Nová CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) smernica zavádza povinnosť nefinančného reportovania. Poskytne potrebné dáta o vplyve firiem na životné prostredie, ich prístupe k dodržiavaniu práv zamestnancov a tiež transparentnosti vlastného riadenia. Povinnosť reportovať týmto spôsobom sa bude budúci rok týkať veľkých spoločností, ktoré už teraz podliehajú smernici NFRD (Non-Financial Reporting Directive). Postupne sa však okruh povinných subjektov rozšíri.
Od roku 2026 sa už dotkne všetkých veľkých firiem s viac ako 250 zamestnancami a obratom nad 40 miliónov eur a o rok neskôr pôjde už aj o vybrané menšie podniky. Firmy tak budú mať prvýkrát povinnosť vykázať svoju činnosť podľa európskych štandardov udržateľnosti, ktoré určujú, aké údaje a metriky majú zahrnúť. Aj o tom diskutovali odborníci na konferencii Atlas Fórum, ktorú organizuje VÚB banka.
Foto: VÚB
Slovenské firmy sa pozerajú na túto novú požiadavku s rešpektom. Dokonca aj také nadnárodné spoločnosti, ktoré majú už dlhoročné skúsenosti s doposiaľ dobrovoľným, tzv. GRI reportingom. „Naša spoločnosť v tejto oblasti reportuje už takmer 10 rokov. V prípade CSRD reportovania však ide o úplne iný objem práce, dát, táto metodika je nová a komplexná. Doterajšie vykazovanie sa dalo zrealizovať s pár ľuďmi a podporou naprieč oddeleniami, ale reportovanie ESG cieľov bude veľká výzva,“ uviedol v diskusii Tomáš Bezák, vedúci úseku komunikácie Lidl Slovenská republika. Ten však zároveň dodal, že ako korporácia novú štandardizáciu vítajú: „Rozpätie, ako sa k tomu firmy doteraz stavali, bolo pomerne rôznorodé. Reporty firiem a ich a dopad sa ťažko porovnávali. Je dobré, že po novom si už budeme môcť porovnať svoj výkon s desiatkami rôznych reportov podľa konkrétnych ukazovateľov. Veríme, že nás to bude ako spoločnosť posúvať ďalej.“
Merateľná transparentnosť sa firmám oplatí
Striktnejšie a jednotné pravidlá v rámci nastavovania ESG stratégií a následného reportingu prinášajú pre firmy jednoznačne aj príležitosti. Vyplýva to aj zo zmeny vnímania zákazníkov, ktorí značky postupne tlačia k výraznejšej, reálne preukázateľnej spoločenskej zodpovednosti a transparentnosti.
„Nový CSRD reporting dáva veľký dôraz na proces, ako report vzniká. Dáva akoby štruktúru prístupu a snahe o udržateľnosť. Ide o proces spoznávania potrieb všetkých zainteresovaných strán, k čomu je potrebná vzájomná komunikácia. Vnímame to ako veľmi dobrý nástroj, hoci pôjde o časovo náročný proces. Keď sa však do toho firma pustí, prináša to veľký benefit,“ zdôraznil vedúci oddelenia ESG vo VÚB banke Peter Boledovič.
Naplnenie ESG reportovania môže priniesť firmám výhody aj z pohľadu financovania. „Na základe reportu budeme môcť vidieť do firmy lepšie. Firmám, ktoré majú dlhodobú budúcnosť, vieme poskytnúť výhodnejšie financovanie. Nižšia riziková prirážka pre nás znamená lacnejšie úvery pre klientov – toto je úplne hmatateľný benefit,“ vysvetlil Peter Boledovič. Dnes už smeruje do oblasti ESG takmer štvrtina celej produkcie firemných úverov VÚB banky. V absolútnej miere je to až 300 miliónov eur, z toho viac ako polovicu poskytla banka podnikateľom v záujme podpory zelenej transformácie s určitým zvýhodnením. Táto stratégia druhej najväčšej banky na Slovensku vyplýva aj z dlhodobého nastavenia a podpory svojej materskej skupiny Intesa Sanpaolo.
Foto: VÚB
Dáta, aké doteraz neboli
Nový prístup k zjednoteniu reportovania začína získavať dáta, ktoré doteraz celosvetovo chýbali. „V doteraz pripravovaných CSR reportoch boli vykazované všeobecne záväzné ciele, išlo o ukážku kvalitatívneho prístupu firiem. V ESG reportingu sa dáva oveľa viac dôraz na hodnotenie a identifikáciu rizík než na samotné nastavovanie a hodnotenie cieľov. Tento nový prístup už hovorí o tom, že treba dodávať dáta, s ktorými môžeme pracovať. To je veľmi dôležité. Pretože až keď viete niečo zmerať, to môžete následne zmeniť,“ hodnotí Petra Csefalvayová, poradkyňa pre súkromné spoločnosti z neziskovej organizácie Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Odborníčka zároveň upozornila firmy na riziká. „Doteraz firmy často prezentovali ako svoje zásluhy aj legislatívne povinnosti. To už bude podľa nových pravidiel považované za greenwashing.“
Na Slovensku aktuálne stále nie je dostatok odborníkov v oblasti ESG, ktorí by boli v rámci verejnej správy pre firmy pomocou. To sa prejavuje aj v kontexte novo prichádzajúcich regulácií EÚ, ktoré sú v gescii rôznych ministerstiev. Čo sa týka súkromnej sféry, tam predstavujú progres možnosti vzdelávania, ktoré poskytujú externé poradenské spoločnosti.
Príkladom je aj spoločnosť KPMG na Slovensku. V nej pracujú okrem audítorov s licenciou na zabezpečenie limitovaného uistenia z hľadiska ESG aj podporní špecialisti. „Vytvárame technické tímy v rámci jednotlivých oblasti ESG, ktoré prechádzajú neustálym vzdelávaním, poskytujeme podporu audítorom z pohľadu nových štandardov na uistenie. Pracujeme tiež s univerzitami a vytvorili sme aj vlastnú certifikáciu, aby sme naše know-how odovzdali ďalším,“ priblížil Peter Škyrta, Sustainability Manager ESG z KPMG.
VÚB banka zorganizovala podujatie Atlas Fórum už druhýkrát. V priestoroch bratislavského Pontonu sa pri tejto príležitosti 19. novembra stretlo opäť množstvo zástupcov firemného aj verejného sektora s top expertmi s rôznym presahom do sféry ESG. Tí vo viacerých diskusných blokoch otvárali najaktuálnejšie témy v oblasti firemnej udržateľnosti a investícií do zelenej transformácie na Slovensku.