Azda je to tvarom učupeného kríku, ktorý šteklí ľudskú obrazotvornosť, alebo možno dymom z tlejúcich vetvičiek, čo v prítmí rozohráva bizarné vizuálne divadlo, no borievka obyčajná priťahovala pozornosť dávno predtým, než vôbec niekomu napadlo, že by sa dala využiť pri príprave znamenitého slovenského destilátu.
Už keltskí druidi považovali borievkové kríky za výnimočný dar prírody a z oleja borievkových plodov hojne vyrábali domáce liečivá, ba čo viac, prilievali ho do elixíru, ktorý im pomáhal navodzovať halucinogénne vízie počas náboženských obradov.
V Česku sa zas podľa ľudovej tradície spájala borievka obyčajná s imaginárnymi svetmi škriatkov a trpaslíkov. Tamojší ľudia kedysi verili, že v koreňoch borievkových kríkov prebývajú trpaslíci a pripisovali tomuto porastu nadprirodzenú moc. S tým súvisí aj niekdajšia povera: Ak prišiel okradnutý človek k borievkovému kríku za ranného brieždenia, ľavou rukou ohol jednu vetvičku k zemi, zaťažil ju kameňom a odrecitoval „zaklínadlo“, spomínané bytosti žijúce v koreňoch borievky mali zlodeja primäť k tomu, aby lup vrátil. Prirodzene, požadovali za to aj hmotnú odmenu, ktorú mal človek pri najbližšej návšteve kríka ponechať pri jeho vetvách.
Foto: Regensburg 1698
V alpských oblastiach Nemecka povyšovali vetvičku borievky obyčajnej na regeneračný prostriedok. Pútnik, ktorý si ju dal za klobúk, vraj vydržal na cestách celé dni bez známok únavy, a keby ho predsa zmohlo chodenie, mal si sadnúť k borievkovému kríku, nadýchať sa jeho energie a pokračovať v púti ďalej.
V dobách, kedy neživej prírode bežne pripisovali črty živých, sa tradovalo, že mágovia vedia splynúť s borievkovým kríkom a jedine štekot psa môže prezradiť ich kamufláž.
„Borievka sa využívala tiež pri rituáloch zameraných na očistenie od negatívnych energií. Pri prečisťovaní vzťahov – s partnermi, kolegami, priateľmi, rodičmi či deťmi, a používa sa dodnes pri rituáloch na podporu zdravia,“ uvádza Alexandra Bikárová, špecialistka na prírodnú medicínu.
Drevo borievky bývalo v minulosti súčasťou pohrebných rituálov a našli by ste ho horieť aj pred mestskými bránami v čase morovej epidémie. Jeho dymu boli pripisované silné očistné účinky. Avšak nielen v pochmúrnych časoch sa ľudia utiekali k borievkovému kríku. Mladé devy si napríklad dozretými plodmi borievok dekorovali príbytky v nádeji, že ich čarovná moc privábi potenciálnych pytačov.
Nuž, bohatá história snúbiaca realitu s fantáziou je len o dôvod viac, prečo si ceniť vzácne plody borievky, jednu z kľúčových prísad nášho národného nápoja, ktorý je od hrdla až po dno fľaše úzko spätý so Spišom. Všetky starostlivo vybrané suroviny Spišskej borovičky sa, počnúc spracovanými bobuľami borievky obyčajnej a končiac kvalitným obilným liehom, pochádzajú z tejto rázovitej slovenskej oblasti. V súčasnosti je výrobcom, exportérom a autorom technickej špecifikácie Spišskej borovičky spoločnosť GAS Familia, s.r.o. so sídlom v Starej Ľubovni. www.gasfamilia.com
V tomto článku sú prezentované produkty, ktorých konzumácia je určená len plnoletým osobám.