Obce a mestá si takto plnia aj jeden zo záväzkov, ktorý im vyplýva zo zákona o eGovernmente – umožniť občanom komunikáciu elektronicky. Využívajú ho pri riešení takmer každej požiadavky občana, vybavujú sociálne dávky, vystavujú upomienky k nezaplateným poplatkom alebo vyrubujú dane. Spolu ide o 138 služieb poskytovaných elektronicky. Slovenský DCOM je pritom z viacerých hľadísk pozoruhodný projekt a samospráva sa vďaka nemu stáva lídrom elektronizácie na Slovensku.
Pripojenie dobrovoľné
Pôvodný cieľ projektu bol pripojiť do systému DCOM 1 057 obcí. Začiatkom tohto roka ich však bolo zapojených už 1 451. Za týmito číslami sa skrýva aj podstatná črta celého systému a tým je jeho dobrovoľnosť. „Je na každej obci a meste, ako si vyrieši splnenie zákonnej povinnosti. DCOM je jedna z možností, no štát nechal starostom a primátorom voľnú ruku v tom, pre aký systém sa rozhodnú,“ vysvetľuje Milan Muška zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Podobný prístup vraj podľa neho neexistuje v žiadnej inej európskej krajine. „V iných štátoch sa rozhodli ísť cestou centrálne nadiktovaného systému.“ Na Slovensku vzbudil DCOM záujem najmä u menších obcí a miest, pre ktoré sú vlastné systémy finančne nedostupné. Až 75 % z nich tvoria mestá a obce do 1 000 obyvateľov. Pomocou DCOM môžu občanom poskytovať elektronicky až 138 služieb od výberu daní a poplatkov, cez evidenciu psov až po poskytovanie sociálnych dávok.
Spoločný projekt ministerstva financií a ZMOS
Za prevádzkou DCOMu sú dve organizácie, ktoré na tento účel založili takzvané združenie DEUS (DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska). Štát v ňom zastupuje ministerstvo financií a samosprávu zase ZMOS. Ministerstvo poskytlo peniaze na spustenie projektu a prevádzku na úvodné dva roky, počas ktorých systém postupne nabiehal a obce sa „synchronizovali“. „Je to najrozsiahlejší projekt elektronizácie služieb pre občanov, a teda aj beh na dlhú trať. DCOM umožňuje občanom, ale aj úradníkom ťažiť z integrácie štátnych registrov. V praxi to znamená, že keď občan vypĺňa tlačivo, nemusí zadávať údaje, ktoré o ňom štát má k dispozícií, ako napríklad číslo občianskeho preukazu, rodné číslo alebo údaje o parcelách a nehnuteľnostiach, ktoré vlastní,“ hovorí Adrián Belánik zo združenia DEUS. Podľa princípu „jedenkrát a dosť“ by občan mal každý osobný údaj poskytnúť verejným inštitúciám iba raz. Potom by si ho štátne inštitúcie mali vymieňať medzi sebou a nezaťažovať ľudí zbytočne. Podľa odhadov združenia DEUS dokáže občan vďaka DCOMu ušetriť na jednom podaní v priemere až tri hodiny času.
Plánujú upgrade aj rozširovanie
V call centre dátového centra zvonia telefóny prakticky každý deň. „Práve nám volala zamestnankyňa obce na strednom Slovensku, ktorá mala problém so spracovaním priznania k dani za komunálny odpad,“ hovorí konzultantka call centra DCOM. „Väčšina pracovníkov na obecných úradoch prešla školeniami, no stáva sa, že niekto robí nejaký úkon po prvý raz a chce si byť istý, že neurobí chybu. V takom prípade mu poskytneme asistenciu telefonicky, a keď to robí druhýkrát, už vie, ako na to.“ Minulý rok predstavoval čas strávený podporou len k výrubom daní 1 800 hodín. Jana Červinková z DEUSu to vníma najmä ako príležitosť na ďalšie zdokonaľovanie celého systému. „Z celkovo 28 zmien v minulom roku bolo 20 iniciovaných samotnými používateľmi, teda obcami. Okrem spätnej väzby z call centra máme nasadených ďalších konzultantov v teréne a máme vytipované obce, kde každú zmenu testujeme.“
Tento rok plánuje DEUS aktualizovať aj užívateľské rozhranie celého systému. „Každý, kto zažil prechod na novšiu verziu operačného systému vie, aká zásadná môže byť zmena vzhľadu. Preto sme strávili stovky hodín vylaďovaním a testovaním s reálnymi používateľmi,“ zdôrazňuje Jana Červinková.
Prínosy v stovkách eur ročne na jednu obec
Podľa analýzy prínosov systému by mal DCOM pri jednom podaní ušetriť úradníkovi v priemere jeden a pol hodiny času, občanovi dokonca až tri. „Systém je ešte len na začiatku a pripájanie viacerých obcí sa nezaobišlo bez problémov, najmä kvôli konektivite obcí a dlhšej integrácii niektorých registrov. Celkovo však úradníci získavajú vďaka DCOMu tisícky hodín času, ktoré môžu využiť pre občanov,“ myslí si Milan Muška. Pozitívny prínos skonštatoval aj Národný kontrolný úrad, ktorý si na DCOM posvietil minulý rok: „NKÚ SR pozitívne hodnotí́ kvalitatívny vplyv projektu DCOM na stav informatizácie v samospráve, najmä vybudovanie cloudového riešenia formou virtualizácie, poskytovanie elektronických služieb prostredníctvom elektronických formulárov, zabezpečenie integrácie IS DCOM na ÚPVS (Ústredný portál verejnej správy, pozn. redakcie), referenčné registre a ďalšie vybrané registre subjektov verejnej správy.“
ZMOS má podľa Milana Mušku záujem, aby systém využívalo čo najviac slovenských obcí a miest. Spoločne s ministerstvom financií preto plánujú spustenie druhej etapy, v ktorej chcú pripojiť ďalších zhruba 1 000 obcí. Štúdia uskutočniteľnosti predpokladá, že pri zapojení do DCOMu ušetrí priemerne veľká obec s 1 100 obyvateľmi ročne až 1 459 eur v porovnaní s inými riešeniami.
„V roku 2020 by malo byť do projektu zapojených 86 percent miest a obcí Slovenska.“ Ak sa to podarí, samospráva bude podľa Adriána Belánika patriť na Slovensku medzi lídrov v poskytovaní elektronických služieb občanovi: „Ľudia pracujúci v samospráve sú súčasťou veľkej historickej zmeny, ktorá prináša úctyhodný pokrok v elektronizácii služieb samospráv. O to viac si vážime prácu úradníkov. Vďačíme im nielen za nasadenie systému do miest a obcí, ale aj za užívateľské návrhy na zlepšovanie systému, ktoré postupne zapracúvame. Vyžaduje to systematickú prácu, trpezlivosť, avšak spoločne postupujeme k stanovenému cieľu.“