Film Amundsen prinesie koncom roka do kín skutočnú polárnu zimu

23.12.2019 00:00
Bontonfilm, PR článok, nepoužívať
Autor:

14. decembra si pripomíname výročie fantastického úspechu ľudstva – prvého dobytia južného pólu. Pred 108 rokmi vyhral Roald Amundsen „bitku“ o Antarktídu s Britom Robertom Scottom a na najjužnejšom mieste planéty s hrdosťou zapichol nórsku vlajku. O tom, ako sa z neznámeho muža z vtedy chudobnej krajiny stal jeden z najväčších objaviteľov histórie, ale aj o ďalších zaujímavostiach zo života Roalda Amundsena sa dozviete v novom výpravnom filme Amundsen.

Zapĺňať prázdne miesta na mape sveta túžil Roald Amundsen už v detstve. Sníval predovšetkým o tom, že ako prvý človek na svete dosiahne severný pól zeme. Hoci pôvodne sa pripravoval na kariéru lekára, ktorú si pre neho vysnívala jeho matka, po smrti rodičov sa rozhodol vrátiť späť k svojmu detskému snu a získal preň aj staršieho brata Leona. Súrodenci mali úlohy jasne rozdelené – Roald bude mať na starosti objaviteľskú činnosť a expedíciu zrealizuje, kým Leon sa postará o organizačnú časť a financie. Odvážne plány však prekazili správy o údajnom dobytí Arktídy Frederickom Cookom v roku 1908 a Robertom Pearym v roku 1909.

Amundsen sa zo sklamania nespamätával dlho. Hoci trofej v podaní severného pólu už bola „obsadená“, na opačnom konci zeme ešte stále čakala na svoje objavenie Antarktída, i keď si na ňu už „brúsil zuby“ britský námorný dôstojník Robert Falcon Scott. Roaldovi Amundsenovi predstava, že sa najjužnejší svetadiel stane súčasťou britského impéria, vôbec nevoňala, zmenil teda kurz zo severného na južný a najnapínavejšie objaviteľské preteky všetkých čias sa mohli začať.

Autor: PR servis

Hoci väčšina ľudí počula o Amundsenom triumfálnom ťažení na južný pól, detaily z jeho života, súkromia či príprav na expedície nie sú verejne známe. Práve na ne sa chce zamerať dobrodružná dráma Amundsen z dielne nórskeho režiséra Espena Sandberga, ktorý už má za sebou napríklad životopisný film Kon-Tiki o ďalšom veľkom nórskom objaviteľovi Thorovi Heyerdahlovi, nominovaný na Oscara, ale aj hollywoodske blockbustery ako Piráti z Karibiku: Salazarova pomsta či akčný western Sexi pištoľníčky s Penélope Cruz a Salmou Hayek.

Roald Amundsen bol neskutočný pedant a extrémnu pozornosť venoval prípravám na expedície, čo sa mu obzvlášť pri ceste na južný pól skutočne vyplatilo. Neustále vylepšoval vybavenie na cestu, keďže to štandardné mu nevyhovovalo. Na saniach napríklad vytvoril špeciálne priehradky s vekom, ktoré sa dali jednoducho otvárať aj v rukaviciach. Záležať si dal tiež na topánkach. Snažil sa dosiahnuť maximálnu ochranu pred omrzlinami chodidiel a upravil ich tak, aby v nich bolo možné jazdiť aj na lyžiach. Každý z jeho mužov mal so sebou náhradný pár pre prípad, že by došlo k ich poškodeniu alebo znehodnoteniu.

Expedíciu na južný pól mal tak dokonale naplánovanú, že takmer na deň presne odhadol jej trvanie. Amundsen vyhlásil, že mu cesta na juh bude trvať 100 dní, napokon to bolo dokonca iba 99 dní. Počasie na spiatočnej ceste totiž skupine prialo natoľko, že sa výprava rozhodla ísť každý deň nad rámec plánovaného času, a tak do cieľovej stanice dorazila o deň skôr. Aj tu sa prejavila nesmierna húževnatosť a disciplína škandinávskeho národa.

Amundsenova tvrdá nórska nátura sa nezaprela ani pri výbere expedičného jedálnička. Na cestu si bral vždy iba štyri potraviny: pemikan (rozdrvené sušené mäso so sušeným ovocím a cukrom spojené trochou tuku), ktorý si vyrábal podľa vlastného receptu, čokoládu, sušené mlieko a sušienky. Keď bolo treba, výprava jedla aj mäso zo psov, ktoré ťahali sane. Bolo bohaté na vitamíny a slúžilo tiež ako prevencia proti skorbutu. Najslabšími psami zároveň kŕmili zvyšok svorky. Z pôvodných 52 psov sa tak z výpravy na južný pól vrátilo iba 11. Za toto nehumánne zaobchádzanie so zvieratami sa stal neskôr Amundsen terčom ostrej kritiky.

Úspech pri antarktickom dobrodružstve mu okrem využitia psích záprahov zaručili aj špeciálne kožušinové obleky. Nečudo, veď skúsenosti čerpal priamo od Inuitov, s ktorými prežil dlhšie obdobie pri jednej zo svojich prvých výprav. Veľký dôraz na použitie autentického oblečenia, vybavenia a rekvizít kládli aj tvorcovia filmu Amundsen. Kostýmy a filmové rekvizity mali na starosti českí filmári a vytvorili ich tak verne, že sa ich Múzeum Fram v Osle rozhodlo odkúpiť do svojej novej expozície.

Autor: PR servis

U našich západných susedov prebehla aj časť natáčania, zvyšok filmu sa nakrúcal v Nórsku a na Islande. Vďaka precízne vytvoreným kožušinovým kostýmom si herci filmovanie užívali aj napriek studenej islandskej zime. „Musím povedať, že je trochu morbídne byť oblečený v koži nejakého zvieraťa, ale vďaka tomu som pochopil, prečo to tí Eskimáci vlastne nosia. Je v tom neskutočné teplo a vy pod tým nemusíte mať skoro nič. Kam sa na to hrabe akákoľvek termobielizeň, funkčné bundy a windstoppery,“ pochvaľoval si český herec Vojta Kotek, ktorý vo filme stvárnil Karla Feuchta, leteckého mechanika a člena Amundsenovej neskoršej výpravy na severný pól.

Arktické mrazy si budete môcť vychutnať aj vy v teple svojich kín. Slovenská premiéra filmu Amundsen je naplánovaná na 26. decembra 2019.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku