do 31. 3. 2021. Viac informácii pre záujemcov o štúdium je na stránke www.vssvalzbety.sk.