Ako toto náročné obdobie zvládnuť v psychickej pohode, poradí v nasledujúcich riadkoch psychologička. Doc. Mgr. Elena Lisá, PhD. je dekankou jedinej fakulty psychológie na Slovensku, ktorá patrí pod Paneurópsku vysokú školu. Podľa jej slov by študenti nemali zabúdať, že vždy existuje náhradné riešenie a ani maturitu netreba považovať za osudový okamih.
Priebežné učenie má veľa výhod
„Ideálnym riešením je pripravovať sa priebežne už približne mesiac pred maturitou. Je lepšie učiť sa v krátkych časových intervaloch, napr. 20 minút denne. Vtedy má totiž študent možnosť vybrať si čas, kedy sa mu učiť chce, kedy mu učenie ide prirodzene najľahšie,“ vysvetľuje Lisá. Podľa jej slov sú pri učení veľmi dôležité prestávky a najmä spánok. Počas REM štádia spánku sa nám totiž získané informácie ukladajú do pamäte, a preto sa neodporúča vynechávať spánkové cykly. „Dôležitým aspektom pri učení je opakovanie. Ani s ním by sme to však nemali preháňať. Úplne stačí, keď sa učivo opakuje trikrát, najskôr všetko, potom podrobnejšie len hlavné body a poslednýkrát osnovu, aby sme si osviežili termíny, ktoré sme sa učili.“ Pri učení by študenti nemali zabúdať na príjem tekutín, ideálne vody alebo nesladených čajov a ľahkých pokrmov, aby im z jedla neostalo ťažko. Vhodné je využívať aj prírodné stimulanty, ako napr. glukózový sirup alebo ovocie, ktoré dodá energiu.
Doprajte si obľúbenú hudbu
Čo však v situácii, keď ste sa nestihli naučiť všetko a ostávajú vám posledné hodiny do maturity? „Nemá zmysel byť dlho hore a učiť sa na poslednú chvíľu. Keďže nemáme spánkový cyklus, náš mozog informácie aj tak neuloží do pamäte, len sa vyčerpá. Na to, aby sme vedeli spontánne reagovať, musíme byť oddýchnutí. Najdôležitejšie je totiž udržať sa vo fyzickej a psychickej pohode. Naozaj málokto sa stihne naučiť všetko, ale s rozvahou a v pokoji, to zvládneme oveľa lepšie.“ Veľa však záleží aj na osobnosti jednotlivého študenta. Niekto sa ešte na poslednú chvíľu pred skúškou snaží rýchlo niečo naučiť, ďalší sedí v rohu a na učivo už nemyslí, aby nepodľahol stresu. Každému vyhovuje odlišný prístup. „Rovnako individuálne by mali byť rady týkajúce sa stravy. Niektorí z nás uprednostňujú výživné raňajky, ktoré ich zasýtia a dodajú energiu. Ďalší študenti však kvôli nervozite do seba nedostanú ani hlt pečiva. Netreba sa do ničoho nútiť.“ Najlepšie je počúvať samého seba a dopriať si veci, ktoré máte radi. Napríklad počúvanie obľúbenej hudby alebo naplánovanie dostupnej odmeny po maturite. „Počúvanie obľúbenej hudby alebo radosť z odmeny, ktorú si doprajeme po stresovej situácii nás upokojuje, čo súvisí s vylučovaním endorfínov, ďalších neurotransmiterov a s celkovou chemickou reakciou v tele, ktorá nás upokojuje.“
Aj v komisii sú len ľudia
Dôležité je nespanikáriť pár minút pred skúškou alebo priamo počas odpovede. Aj to sa totiž môže stať. Ak na študenta prichádza nervozita, odporúča sa napríklad zavolať nejakému známemu, priateľovi alebo rodičovi, ktorý má na nás upokojujúci vplyv. „Existuje taká taktika, že si študent danú skúšku naplánuje ako súčasť dňa a nesústredí sa len na ňu. Napríklad si povie, že o 6 ráno vstane, potom sa oblečie, príde do školy, pôjde na maturitu, potom do cukrárne so spolužiakmi a večer do kina. Dôležité je, aby ju nebral tak „osudovo“ a uvedomil si, že život plynie ďalej a ak by sa stalo čokoľvek, vždy existuje aj náhradné riešenie.“ Podľa slov docentky Lisej je potrebné si vždy uvedomiť, že aj v komisii sedia len ľudia. Ak je študent vystresovaný, nevyspatý a nervózny, komisia sa sama cíti zle a bojí sa, že študentovi záťaž ublíži, že odpadne alebo podobne. „V takýchto situáciách ľahko dochádza k výmene emócií. Ak je študent nervózny a nevrlý, komisia na neho bude reagovať rovnako. Preto je dôležité ukázať, že pred nimi stojí dospelý človek, ktorý je schopný postarať sa sám o seba. V ideálnom prípade možno zažartovať, adekvátne odľahčiť situáciu. Ak niečomu nerozumieme, je dobré sa spýtať. Naozaj nevhodné je útočiť alebo sa fyzicky zložiť.“
Niektorým stres vyhovuje
Docentka Lisá sa so študentami v podobnej situácii stretáva najmä počas štátnic na Paneurópskej vysokej škole. „Ľudia rozdielne reagujú na záťažové situácie a práve na takýchto skúškach, akými je maturita či štátnice, to je evidentné. Niektorým študentom stres vyhovuje, hoci sa počas akademického roka pripravujú nesystematicky, na skúškach excelujú. Bohužiaľ, máme aj opačné prípady. Študentov, ktorí sa poctivo učia celý rok a potom zo seba ledva dostanú slovo. Dôležité je poznať sám seba a pripraviť sa na danú situáciu.“ Stres a záťaž sa však dajú ovládať. „Na Fakulte psychológie PEVŠ sa venujeme zvládaniu záťaže už v prvom ročníku v rámci predmetu Základy psychológie a Psychológia osobnosti. Vo vyšších ročníkoch, kedy sa študenti špecializujú na vybranú oblasť psychológie, sa venujú záťaži a stresu v jednotlivých kontextoch, ako napr. stresu v práci, v škole, v nemocniciach, pri diagnostike,“ dodáva Lisá.
Fakulta psychológie je jedna z piatich fakúlt Paneurópskej vysokej školy (PEVŠ) a je jedinou fakultou psychológie na Slovensku. Okrem psychológie si záujemci môžu na PEVŠ vybrať štúdium na Fakulte práva, Fakulte masmédií, Fakulte ekonómie a podnikania a Fakulte informatiky. PEVŠ má dohromady viac než 40 akreditovaných študijných programov. Od svojho vzniku v roku 2004 vychovala 15 000 absolventov. Podľa prieskumu z decembra 2017, by si až 91,2% študentov vybralo štúdium na PEVŠ znova. Dôvodom je najmä prepojenie štúdia s praxou, kvalitní pedagógovia, moderné zabezpečenie a individuálny prístup. Prihlášky na PEVŠ je možné si podať do 31.5.2018.