Práve tým bola venovaná konferencia Invest Generation zameraná najmä na vzdelávanie novej generácie digitálnych investorov. Odborníci z elitných investičných spoločností sa počas diskusií podelili o množstvo užitočných informácii, o ktoré sa môžeme oprieť aj v čase aktuálnej ekonomickej krízy.
Konferencia Invest Generation sa konala vo štvrtok 16. júna. Zúčastnili sa jej desiatky odborníkov na investovanie a niekoľko popredných investičných spoločností a celkovo sa jej zúčastnilo necelých 250 účastníkov! Konferencia bola rozdelená do 4 samostatných blokov, ktoré v závere vyústili do stretnutia inovátorov rastúcej Fintech komunity FINAS, ktorá týmto spôsobom oslávila 1. výročie od svojho vzniku. “Základy nového inovatívneho sektora ekonomiky zameraného na finančné inovácie a technológie – fintech, sme začali budovať už v roku 2016. Dnes má naša komunita 43 aktívnych členov a asociácia FINAS oslavuje svoje 1. výročie. V mene FINAS by som sa preto chcel poďakovať jej spoluzakladajúcim členom ako aj našej rozrastajúcej sa komunite, ktorá je hybnou silou pri vzniku novej inovatívnej ekonomiky. Verím, že iniciatíva, ktorá vznikla ako “zapálená inovatívna komunita”, a pozitívna spolupráca s kľúčovými aktérmi v trhu – s Národnou bankou Slovenska a Ministerstvom financií SR, nám dáva šancu veriť, že táto konštelácia je reálnym základom na to posledné, teda na verejné presadenie do priorít stakeholderov,” hovorí Davy Čajko, prezident asociácie FINAS a riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá konferenciu organizuje. Konferenciu vníma ako mimoriadne úspešnú a plnú silných momentov. Fotogalériu konferencie Invest Generation si môžete pozrieť TU v časti GALLERY.
Prvú časť konferencie otvoril Peter Jakubička, CEO spoločnosti Across, ktorý zhrnul aktuálnu situáciu na trhoch a vidí v nej obrovskú príležitosť investovať. “Aktuálny pokles vykazujú aj komodity ako zlato a kryptomeny, ktorých cena išla dole zhruba o 70 %. Situácia je však len dočasná, preto investície netreba predávať, ale dokupovať,” upozornil Jakubička, podľa ktorého je v rámci investovania dôležité dodržiavať 3 kľúčové pravidlá – diverzifikovať riziko, investovať, keď trhy padajú, a mať k dispozícii hotovosť, ktorú môžeme investovať. Pozor si podľa neho treba dať na tzv. ESG investovanie, o ktorom sa veľa hovorí, no nie všetky ESG aktíva sú naozaj zelené a výnosné.
Foto: Investsummit
Po Jakubičkovom príhovore konferencia odštartovala panelovými diskusiami s témami Traditional Investments a Alternative Investments.
Za tradičné formy investovania môžeme podľa Lukáša Kovandu, Chief Economist, Trinity Bank, považovať tie, ktoré sú overené časom a prešli si rôznymi krízami, napr. 1. a 2. svetovou vojnou či ropnými krízami 70. rokov. “Kryptoaktíva sú na trhu maximálne 10 rokov, preto si z nich zatiaľ nevieme vziať žiadne ponaučenie,” hovorí Kovanda. So 100 ročným “track-recordom” súhlasí aj Róbert Kopál, Director of Association of Security Dealers, upozorňuje však, že na opatrnosť a diverzifikáciu rizika máme myslieť za každých okolností. Dušan Šulov, CEO, Elite Wealth Management & Investment Specialist, vníma za hlavný znak tradičných foriem investovania najmä to, že sú prísne regulované. Michal Májek, Chief Investment Officer, Member of Board, Tatra Asset Management, však vidí vo formách tradičného investovania vývoj, ktorý spôsobuje, že formy, ktoré boli pred 100 rokmi tradičné, dnes tradičnými byť nemusia. Aj podľa Martina Luňáčeka, Managing Director, PORTU, môžeme za tradičné považovať aj viaceré moderné online investičné platformy, ktoré síce investujú do rovnakých aktív, ale moderne. “Stačí, ak odstránia nejaký medzičlánok, niečo zautomatizujú a znížia tak náklady pre klienta,” hovorí Luňáček.
Otázkou je, aký reálny výnos sa dá formou tradičného investovania aktuálne dosiahnuť? Podľa Luňáčeka je rozhodujúcim najmä horizont: “Sú roky, kedy akcie vzrástli o 35 %, ale aj také, kedy sa prepadli o 20 %. Priemerný dlhodobý výnos sa však pohybuje okolo 8–9 %.” Šulov však zdôrazňuje, že do akcií treba investovať aspoň 10 rokov. Podľa Májeka je však “nebezpečné” hovoriť o dlhodobých priemeroch. Dôkazom toho je aj inflácia, ktorá za posledných 10 rokov síce dosahuje 3 %, aktuálne je však omnoho vyššia. “Priemerný výnos na dlhodobom horizonte síce dosiahnete, no tieto horizonty sa medzi sebou môžu veľmi silno líšiť. Dôležitý je preto štartovací bod a podmienky, v akých sa trh v danom momente nachádza,” vysvetľuje Májek. Na súvislosť medzi výnosom a hodnotou inflácie upozornil aj Kovanda. “V boji s infláciou prehrávajú nielen dlhopisy, ale aj akcie, ktoré jej nedokážu konkurovať, ak dosiahne hodnotu vyššiu ako 5 %. Výnimkou sú akcie energetických firiem a protiinflačné dlhopisy. To, čo dokáže infláciu poraziť, sú suroviny ako ropa, plyn, kovy, obilie a pod. Inak povedané, ak sa chceme inflácii ubrániť, musíme investovať do toho, čo ju spôsobilo. Okrem toho môžeme investovať do mien surovinových veľmocí ako Austrália či Kanada, neodporúčam však investovať do rubľa. Niekoľko percent investičného portfólia by mali tvoriť aj kryptomeny, pričom rýchlu infláciu môžu poraziť aj alternatívne formy investovania – napr. investovanie do vína, známok či do umenia, no vyžaduje si to väčšiu expertízu a roky skúseností,” upozorňuje Kovanda. Podľa Májeka komplikuje situáciu najmä neznalosť nasledujúceho obdobia, nevieme totiž, či bude inflácia rásť alebo klesať. “Ako investor môžem v dobrých časoch zarobiť, ale prečkať musím aj negatívne obdobie. Otázkou je tiež postoj investora, ktorý môže aktíva len pasívne držať alebo sa o ne môže starať a neustále ich prispôsobovať aktuálnej situácii,” vysvetľuje Májek. Podľa Šulova je však stálym problémom slabá odolnosť voči strachu – akonáhle hodnota akcií klesá, investori sa ich zbavujú, čím prichádzajú o veľa peňazí.
Ako by sa teda mali investori v aktuálnej situácii zachovať? Mali by meniť svoje portfólio? Podľa Luňáčeka záleží od toho, či som krátkodobý alebo dlhodobý investor a aké portfólio aktuálne držím: “Ak som dlhodobý investor a moje portfólio je dostatočne diverzifikované, najlepšie je nerobiť nič, len sa držať svojho plánu, prípadne využiť nižšie ceny a niektoré aktíva dokúpiť. Ak som krátkodobý investor, ktorý sa aktívne venuje správe svojich aktív, odporučil by som to týmto spôsobom vôbec nerobiť. Diverzifikácia rizika a dlhodobý plán totiž vo všeobecnosti prináša lepšie výsledky. Bežný investor, ktorý si svoje aktíva spravuje sám, reaguje na trendy neskoro, preto je takáto stratégia vo výsledku neefektívna.” Májek však upozorňuje, že neexistuje jedno dokonalé portfólio, ktoré bude fungovat navždy: “Hodnota akcií sa neustále mení a to, čo bolo pred 10 rokmi najhorším aktívom, môže byť v súčasnosti tým najlepším. Portfólio preto treba v čase prispôsobovať aktuálnej situácii.” Veľa investorov si pritom kladie otázku, či sú akcie na minime alebo budú ďalej klesať? Podľa Šulova priestor na pokles stále je, preto si treba pripraviť stratégiu nielen pre nárast, ale aj pre ďalší pokles. Myslí si to aj Kovanda: “Dôvodom sú centrálne banky, ktoré budú musieť ísť so svojimi úrokmi ešte vyššie.” Podľa Kopála však nie je dôležité, či sú akcie na minime alebo nie, skôr sa treba sústrediť na to, či ide o aktívum, ktoré mi v rámci portfólia dáva zmysel.
Tento rok investovanie ovplyvňuje množstvo extrémnych vplyvov, otázkou je, či by sme mali čakať aj ďalšie riziká. “Na finančný trh vplýva veľké množstvo rôznych, často nečakaných faktorov ako covid či ruská invázia na Ukrajinu. Čítať predpovede analytikov je preto strata času, dôležité je sledovať, čo trhy robia a ako sa správajú,” hovorí Májek, no Kovanda si ekonómov a analytikov zastáva a tvrdí, že to majú ťažké, pretože prognózy chcú počuť aj médiá. “Trh tvoria ľudia a je veľmi ťažké predpovedať, ako sa zachovajú. Ekonómia nie je exaktná veda. Vstupuje do nej milión vplyvov a jej predikcia je veľmi zložitá. Závisí od rozhodnutí mocných ľudí, preto nikdy nebude 100 % v našej moci ju predpovedať,” vysvetľuje Kovanda. Ak už v šak chceme veriť prognózam analytikov, mali by sme si podľa Šulova nájsť kvalitný zdroj informácií.
Za silný faktor vplyvu na investície môžeme považovať aj spomínanú infláciu, ktorej aktuálna hodnota sa v médiách prezentuje na úrovni 11,9 %. Z dôvodu netransparentnosti a neustálych zmien inflačného koša však môže jej hodnota presahovať 17 %. Ako to teda naozaj je? “Dlho sa debatuje o tom, či sa inflácia meria správnym spôsobom. Ekonómovia si totiž uvedomujú, že aktuálna metóda má slabiny, no nik zatiaľ neprišiel s niečím lepším,” hovorí Kovanda. Podľa Kopála je však kľúčové uvedomiť si, že každý máme svoju vlastnú infláciu v závislosti od toho, aké tovary a služby kupujeme a v akej životnej fáze sa práve nachádzame.
Foto: Investsummit
Ruka v ruke s rizikami však prichádzajú aj nové investičné možnosti, ktoré výrazným spôsobom mení digitálny svet. Ten podľa Luňáčeka investovanie najmä zjednodušuje, sprístupňuje a finančne zvýhodňuje aj pre širokú verejnosť, v čom Kopál vidí zároveň aj jeden z problémov – prístup k takémuto investovaniu totiž získavajú aj neskúsení a začínajúci investori, ktorí o ňom nemajú takmer žiadne vedomosti. Podľa Šulova je výhodou aj to, že investor má možnosť poradiť sa s niekým kompetentným. “Digitalizácia investovaniu určite prospela, zrýchlila ho a myslím, že aj zefektívnila. Na druhej strane môže nastať FOMO efekt známy z krypto sveta, ktorý je typický tým, že ľudia chcú investovať len preto, lebo investuje aj niekto z jeho známych, čo by sa profi investorom stať nemalo. Napriek tomu si myslím, že pozitíva prevažujú,” hovorí Kovanda.
Na konci. 1. diskusie boli účastníkom v krátkosti predstavené 2 investičné príležitosti. Za spoločnosť Elite Wealth Management ju predstavil Dušan Šulov, CEO, Elite Wealth Management & Investment Specialist, ktorý rozprával najmä o tom, ako môžeme z investícií profitovať bez ohľadu na to, či je kríza alebo čelíme vysokej inflácii. “Aby investovanie bolo úspešné, musí mať konkrétny cieľ. Podľa istého amerického výskumu dosiahli investori, ktorí majú stanovený cieľ v podobe konkrétnej sumy, až dvojnásobok investície, akú si na začiatku stanovili,” vysvetľuje Šulov. Druhú investičnú príležitosť predstavil Peter Jakubička, CEO spoločnosti Across, ktorá poskytuje možnosť investovať do rizikového kapitálu na báze crowdfundingu obyčajným investorom. “Mladé spoločnosti s vysokým potenciálom často zlyhávajú na tom, že nevedia získať úvodný kapitál. V takýchto prípadoch sa často využíva práve crowdfunding, ktorý bol doménou neziskového sektora, no chýbal mu biznis model, vďaka ktorému by doň mohli investovať aj bežní investori a nielen významné spoločnosti,” vysvetľuje Jakubička.
2. diskusia sa venovala alternatívnym formám investovania, ktoré sú podľa Juraja Forgácsa, CEO, Fumbi, rizikovejšie. “Treba si však uvedomiť, že ak nastanú neštandardné podmienky – ako teraz, práve alternatívne investície sa stávajú aktívom zaisteným proti nečakanému pohybu. Tvoriť by preto mali 20 % až 30 % portfólia,” vysvetľuje Forgács. Neplatí to však pre začínajúcich investorov, ktorým Pavel Škriniar, Proffesor at University of Economics in Bratislava, odporúča vytvoriť si dostatočnú rezervu na život a až potom sa pustiť do kryptomien, ktoré môžu klesnúť o polovicu v priebehu pár dní. Títo investori aj podľa Petra Jakubičku, CEO, Across, nemajú dostatok schopností, nevedia posúdiť riziká a správne diverzifikovať. “Bežný človek má dnes prístup k niečomu, k čomu sa ešte pred 6–7 rokmi dostal len sofistikovaný investor. Prináša výhody, ale veľa nevýhod, preto treba dôkladne zvážiť, cez akú platformu sa rozhodnem investovať,” vysvetľuje Tomáš Török, CEO & partner, BizBuilders. Ako však upozorňuje Slavomír Fabišík, CEO, Stoke Finance, každý si pod pojmom alternatívne investovanie predstavuje niečo iné. “Pre niekoho je to zlato, pre iného krypto. Stále však zabúdame, že Slováci sú v oblasti investičného vzdelania výrazne pozadu, i keď sa slovenskí investori vo svojich znalostiach neustále zlepšujú. Dôkazom je aj prieskum NBS, podľa ktorého viac ako 50 % Slovákov krypto buď má, alebo o ňom uvažuje, majú však nedostatok vedomostí o investovaní a kryptu nerozumejú. Tí, ktorí však vedomosti majú, preferujú možnosť vlastniť peniaze, ktoré sú oddelené od štátu,” hovorí Forgács. Slovensko je však v téme investovania skutočne pozadu. “Slovenský investor je konzervatívny, preto sme len v porovnaní so susednými Čechmi asi 3 roky pozadu. Konzervatívny prístup pretrváva aj v rámci investovania do firiem. Iná je situácia v západných krajinách, kde sú spoločnosti voči prípadným investičným nezdarom otvorenejšie,” hovorí Török.
Foto: Investsummit
Z každej strany počúvame, že máme investovať. Ako hovorí Török – ležiace peniaze = topiace sa peniaze. “Ak dáte peniaze do vankúša, máte istotu, že nikdy nebudete mať menej, ako ste vložili. Ale čo si za to v budúcnosti kúpite? Dôležité je diverzifikovať a nevlastniť len bankovky, ale aj iné formy aktív,” vysvetľuje Škriniar. Otázkou je, kam dnes investovať? Hovorí sa o investovaní do akcií, pretože sú v poklese, Škriniar však odporúča investovať do toho, čomu rozumiem. Súhlasí s ním aj Jakubička, pričom zdôrazňuje čo najväčšiu diverzifikáciu a radu od niekoho, kto investíciám rozumie. Robert Vlášek, Director, FireGold Group, však hovorí, že ak sa na infláciu, defláciu, stagnáciu a rast vopred pripravíme, stačí len meniť podiely jednotlivých kategórii. Obrovskú výhodu však vidí v investícii do zlata. “Zlato je hmatateľná investícia, ktorá slúži ako uchovávateľ hodnoty. Poznáme jeho 1 000 ročný vývoj a vieme, ako sa jeho hodnota hýbala v rôznych situáciách. U mladších investícií to možné nie je. Dôkazom je aj dopyt po zlate, ktorý momentálne rastie na všetkých našich trhoch,” vysvetľuje Vlášek.
Ak chceme investovať do aktív, ktoré sú v poklese, mali by sme brať do úvahy nielen akcie, ale aj kryptomeny. Otázkou je, ako veľmi môžu kryptomeny klesnúť? Podľa Forgácsa to ovplyvňuje priveľa faktorov, no nemali by klesať hlbšie ako pod 20 000. Jakubička si tým však istý nie je. “Netrúfam si povedať, kam až klesnú. Za kryptom stále chýba fundamentálne aktívum. Kým sa to nezmení, bude to silne volatilné aktívum a forma špekulatívneho tradingu. Nevnímam to však ako negatívum, investorom to totiž dáva priestor na zaujímavé zhodnotenie,” vysvetľuje Jakubička. Okrem lákavého zhodnotenia je výhodou kryptomien aj ich reálna využiteľnosť. Fabišík ju zobrazuje na príchode Ukrajincov, ktorí síce nevedeli používať hrivny, no vedeli platiť kryptomenami, keďže sú decentralizovanou menou. “Príkladom je aj Ethereum, ktorý využívajú farmári v strednej Afrike. Nemajú prístup k žiadnym finančným nástrojom, no vďaka službám, ktoré fungujú na Ethereum technológii, vedia svoju úrodu poistiť proti suchám,” hovorí Forgács, podľa ktorého dôveru v krypto neohrozí ani hroziace zlyhanie kryptomien Luna a Celsius. “Bitcoin je najlepšie zarábajúce aktívum dekády, i keď donekonečna rásť nebude. Vtedy sa do krypta prestane investovať s cieľom vysokého zisku, a dominovať bude nižšie riziko,” dopĺňa Forgács, na ktorého nadväzuje aj Fabišík presvedčený o tom, že budúcnosť je najmä v tokenizácii, vďaka ktorej môžete vlastniť napríklad mikropodiel mrakodrapu. Okrem toho považuje za úžasnú aj myšlienku NFT, aj keď v poslednej dobe jej ceny korelujú.
Po 2. diskusii pokračovalo predstavovanie investičných príležitostí. Účastníkom sa predstavila spoločnosť Fumbi, ktorá okrem niekoľkých investičných produktov poskytuje aj tzv. Fumbi academy, vzdelávací portál s cieľom učiť ľudí investičnej gramotnosti. “Väčšina ľudí uvažuje nad investovaním do krypta, majú však strach a málo informácií. Vďaka Fumbi však môžu s investíciami do krypta začať aj takýto ľudia. Naše služby využívajú jednotlivci aj spoločnosti, ktoré si u nás môžu otvoriť korporátny účet, nakúpiť krypto a dokonca pracujeme na programe, ktorý im umožní vyplácať svojich zamestnancov bez daňového zaťaženia,” vysvetľuje Forgács. Druhú príležitosť predstavil Robert Vlášek, konateľ a obchodný riaditeľ spoločnosti FireGold, ktorá sa venuje investovaniu do zlata. Je to firma pôsobiaca vo viacerých krajinách Európy, ktorá svojim investorom poskytuje garanciu spätného výkupu zlata, čo až 90 % spoločností s týmto zameraním nerobí. “Zlato, ktoré u nás investor nakupuje, nie je obehové zlato. Naši investori sú jeho prvodržitelia, čo je kľúčovou ochranou proti jeho falšovaniu. Investorom okrem toho garantujeme najvyššiu výkupnú cenu na európskom trhu či možnosť bezplatného uschovania zlata,” hovorí Vlášek.
3. diskusia sa venovala téme DeFi Solutions for Retail & Institutions. David Stancel, CIO, Fumbi & Cryptocurrency Evangelist, vidí DeFi ako paralelný finančný systém, ktorý mení aktuálne fungovanie finančného systému tým, že prináša nové funkcie a produkty s cieľom sprístupniť ho všetkým – aj tej 1,5 miliarde ľudí, ktorí nemajú prístup k digitálnym peniazom a bankovému účtu. Podľa Roberta Schwertnera, CEO, Innomagic, môže DeFi viesť k novému spôsobu bankovníctva – bez bánk. “Otázkou je, či DeFi dokáže ponúknuť niečo viac ako banky. V online svete je banka akoby prostredníkom potrebným na potvrdenie prevodu peňazí. V decentralizovanom svete to zabezpečuje DeFi a blockchain,” vysvetľuje Schwertner. Faktom však je, že hoci DeFi prináša veľa nových možností, aktuálne klesá spolu s kryptomenami. Prečo? “Korelácia medzi Bitcoinom a americkou burzou cenných papierov je značná. Ako trh padá, investori sa zbavujú najskôr krypta – čiže rizikového aktíva. A keďže celý trh klesá, klesá aj DeFi,” vysvetľuje Maria Stankevich, Chief Business Development Officer, EXMO & Professor at SIIL University. “Netreba však zabúdať, že aj keď je cena krypta veľmi pohyblivá, za posledných 10 rokov je to najlepšie zarábajúce aktívum všetkých čias,” pripomína Kenneth Kumor, Managing Director, DLT Software.
Budúcnosť DeFi sa však neviaže len na bankovníctvo. Podľa Schwertnera s ním bude úzko spätá najmä tokenizácia a prienik s webom 3.0.: “Príkladom je zavedenie peňaženky priamo do automobilov. Auto tak bude vedieť samé zaplatiť za poistenie či parkovanie, s čím sa už jedna automobilka reálne pohráva.”. Ďalšou zo silných výhod DeFi je rýchla pôžička. “Vďaka DeFi nemusíte chodiť do banky, potrebujete len krypto peňaženku, vďaka ktorej získate úver rýchlo, jednoducho a bez spoliehania sa na podmienky bánk,” uvádza Stankevich. Kumor v DeFi vidí multi-chain budúcnosť vo forme viacerých blockchain platforiem zameraných na riešenie rôznych problémov.
Okrem výhod sa však s DeFi spája aj niekoľko problémov. Za jeden z hlavných Stankevich považuje nemožnosť rozlíšiť, ktorý projekt DeFi je dobrý a ktorý nie. Okrem toho v DeFi nefunguje žiadna ochrana spotrebiteľa, a tak dochádza k obávaným hacknutiam. “Každý jeden token, ktorý prechádza našou burzou, si preverujeme, v prípade Defi to však nie je možné,” hovorí Stankevich a aj Schwertner súhlasí, že DeFi nie je user friendly a je veľmi zložité ho používať. Stancel zas DeFi prirovnáva k divokému západu, ktorý ocenia len tí, ktorým neprekáža volatilita. “DeFi je však budúcnosť financií, s ktorou prichádza množstvo inovácií,” hovorí Stancel, ktorého dopĺňa Kumor: “V rámci DeFi sa veľa spomína práve Celsius, ktorý je aktuálne v insolventnosti, no je dôležité povedať, že to nie je chyba technológie ale mismanagementu. Investor by si preto mal všímať najmä to, ako je komunita zainvolvovaná v danom projekte, i keď ani to nemusí stačiť. Dôležité je preto nájsť si dôveryhodný zdroj informácií, ktorý sa danej problematike venuje.” Stankevich ďalej hovorí, že aj ak by DeFi nenahradili banky, je to pre ne dobrá konkurencia, ktorá s nimi bude bojovať o zákazníka, čoho dôsledkom budú lepšie a kvalitnejšie služby.
Prečo je však dôležité zbaviť sa tzv. prostredníka? “Dôvod, prečo banky a tradičné finančné inštitúcie dostávajú najväčší hejt, je, že v porovnaní so silou, akú majú, poskytujú klientom príliš nízku hodnotu. Preto prichádza web 3.0, vďaka ktorému budeme rovnaké služby využívať pri 10-krát menších poplatkoch. Preto finančné inštitúcie nechcú, aby došlo ku globálnemu prijatiu nových technológií,” hovorí Kumor a súhlasí s ním aj Stancel, podľa ktorého prinesie decentralizácia finančného sektora silnú liberalizáciu a klient si bude môcť sám vybrať služby, ktoré potrebuje. “Rozhodnutie zákazníka, by malo byť len na ňom. Cieľom je, aby dostal čo najvyššiu pridanú hodnotu a user experience bez ohľadu na to, či sa rozhodne pre služby bánk alebo iných platforiem,” hovorí Kumor.
Foto: Investsummit
Ak však decentralizujeme finančný sektor a oddelíme ho od štátu, ako budeme financovať stavbu ciest či nemocníc? “Dnešok nám ukazuje, že súkromný sektor v porovnaní s vládnym financovaním vyhráva na plnej čiare. Je to však o konsenze, ku ktorému napr. Estónsko a Švajčiarsko pristúpilo tak, že ľuďom dalo možnosť rozhodnúť, čo považujú za najlepšie,” hovorí Kumor. Schwertner súhlasí. Štát a regulátory sú pre fungovanie infraštruktúry síce potrebné, ale veľa vecí vieme financovať práve prostredníctvom DeFi projektov, ktorých prostredie by podľa Schwertnera mohlo byť regulované. Kumor však oponuje a tvrdí, že regulácia DeFi je zbytočná, pretože by nepriniesla žiadnu pridanú hodnotu.
Po 3. diskusii nasledovalo posledné predstavenie investičnej príležitostiso spoločnosťou Platinum Square – Real Estate in Dubai, ktorá zákazníkom poskytuje nákup a predaj nehnuteľností a ich následnú správu až po zriaďovanie investorských víz v Dubaji. “Ak sa rozhodnete v Dubaji predať, kúpiť či prenajať nehnuteľnosť, neplatíte žiadnu daň. Dubaj okrem toho zavádza možnosť platieb za energie a prenájom aj formou kryptomeny a pripravuje sa na zmenu legislatívy o webe 3.0.,” hovorí Dávid Lehotský, Sales Manager, Platinum Square – Real Estate in Dubai.
Pred začiatkom 4. diskusie sa účastníkom prihovoril Ašot Haas, Visual artist & NFT author, ktorý otvoril tému NFT a metaverse. Jeho NFT umenie reprezentuje súčasnú dobu, pričom ho tvorí nielen ako vizuál. Dôležitý je aj samotný spôsob realizácie, ktorý využíva umelú inteligenciu, viaceré moderné technológie a rôzne softvérové mutácie. Väčšina NFT diel pritom vzniká ako skica, ktorá neskôr nadobudne svoju PC podobu, Haas však svoje NFT umenie tvorí presne naopak. Ide pritom o skutočné umelecké diela, ktorých hodnota môže vzrásť poriadne vysoko!
4. diskusia sa venovala téme NFT, Web 3.0, Metaverse life & Business, GameFi. Ide o sektor s obrovským potenciálom, ktorý, ako uviedol moderátor Lukáš Steiniger, dosiahol len v oblasti NFT za rok 2021 obchodovateľný rozsah na úrovni 25 miliárd! Ročný rast sa pritom pohybuje okolo 100 miliónov a počet aktívnych účtov v roku 2021 vyrástol z 545 tisíc na 28,6 milióna.
NFT pritom tvorí len jednu zo súčastí webu 3.0, ktorý bude silným aspektom našej budúcnosti. Čo však web 3.0 vlastne je? “Web 3.0 je pokračovaním webu 1.0 a 2.0. Web 1.0 bol výlučne statický a jeho cieľom bolo poskytovať informácie. Web 2.0 zažívame dnes. Je dynamický a najlepšie ho vystihujú sociálne siete. Web 3.0 je budúcnosť, ktorá je definovaná decentralizáciou internetu, a kde vlastníkmi obsahu, ktorý web produkuje, sú samotní užívatelia,” vysvetľuje Daniel Fekete, Community & Marketing Manager, Binance. Rozdiel medzi webom 1.0, 2.0 a 3.0 je však podľa Viktora Feťka, Hronček & Partners, s.r.o., aj právny: “Web 3.0 predstavuje významný technologicko-spoločenský vývoj, ktorý však nemá presne definované pravidlá. Jeho rozvoj tak bude musieť ísť ruka v ruke aj s legislatívnym a regulačným rámcom.” Podľa Rastislava Bakalu, Founder & CEO, QORPO, je web 3.0 a celý metaverse prirodzeným vývojom sociálnej interakcie a ďalšej komunikácie. Je to budúcnosť ľudskej sféry a aj biznisu: “Firmy ušetria na pracovnej sile a pri nižších nákladoch budú môcť dosahovať vyššie zisky.” Reálnym dôkazom je Bajby Blue, ktorá vznikla ako projekt Tatra banky. “Bejby Blue vznikla ako symbol digitálnej doby, v ktorej žije dnešná mládež. Ide o nástroj, ktorý mladým pripomína, že keď už trávia svoj čas online, treba, aby ho trávili zmysluplne. Web a digitalizácia im totiž dáva obrovské možnosti ako preraziť,” vysvetľuje Juraj Kováč, Creative Director, THIS IS LOCCO, ktorý uviedol, že veľké korporácie už metaverse využívajú, napríklad v rámci CSR projektov. “Príkladom je aj NFT umelecké dielo spoločnosti McDonald’s. Vydražilo sa a výťažok šiel na Nadáciu Ronalda McDonalda,” hovorí Kováč, na čo aj Martin Hergovič, Blockchain Slovakia & Head Of Legal, Fumbi, reaguje, že smerujeme do stavu, kedy bude každá veľká firma mať svoju pobočku či accounta v metaverse. “Pobočka v metaverse je finančne menej náročná a šetrí náklady, a hoci nám to ešte nedáva veľký zmysel, v budúcnosti to zmysel určite dávať bude,” tvrdí Kováč.
Podľa Martina Hergoviča, Blockchain Slovakia & Head Of Legal, Fumbi, vznikne v rámci metaverse ešte veľa prvkov, do NFT však vieme investovať už teraz. Treba sa chopiť príležitosti alebo ešte počkať? “Výhodou NFT je, že na rozdiel od fyzických predmetov nie je opotrebovateľné, a tak sa môže dediť naprieč generáciami. Okrem toho sa naň vzťahuje ochrana autorských práv, preto vám ho nik nevezme,” vysvetľuje Hergovič. Fekete však tento svet vníma ako priveľmi vzdialený. “Investovanie do NFT vidím v budúcnosti, nie však za súčasných podmienok, nie u širokej verejnosti a rozhodne nie na česko-slovenskom trhu. My riešime otázku základnej finančnej gramotnosti a toto je oblasť, v ktorej je vzdelávanie mimoriadne potrebné. Okrem toho treba ukazovať reálne príklady využiteľnosti NFT, pretože zatiaľ nikto nevidí ich reálnu hodnotu. Ak sa však na investovanie do NFT pozrieme z hľadiska korporácií, tak áno. V oblasti biznisu je správny čas nastoliť štandard a prispieť tak k širšej adopcii NFT,” vysvetľuje Hergovič. S tým, že na investovanie do NFT a krypta bude ešte čas súhlasí aj Bakala, Feťko však upozorňuje, že treba byť opatrný: “Prvotné NFT umenie, môže mať hodnotu, ale treba počítať s tým, že zhruba 99 % projektov bude zrejme fail.”
NTF je teda novou formou investovania. Je však z pohľadu slovenského práva táto forma bezpečná? “Podľa slovenského právneho poriadku nie je NFT posudzované ako vec v pravom slova zmysle. Na Slovensku totiž za veci považujeme len to, čo je hmatateľné. NFT sú preto vnímané skôr ako práva alebo ako iné majetkové hodnoty,” vysvetľuje Feťko. Keď sa už rozhodnete do NFT investovať, jediné, čo potrebujete, je mať decentralizovanú peňaženku a menu. Potom už podľa Bakalu stačí, ak sa zaregistrujete, kúpite NFT, podpíšete transakciu, ktorá odíde do smart kontraktu, a odtiaľ obdržíte svoje NFT. “Výhodou je obrovská dostupnosť, ktorá vás neviaže na jeden e-shop, ale využívať môžete celý blockchain,” vysvetľuje Bakala. Hergovič pritom dopĺňa, že NFT nemáme vnímať ako niečo, čo si kúpite len v online a v realite to nijako nevyužijete. “Pekné prepojenie NFT s reálnym svetom nám dal festival Colors of Ostrava, kde organizátori formou NFT predali prvý lifetime ticket. Ten sa bude dediť celými generáciami a nikto vám ho nemôže vziať až kým ho sami nepredáte,” uvádza Fekete.
Po 4. diskusii nasledovalo predstavenie ešte dvoch investičných príležitostí. Prvú predstavil Richard Olšovský zo spoločnosti Joynup. Ide o startup, tzv. sociálny vyhľadávač, ktorý je spojením sociálnej siete a kryptomeny, pričom ľuďom dáva možnosť zarábať peniaze – kryptomenu obyčaným zhliadnutím reklamy či budovaním Joynup komunity. Posledná príležitosť bola o možnosti investovať do cenných vín – najmä z Burgundska, Champagne, Kalifornie, Austrálie či Talianska. “Cena vína sa odvíja od oblasti, odkiaľ pochádza, od veľkosti vinohradu, ročníka či od objemu produkcie. Hodnotu pritom ovplyvňuje aj rast kvality vína v čase, pričom výhodou tejto investície je samotná hodnota vína, ktorá nikdy neklesne pod nákupnú cenu,” vysvetľuje Miroslav Jajcay, profesionálny somelier, viceprezident Asociácie somelierov Slovenskej republiky a majiteľ vinoték Chateau-vin.
Na záver konferencie sa konal FINAS Meetup #5, ktorý bol 5. stretnutím mladého, rýchlo rastúceho slovenského Fintech, Blockchain & Crypto ekosystému s obrovským potenciálom. FINAS je exemplárnym príkladom pre riadenie a reprezentáciu nového, inovatívneho hospodárstva, z ktorého benefitov vo forme vyššieho príjmu z daní, vyššej zamestnanosti a HDP či lákania zahraničných investorov a talentov, ktoré vyústia do celkového rastu hospodárstva a marketingu, môže čerpať celý štát. V úvode meetupu sa účastníkom prihovoril Davy Čajko, prezident asociácie FINAS | Fintech & Insurtech Association of Slovakia. “FINAS oslavuje 1. rok svojej existencie, počas ktorého sme sa na slovenskom trhu zastabilizovali ako fintech líder. Usporiadali sme niekoľko networkingov a meetupov, zriadili viaceré pracovné skupiny, participovali sme na spustení národného regulačného nástroja, tzv. sandboxu, nadviazali sme konkrétne spolupráce s Veľkou Britániou a Izraelom, získali sme ocenenie Európsky bronzový certifikát a v rámci hodnotenia klastrov sme získali štatút pokročilého klastra,” hovorí o uplynulých aktivitách Čajko, ktorý od začiatku vníma ako najväčšiu inšpiráciu Litvu.
Aby sa však FINAS dopracoval k vytýčeným cieľom, je nevyhnutné čo najskôr zrealizovať viaceré dôležité kroky. “Aktuálne pracujeme na návrhu dokumentu, ktorý by mal zadefinovať klúčové kroky zo strany stakeholdrov pre podporu fintech sektora na Slovensku. Pomôcť akcelerovať tento sektor by mohol aj Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska, s ktorou prišlo MIRRI, a ku ktorému aktuálne pripravujeme návrhy na doplnenia, ktoré sú pre rozvoj fintech prostredia nevyhnutné,” hovorí o plánoch FINAS Čajko. “Identifikovanie oblasti, správna postupnosť krokov, iniciatíva, ktorá následne vznikla, a zapálená inovatívna komunita spojená s kľúčovými aktérmi trhu – Národnou bankou Slovenska a Ministerstvom financií SR, nám dáva šancu veriť, že táto konštelácia je reálnym základom na to posledné, t. j. dostať sa do priorít vlády,” uzatvára potenciál a význam asociácie FINAS pre Slovensko Davy Čajko.
Počas FINAS Meetup #5 sa účastníkom prihovoril aj Pavol Čverha, viceprezident asociácie FINAS, ktorý odprezentoval nový sektor. Nazval ho “malým fintech vesmírom so silnou pridanou hodnotou pre Slovensko”. Sektor bankovníctva, finančných služieb a poisťovníctva je totiž najvýznamnejším sektorom národného hospodárstva so 14,3 % podielom na HDP. Dôkazom, že aj Slovensko má potenciál zvýšiť výkon existujúceho finančného sektora prostredníctvom fintech, je práve Litva. “Litva, ktorá je menšia ako Slovensko, dosiahla rozvojom fintech 18 % nárast zamestnanosti vo fintech sektore za rok 2020 a od roku 2016, kedy spustil svoj fintech program, získala 630 účastníkov zo 70 krajín sveta, z ktorých sa až 20 % subjektov zalicencovalo s víziou pokračovať v rámci fintech,” hovorí Čverha, ktorý za hlavné výhody fintech považuje najmä rýchlejšie, spoľahlivejšie a komfortnejšie služby pre zákazníkov za znížených nákladov. “Ak túto príležitosť nevyužijeme, prídeme o priame investície do nových technológií a inovácií, nebudeme schopní vytvárať pracovné miesta, firmy nebudú môcť využiť kapitál z nových foriem financovania a všetky ďalšie sektory budú oproti iným krajinám poddimenzované, nehovoriac o tom, že prídeme o dodatočné daňové výnosy do štátneho rozpočtu,” upozorňuje Čverha.
Súčasťou FINAS Meetup #5 boli aj prezentácie niekoľkých členov asociácie. Jedným z nich bol aj Rostyslav Dyuk, Chairman Of The Board, Ukrainian Association of FinTech and Innovative Companies, ktorý popísal, ako vojna na Ukrajine narušila všetko, čo sa im v rámci FINAS spolupráce podarilo za posledné roky vybudovať. “Ukrajina vybudovala zdravý fintech ekosystém, ktorý aj naďalej aktívne rozvíjame. Počet fintech startupov vzrástol z menej ako 100 v roku 2018 na viac ako 200 v roku 2021, pričom vznikali najmä v sektoroch ako platby, úvery, regtech či neobanky,” informuje Dyuk, podľa ktorého je Ukrajina otvorená novým projektom, príležitostiam a potenciálnym komunitným spoluprácam. “Tešíme sa na výmenu analýz, skúseností, európske cezhraničné formy spolupráce, pomoc pri výchove nových fintech talentov a tvorbe nových programov na univerzitách, na spoločnosti, ktoré po skončení vojny zavítajú na ukrajinský trh a pomôžu nám znova vybudovať digitálnu infraštruktúru, ktorá je pre Ukrajinu veľmi dôležitá, a takisto aj na budovanie spoločného ukrajinsko – slovenského inovačného hubu,” hovorí Dyuk, ktorý na záver asociácii FINAS poďakoval za pomoc a podporu a verí v budúcu spoluprácu.
Foto: Investsummit
Konferenciu Invest Generation by Finweek sa organizátorom Tech Events podarilo zorganizovať najmä vďaka podpore viacerých partnerov a podporovateľov:
Hlavný partner: QORPO
Partneri: Fumbi
Podporovatelia: Across Private Investments, HubHub, Elite Wealth Management
Expo partner: Portu, ANDREJ SMOLAK GALLERY
Venue partner: HubHub
Drink partner: Investicnevina.sk
NTF Gallery partner: Norriv advertising, FIGURAMA™, eTechnology
Produkční partneri: VNET, SUPERSTANY.eu
Odborný garant: FINAS |Fintech & Insurtech Association of Slovakia
Mediálni partneri: StartitUp, SITA, Pravda, MediaKlik, Nextech, Euroekonom.sk, Bankovnictví, Financie v pohode, Zlatá minca, KryptoVláďa, PrePriemysel, Klub Investorov, Bratislavský samosprávny kraj
Všetky informácie o konferencií nájdete na Techevents.eu a na sociálnych sieťach LinkedIn, Facebook a Instagram. Všetky doterajšie konferenčné formáty a ich jednotlivé diskusie nájdete spracované v archívoch ako podcasty alebo ako videá na YouTube kanáli organizátora.