Novela prináša daňovo-legislatívny chaos
Poslanecký návrh vo svojej aktuálnej podobe nie je v súlade s viacerými platnými zákonmi, napríklad so zákonom o dani z príjmov. Zavádza aj nové pojmy, ktoré súčasná legislatíva nepozná. Nesúhlas s touto novelou vyjadrili napríklad ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo financií. To kritizuje návrh zrušiť preukaznosť pri uplatňovaní výdavkov na stravovanie ako daňových výdavkov a hodnotí ho ako nekomplexný. Rezort zároveň upozorňuje, že paušálne uplatňovanie výdavku na stravné ako daňového výdavku je v rozpore s definíciou daňového výdavku v zákone o dani z príjmov, ktorý predpokladá dokázateľnosť vynaloženia reálneho daňového výdavku, teda jeho využitia na účel stravovania.
Nevieme, koľko nás zmeny Zákonníka práce budú stáť
Je jasné, že navrhované zvýšenie maximálnej sumy príspevku zamestnávateľa, ako aj oslobodenia finančného príspevku v rámci zákona o dani z príjmov významne prispejú k výpadku daňových príjmov štátu. Problém je, že nevieme, koľko to bude. Poslanecký návrh totiž neobsahuje vyčíslenie tohto výpadku. V súčasnej situácii, keď je jednou z priorít konsolidácia verejných financií, je kvantifikácia fiškálnych dopadov novej legislatívy mimoriadne dôležitou súčasťou posúdenia jej prínosov.
Foto: Unsplash
Ďalšia rana pre gastrosektor
Okrem toho, že poslanecký návrh nezohľadňuje výpadky príjmov do štátneho rozpočtu, nezohľadňuje ani dopady jeho zavedenia na súvisiace odvetvia, najmä na gastrosektor. Podľa analýzy Finstatu je na Slovensku koronakrízou najviac zasiahnutý práve gastrosektor a zavedenie novely stravného by mnohým stravovacím zariadeniam prinieslo ďalší výpadok tržieb a pravdepodobne aj zánik. Podľa odborníkov sú najohrozenejšou skupinou malé gastroprevádzky s dennou tržbou 69 až 139 eur, ktoré do veľkej miery závisia od denných menu. Ďalší výpadok príjmov pre tento segment, ktorý tvorí až 50 % trhu, bude pre mnohé takéto prevádzky likvidačný.