Kto je kto v slovenskom víne?

Na túto otázku už po 19. raz odpovedá Národný salón vín, ktorý v Bratislave predstavuje aktuálnu reprezentatívnu kolekciu najlepších vín z celého Slovenska. „Nájdeme tu vinárske stálice, aj úplne nové tváre, ktoré ukazujú víno, územia a ročníky v nezabudnuteľnej podobe zachytávajúcej ducha času odchádzajúceho i prichádzajúceho,“ hovorí riaditeľka Národného salónu vín Jaroslava Kaňuchová–Pátková.

26.11.2024 15:44
Patkova Foto:
Jaroslava Kaňuchová-Pátková, riaditeľka Národného salónu vín.

Čo je príznačné pre víno prvej polovice dvadsiatych rokov?

Obrovská dynamika, ktorou prešlo slovenské vinohradníctvo a vinárstvo na jednej strane a na druhej sa sformovali oveľa náročnejší spotrebitelia. Rozrástla sa skupina milovníkov vína, ktorí sa v ňom naozaj dobre vyznajú, majú ho radi, poznajú vinárov a konfrontujú slovenskú produkciu so zahraničnou. Za dobré víno nepovažujú len to, ktoré sa blysne primárnou aromatikou, svojimi zmyslami chcú „prehmatať“ jeho telo, objaviť v ňom každý záhyb. Keď k nám prídu, radi zisťujú, odkiaľ víno pochádza, akým spôsobom ho pestovali, na akom podloží spočíva vinohrad. Slováci vinársky povyrástli.

Ako uspokojujú rastúce nároky vinohradníci a vinári? S čím novým prichádzajú?

Kedysi dominovali v salóne najmä vína z jedného či dvoch minulých ročníkov. Dnes je v ponuke dosť starších vyzretých vín, a to aj bielych. Červeným vínam dopriali vinári potrebný čas na dozretie. Vo vínach sa premietajú jednak dlhoročné skúsenosti, jednak nové technológie spracovania. Máme produkty, ktorú sú návratom ku klasike, ako je napríklad batonáž, celkovo sa uplatňujú stále viac šetrné postupy či už pri pestovaní ako aj spracovaní vína, výroba sa ekologizuje. Najmä však individualizuje, štýl tvorcov je jasne čitateľný. Salón je prehliadkou odlišností a súčasne cítime, že ochutnávame slovenské víno. Nie sú to uniformné vína, uchovávajú si „dialekt“, podčiarkujú osobitosť, ktorú im vtlačil terroir.

Pozrime sa na vína podľa kategórií. V bielych skorých zvíťazil Irsai Olivéer od Jurana z Modry. Toto odrodové víno Slovensko dobre pozná. V čom je iné?

Možno v tom, že najlepšie vystihlo ľahkosť, sviežosť a voňavosť, ktorá sa spája s mladosťou. Spoločnosť žije kultom čerstvosti. Juranovo víno s nádychom muškátu dýcha Modrou, po uvedení sme nestačili dopĺňať police salónu. Spolu s perlivým rosé vínom od Branislava a Jakuba Nichtovcov z Čajkova bolo ťahákom jarnej sezóny. Sme krajinou štyroch ročných období a naša ponuka vín vyjadruje ako Vivaldiho hudba presne to, čo ľudia príchodom každého z nich intuitívne cítia.

Akoby protipólom mladých samopašných vín sú biele suché. Je to tradične najsilnejšie zastúpená kategória vín? Kto sa v nej blysol?

Víťazom sa stalo Rulandské biele Art in glas zo Zámockého vinárstva Pezinok. Ide o víno, ako sa vraví, na dlhší rozhovor, pre ľudí, ktorí dúšok po dúšku nachádzajú nové a nové prejavy vína. Aj po piatich rokoch je stále živé a bude takým ešte dlho. V tom spočíva umenie dobrého vína a vinára – aj po rokoch prekvapiť harmóniou a nadhľadom. Takých vín máme v salóne viacero, tomuto však degustátori prisúdili palmu víťazstva.

Máme tu ešte jedno pozoruhodné biele víno – Rizling rýnsky z pezinskej Vinkovy s titulom šampióna. V čom tkvie jeho výnimočnosť?

Ide o víno z ekologicky pestovaného hrozna. To víno je obrazom premien, ktorými prechádzajú pezinské vinohrady, o ktoré sa stará rodina Košťálovcov. Naozaj je to prekrásny Rizling rýnsky, vyniká krásnou arómou, živými kyselinami, je harmonický a plný v chuti. Dnes sa veľa hovorí o autentických vínach, nuž toto je víno, ktoré je pravdivým odtlačkom malokarpatskej prírody bez všetkých zbytočných veľkých slov o návrate k minulosti, je to víno rešpektujúce ducha vinohradu a košťálovského rodu, je to víno slobodne krásne.

Mnohí Slováci sa zaklínajú, že majú radi suché vína, zato však radi ochutnávajú polosuché a polosladké vína. Peter Ščepán z Vinovinu Vinosady získal titul šampióna za polosuchý Rizling vlašský. Čím si ho vyslúžil?

Bolo obdobie, keď najviac pestované vína, ku ktorým patril aj Rizling vlašský, čelili nezáujmu. Práve vinohradníci a vinári ščepánovsky zanovití sa postarali o návrat tejto odrody. Ide o polosuché víno s príjemným zvyškovým cukrom, ktorý mu dodáva šmrnc a väčšiu eleganciu. Má vyšší alkohol, a preto mu polosuchosť sedí.

Peter Ščepán dosiahol double, keď má aj víťaza červených suchých vín Merlot 2018.

Je to vyzreté červené víno, veľmi plné a harmonické, ktoré zrelo v barikovom sude, v závere sa objavia tóny čokolády, pritom je to víno súčasníka, ktorý rád hľadá vo víne ovocie. Nájde ho tu za celé priehrštie, jemne z neho vykúka čierna ríbezľa. Merlot je odroda typická pre Bordeaux, v Ščepánovom podaní ukazuje, ako prospieva Slovensku oteplenie, ale najmä trpezlivosť vinárov ochotných dopriať vínu čas, pokým vyzrie do krásy.

Zmenilo oteplenie Slovensko na krajinu dobrého červeného vína?

Jedným z pozitív, ktoré priniesla klimatická zmena, je viac slnka v slovenských vinohradoch. Modré muštové odrody, vrátane slovenských novošľachtencov, dostali príležitosť ukázať, čo v nich je. Kyseliny sa odbúravajú už priamo na kroch, vína sú lahodné, bez hrubých trieslovín, sú to veľmi hladké, náležite vyzreté vína s dlhou dochuťou.

Foto: Jozef Sedlák
Jaroslava Kaňuchová-Pátková, riaditeľka Národného

V ružových vínach máme tradičného šampióna – Vladimír Mrva a Peter Stanko opäť ako už roky predtým nedali šancu súperom, ani v kategórii suchých, ani polosuchých vín. Čím to je?

Cabernet Sauvignon sme dlho poznali ako odrodu, z ktorej dorábajú špičkové červené vína na celom svete. Mrva so Stankom predvádzajú už vyše desaťročie jeho nevyčerpateľný ružový potenciál. Nepochybne našli dobrú polohu, vedia, kedy hrozno odtrhnúť a ako v ňom uchovať esprit a sviežosť čerstvej jahody. V skratke sa tomu hovorí umenie.

Medzi prírodne sladkými vínami zažiarila aj v zahraničí ovenčená ľadová Frankovka modrá z Villa Vino Rača. Po rokoch je to víno prorokom aj doma.

Nemecko, Rakúsko a Kanada, to sú krajiny, kde robia najlepšie ľadové vína na svete. Račianska frankovka dokázala, že aj Slovensko vie dorobiť skvelé moky, ktoré si pýtajú požehnanie všemocnej prírody. Ľadové boli roky doménou Chateau Topoľčianky, ale Villa Vino Rača a Richard Polkoráb predviedli víno, ktoré nedalo nikomu z konkurencie šancu. V tom je krása súťaží, víťazia vína, ktoré sú v danej chvíli najlepšie. Umením je, aby tá chvíľa trvala čo najdlhšie.

Medzi tokajskými vínami žiari Tokajská výberová esencia 2003. Koľký raz je Tokaj & Company šampiónom Národného salónu vín?

Je viacnásobným šampiónom. Tokajská výberová esencia je vyzreté víno, kde slovko esencia podčiarkuje, že obsahuje to najlepšie, čo územie a po generácie zveľaďovaný klasický postup spracovania vínu dávajú. Je to jednoducho nádherné víno, ktoré by mal každý aspoň jeden raz v živote ochutnať. S dúškom tohto vína akoby ste zahryzli do sušených hrozienok. Pointa nie je v sladkosti, ale v živosti vína, za ktorou sú kyseliny a nevychladnutá ohnivosť územia, ktoré kedysi bolo v moci vulkánov. V tom je neopakovateľný príbeh slovenského Tokaja, ktorý rozkľúčovali vinohradníci a vinári.

Na stupienku víťazov šumivých vín stojí najvyššie Sekt Pálffy brut zo Shebo Winery Modra. Čo ho tam vynieslo?

Je to sekt, ktorý sa na pódium znovu vrátil. Mávame ho v salóne takmer každý rok. Za úspechom sú dve veci, na jednej strane vína s vyššími kyselinami, dnes čoraz väčšia vzácnosť aj vo Francúzsku, a potom je to klasická metóda pri výrobe šumivého vína. Francúzi majú Doma Perignona a náš výrobca stavia na veľkej postave dejín Uhorska Mikulášovi Pálffym, ktorý mal rád víno. Výnimočné vína majú právo nosiť veľké mená.

V móde sú však aj perlivé vína. Tón udalo čajkovské rodinné vinárstvo Nichta Rosé Sparklingom.

Perlivé vína nemajú toľko bubliniek, nie sú vo fľaši pod takým tlakom ako šumivé, ale tiež veselo perlia v ústach. Je to svojrázna odpoveď Slovenska na módu piť Proseco.

Nevadí, že ide o sýtené víno?

Nie všetky perlivé sú sýtené, niektoré sú prírodné, niektoré umelo dosycované. Sparkling rosé cuvée z Pinotu noir a Frankovky modrej je balansom medzi zvyškovým cukrom a kyselinkami podporenými jemnými bublinkami. Sprievodca letným podvečerom vystihol trend ľahkých sviežich vín, kde jemné perlenie a dosýtenie dodá vínu iskru.

O čom hovorí teritoriálne zastúpenie značiek v salóne vín?

Základom sú známe mená, ako je Mrva a Stanko, Matyšák, Chateau Topoľčianky, Zámocké vinárstvo, ale zoči–voči nim sú aj malé vinárstva, akým je napríklad Vinovin, najnovšie Vinpera a množstvo iných. A to je dobré, známe značky sa musia obracať, lebo konkurencia, ako ukazuje aj 19. ročník salónu, kde sa predvádza 30 vinárstiev, rastie.

Časy sú neľahké. Čo odkazuje salón vín Slovensku?

To, že z roka na rok robíme na Slovensku krajšie vína, ktoré určite stoja za ochutnanie. Vo víne sa zrkadlí zmena v prístupe k životu. Užívame si ho aj s vínom. Onedlho budú vianočné trhy. Oplatí sa zablúdiť z Hlavného námestia do Aponyiho paláca, kde sídli Národný salón vín. Možno tu nájdete krásny vianočný darček pod stromček, ktorým okrem fľaše vína môžu byť aj poukazy pre vašich blízkych na ochutnávku vína v salóne vín. V podzemí vinohradníckeho múzea má degustácia nenapodobiteľnú atmosféru.

Facebook X.com chyba Newsletter