Máloktorá škola, ako napríklad University of New York in Prague, má kritické myslenie ako povinný šesťkreditový predmet bakalárskeho štúdia businessu. Existuje ale veľká časť škôl, ktorá odpovie, že učiť samotné kritické myslenie je zbytočné a stačí zaviesť tento užitočný nástroj, alebo ak chcete zručnosť, do každého vyučovaného predmetu. Podobne to s ďalšími zručnosťami, ktoré sa do kurikula skrátka už nezmestia. Medzinárodné akreditácie ich však vyžadujú. Prečo? Na vyučovanie kritického myslenia v manažérskych odboroch existuje väčšie množstvo štúdií a každá z nich (bez výnimky) ukazuje na niektorý z prínosov, ktoré práve výučba kritického myslenia prináša.
Foto: UNYP
Hojne citovaná štúdia uverejnená v Journal of Management Education podporuje myšlienku, že hlavnou úlohou univerzity je učiť študentov myslieť, ale nie tak, že študent spracováva náročnú manažérsku úlohu a jej vyriešením alebo nevyriešením sa učí. Aby táto metóda bola efektívna, musí sa najprv naučiť o problémoch premýšľať a to sa väčšinou nestane automaticky. Výučba „thinking skills“ by mala byť základným kameňom každého bakalárskeho programu. Systematická rešerša literatúry na danú tému, publikovaná v Studies in Higher Education, sa zaoberala všetkými výskumami publikovanými medzi rokmi 1990 – 2019. Autori vykonali analýzu 769 vedeckých článkov a skúmali význam kritického myslenia v manažérskom vzdelávaní alebo v business kontexte, do ktorých je kritické myslenie zasadené. To je v týchto článkoch považované za kľúčovú zručnosť, ktorú by všetci študenti business odborov mali mať. Pomáha rozvíjať vlastnosti ako intelektuálna pokora, odvaha, empatia a integrita.
Niektorí autori však upozorňujú, že by nemalo byť vnímané iba ako nástroj myslenia, ale malo by byť podporované prostredníctvom vhodných skúseností, prostredia a kontextu. Kritické myslenie je tak spájané s praktickými aplikáciami, ako je zlepšovanie manažérskych praktík, zamestnateľnosť a riešenie etických dilem. Prekvapivo veľké množstvo článkov s touto tematikou bolo publikované v prestížnom časopise Journal of Business Ethics. Sami manažéri chápu kritické myslenie ako súbor zručností získaných výučbou, spojených s manažérskymi zručnosťami, strategickým myslením, leadershipom a rozhodovaním. Je dávané ako prerekvizita schopnosti efektívne komunikovať, riešiť komplexné problémy, reflektovať a efektívne spolupracovať.
Foto: UNYP
Zaujímavé je, že hoci sa jedná zrejme o jeden z najzásadnejších komponentov manažérskeho vzdelávania, výučba kritického myslenia býva študentmi hodnotená častejšie ako prínosnejšia a zábavnejšia, než väčšia časť ostatných predmetov daného štúdia, hoci sa jedná o mentálne pomerne náročné cvičenia. Študenti sa tiež často učia z logických a iných chýb, teda majú nižšiu úspešnosť vyriešenia problému, než v iných predmetoch, čo by malo byť demotivujúce. Prekvapivo nie je. Možno aj z toho dôvodu, že je možné túto zručnosť používať aj v iných odboroch záujmu a pomáha študentom lepšie identifikovať a vysporiadať sa s výzvami štúdia ako takého, ako ukazuje niekoľko observačných štúdií u študentov manažmentu.
Na záver možno povedať, že kritické myslenie je ako dobrý čaj: veľa ľudí si myslí, že ho nepotrebuje, kým ho neochutnajú, a potom sa už bez neho nezaobídu. Možno by teda vysoké školy mali začať študentom servírovať skvelú šálku kritického myslenia. Či už je to pre rozvoj budúcich manažérov alebo len pre prežitie vo svete plnom logických pascí politikov, orezaných grafov predajcov, alebo smiešnych odkazov na druhoradé vedecké výstupy v ktoromkoľvek odbore.