Podľa R. Šinályho pracujú v zahraničí s legislatívou, ktorá zakazuje hodnotenie iba podľa najnižšej ceny. Umožňuje sa tak zohľadňovať pri hodnotení ponuky aj iné kritériá. Stavebným firmám dnes podľa jeho slov chýba ochrana investícii a podpora, aby tu mohli kontinuálne a zmysluplne podnikať.
Čo všetko by mala zahŕňať cenová kalkulácia pripravovaná stavebnou firmou? Napríklad pri výstavbe diaľnice či iného projektu pre štát.
Tvorba ceny má viacero aspektov. Osvedčená teória hovorí, že cena za stavebné dielo by mala obsahovať priame náklady, správnu a výrobnú réžiu a primeraný zisk. Pokiaľ sú tieto zložky v „rovnováhe“, zaručuje to firme bezproblémové fungovanie, výplatu miezd načas, včasné platby dodávateľom, možnosť investícií a rozvoja.
Funguje dnes sektor stavebníctva na Slovensku na tomto princípe?
Celý problém nastáva v momente, keď do výberových konaní vstupujú aj spoločnosti, ktoré spomínané zázemie nemajú. Či už sú to zahraničné firmy, ktoré sa k nám hlásia v rámci združení alebo často aj miestne firmy reprezentované len skupina šikovných právnikov. Pokiaľ ešte vyhrajú tender „podseknutím“ ceny pod reálne náklady, v tej chvíli nastávajú pre objednávateľa problémy, ktoré poznáme nielen zo súčasnosti, ale aj z histórie.
Stavby majú problém s termínmi, kvalitnou realizáciou či dodržiavaním miestnych technických predpisov. Nie je žiadnym prekvapením, že takéto nedostatky následne traumatizujú objednávateľov, starostov či primátorov a častokrát tu zanechávajú spúšť v podobe nezaplatených faktúr svojim dodávateľom.
Ako vnímate podmienky, ktoré dnes vytvára štát na podnikanie stavebných firiem?
V prvom rade chcem zdôrazniť, že stavebníctvo je jedným z najväčších zamestnávateľov. Ak by som stručne spočítal počet zamestnancov u tých najväčších firiem, teda Doprastav, Strabag, Váhostav, Eurovia a Skanska, dostaneme sa k číslu štyritisíc ľudí, ktorých priamo zamestnávame. Plus mnohí ďalší samozrejme pracujú u subdodávateľov.
Štát štedro podporuje zahraničných investorov v rozličných odvetviach, poskytuje im výrazné investičné stimuly na podporu zamestnanosti. My týchto pracovníkov reálne zamestnávame. Na rovinu, pre stavebné firmy dnes neexistuje žiadna podpora, aby tu mohli kontinuálne a zmysluplne podnikať a zaistiť dlhodobo istoty či sociálny štandard svojim zamestnancom. Zakrývame sa otvorenosťou v rámci EÚ či európskou legislatívou, ale skúsenosti aj z blízkeho zahraničia jasne hovoria, že trhy napríklad v Rakúsku a Maďarsku sú ďaleko uzatvorenejšie a výraznejšie tam preniknúť je skoro nemožné.
Aké opatrenia by z vášho pohľadu pomohli?
V ČR platí od októbra 2016 zákon o verejnom obstarávaní, ktorý umožňuje viackriteriálne hodnotenie stavebných zákaziek a v niektorých prípadoch priamo zakazuje hodnotenie podľa najnižšej ceny. Umožňuje sa tak zohľadňovať sociálny či environmentálny prínos. Jednoznačne voláme po sprísnení podmienok vo verejnom obstarávaní, aby boli stanovené na Slovensku tak, že zákazky budú realizovať firmy, ktoré zamestnávajú miestnych ľudí a disponujú strojmi, vybavením, referenciami či materiálovými zdrojmi a platia na Slovensku dane.
Svet sa však globalizuje čoraz viac a každý má možnosť podnikať. Dokáže si štát efektívne ustrážiť, aby súťaž vyhral iba relevantný stavebník?
Som presvedčený, že áno. Všetko je o stanovení podmienok verejného obstarávania. Kritériá musia byť nastavené tak, aby si objednávateľ mohol vyberať dodávateľa, ktorý mu bude garantovať, že stavby budú realizované včas, kvalitne a s náležitosťami, ktoré požaduje.
Môže to však na prvý pohľad vyzerať skôr ako snaha stavebných firiem, aby si za každú cenu zabezpečili zisky a nemuseli sa s nikým „deliť“.
Naopak. Každá firma má možnosť prispôsobiť svoje nastavenie tak, aby spĺňala požiadavky investora na taký typ stavieb, aký má záujem realizovať. Nie je však možné zveriť realizáciu napríklad diaľnice firme, ktorá má „miešačku a dve lopaty“ . To je snáď pochopiteľné a toto predsa nemôže byť diskriminačné. Tu priamo hovoríme o ochrane našich zamestnancov. Aby sme im vedeli zabezpečiť sociálny štandard, aký je dnes nevyhnutný. A v neposlednom rade, ide aj o ochranu investora, aby stavby realizovali skutočne len také firmy, ktoré na to majú predpoklady, potenciál a vybavenie.
Róbert Šinály– generálny riaditeľ Eurovia SK
R. Šinály sa pohybuje v stavebnom odvetví už viac ako 25 rokov. Vyštudoval STU v Bratislave, odbor Pozemné stavby. Po skončení štúdia pracoval v niekoľkých menších stavebných spoločnostiach na rozličných technických a manažérskych postoch. V Skupine EUROVIA CS pôsobí R. Šinály od roku 2002. Ako projektový manažér stavby Nitra, západ – Selenec sa podieľal na výstavbe jediného PPP projektu – výstavby R1 doteraz realizovaného na Slovensku. Na post generálneho riaditeľa nastúpil v roku 2012, keď spoločnosť Eurovia SK oslavovala 60. výročie založenia.