Alene sa v poslednom čase krúti hlava a bolieva ju brucho. Jej problémy by mohli byť spôsobené zmenami počasia, ale pravda je iná. Namiesto kvalitného jedla sa rozhodla peniaze, pôvodne určené na stravu, investovať do nákupu potrieb do domácnosti. Zdá sa vám tento príbeh absurdný?
Neradostné čísla
Bohužiaľ, práve takúto budúcnosť ukazuje nedávny prieskum zameraný na zmenu stravného z aktuálnej podoby na finančnú náhradu. Najhoršie dopadli Banskobystričania, kde by viac ako polovica respondentov využila stravné vo finančnej podobe na nákup potrieb do domácnosti, platbu za energie alebo by si peniaze ušetrili na horšie časy. Podobne by sa zachovalo zhruba 45 percent Trnavčanov a štyridsať percent Košičanov. Od zvyšku Slovenska sa príliš nelíši ani relatívne bohatá Bratislava. Na niečo iné, než na stravu by hotovosť využilo skoro štyridsať percent zamestnancov.
Napriek tomu že aj tieto výdavky sú potrebné,** odborníci už v teraz upozorňujú na obezitu a mnohé vážne ochorenia** plynúce z nepravidelného a zlého stravovania. Aká je naša budúcnosť, ak degradujeme ešte aj príspevok na stravu a namiesto jedla ho použijeme na iné účely?
Foto: PR servis
Ohrozí aj naše platy
Milan Kuruc z pracujúcej chudoby poukazuje na ďalšie hrozby, ktoré môže navrhovaná zmena priniesť. "Vymeniť stravné lístky za hotovosť je chyba z viacerých príčin. Behom niekoľkých mesiacov, možno rokov totiž táto suma úplne prirodzene splynie so mzdou a pre niektorých zamestnávateľov to môže byť argumentom pre nezvyšovanie platov.” Hotovosť, ktorá vyzerá na prvý pohľad lákavejšie ako gastro lístky, tak môže v budúcnosti ohrozovať aj naše platy.
Faktom tiež je, že stravenkami možno platiť len v rámci krajiny a slovenské peniaze sa, hlavne v pohraničných územiach, nemíňajú v iných štátoch, ale pomáhajú našej ekonomike a našim gastro prevádzkam. Ako spomína aj Kuruc, ”Nemožno zabúdať ani na stravovacie prevádzky, ktoré počas korony krvácali azda najviac. Aj táto forma platby im pomôže znova sa postaviť na nohy.”
Práve Kuruc tvrdí, že pozná riešenie: „Správnym riešením by bola plná digitalizácia – teda elektronické gastrokarty a redukcia poplatkov za ich správu. Tak by sa eliminovala aj značná časť daňových únikov, ktorými je práve gastrobiznis známy.“