Ako ste sa dostali k pozícii dlhoročného vedúceho ankety Športovec roka?
„Už od detstva boli mojím koníčkom športové štatistiky. Od desiatich rokov som si robil výstrižkový archív, zároveň som veľa čítal. Niekedy hovorím, že Marcel Merčiak mi pripomínal mňa zamlada. Keď som prišiel ako prvák na vysokej škole do redakcie denníka Šport, tak som neraz vo faktoch opravoval podstatne starších kolegov. V redakcii som dostával rôzne úlohy. Ešte ako študent som robil 35-dielny seriál pre Šport zameraný na 35 rokov úspechov česko-slovenského športu, ktorý mal dosť dobrý ohlas. Za existencie Česko-Slovenska som do novín pripravoval výročné športové sumáre. Aj preto ma v roku 1987 prvýkrát oslovili, aby som viedol federálnu anketu Športovec roka. Bola to vtedy anketa Československého klubu športových redaktorov. V organizácii sa pravidelne striedali Česi so Slovákmi. O dva roky neskôr som bol opäť jej vedúci.“
Mohli v 80. rokoch dostať hlasy aj športovci, ktorí nesúhlasili s režimom?
„Neexistoval žiaden príkaz, za koho sa môže a za koho sa nemôže hlasovať. Aj podklady pre výber športovcov slúžili len ako pomôcka, hlasujúci si mohli vybrať aj mimo tohto okruhu.“
Po rozpade Česko-Slovenska ste boli 25 rokov vedúcim slovenskej ankety Športovec roka. Prečo ste sa po vyhlásení v roku 2017 z pozície šéfa stiahli?
„Jednoducho som si povedal, že stačilo. Vždy som totiž mal koniec roka neuveriteľne hektický. Keď prišli Vianoce, býval som totálne vyčerpaný. Potreboval som sa niektorých povinností a úloh zbaviť. Úplne som sa nestiahol, s terajším vedúcim Petrom Pašuthom stále konzultujem podklady pre hlasovanie. Chceme, aby sme do nich zahrnuli všetky naozaj významné medzinárodné úspechy slovenských športovcov v danom roku. Oficiálne som v pozícii garanta ankety, ale skôr by som použil označenie konzultant.“
Foto: TASR/Martin Baumann
Aký zmysel má organizovanie takejto ankety?
„Stále hovorím, že zmysel takejto ankety je propagovať šport a športovcov. To je alfa a omega. V ankete ide o hru, ktorú netreba brať príliš vážne, keďže v každom takomto formáte sa de facto porovnáva neporovnateľné. Predsa neviete porovnať, či je lepší rýchlostný kanoista, vodný slalomár, strelec, futbalista, hokejista, alebo iný športovec. Dá sa len porovnávať, kto je úspešnejší, ale aj to je zložité. Predsa v každom športe je rozdielna konkurencia. A záleží aj na tom, či ste úspešní na olympiáde, majstrovstvách sveta, Európy, či v seriáli Svetového pohára. Ale presvedčil som sa, že mnohí športovci anketu berú veľmi vážne. Nie je im vôbec jedno, na ktorom mieste skončia. Niektorí boli dosť podráždení, že neskončili tak vysoko, ako predpokladali.“
Dokazujú novinári v hlasovaní, že sú profesionáli a majú prehľad v športovom svete?
„Stále hovorím, že je dôležité, aby bolo čo najviac hlasujúcich. Vždy sa totiž objavia nejaké ,úlety' a ak je veľa hlasov, potom význam týchto zvláštnych hlasov zanikne. Žiaľ, musím povedať, že mnohí športoví novinári sa hlasovaním neraz neprejavujú ako športoví odborníci. Každý má právo na vlastný názor, ale keď niekto do svojej desiatky nedá olympijského medailistu či majstra sveta v olympijskej disciplíne, to už považujem za totálnu ignoranciu. Absurdné je aj to, ak niekto zaradí do top10 v multišportovej ankete športovca, ktorý je na 5. či 6. mieste v domácom rebríčku jedného športu.“
Môžete uviesť niektoré príklady zvláštnych hlasovaní?
„Niektorí redaktori maďarskej národnosti zvýhodňovali športovcov z južného Slovenska, najmä maďarskej národnosti. Takisto boli prípady, že vyslovene človek presadzoval svojho dobrého priateľa, alebo dokonca príbuzného. Bolo to však aj naopak. Niektorí novinári negovali úspechy niektorého športovca, lebo im bol nesympatický. Napríklad v roku 2003 vybojoval Michal Martikán titul majstra sveta, celkový triumf vo Svetovom pohári v kategórii C1 i zlato v 3×C1 a dvaja hlasujúci ho vôbec nedali do prvej desiatky. Považujem to za úplnú neodbornosť, zaujatosť a ignoranciu. Niektorí zase v hlasovaní Petrovi Saganovi ,spočítali' to, že s ich médiom nechcel komunikovať…“
Uprednostňujú novinári konkrétny typ športovcov či zástupcov niektorého športu?
„Pred začiatkom hlasovania na zasadnutiach výboru KŠR vždy poviem svoju prognózu pre daný rok. Správne som vždy predpokladal mená ôsmich až deviatich športovcov. V princípe viem odhadnúť, čo preváži vo vedomí hlasujúcich. Berú do úvahy nielen úspechy športovcov, ale do určitej miery zohľadnia aj popularita športu či športovca. Prejavuje sa to najmä vo chvíli, keď dosiahne na reprezentačnej úrovni významný úspech ľadový hokej alebo futbal. Prípadne, keď hráč prispeje k zisku Stanleyho pohára. V poslednej sezóne síce Zdeno Chára s Bostonom trofej nezískal, bol však vo finále a všetci vedeli, že play-off hral so zlomenou čeľusťou. Ľudia to pri hlasovaní zohľadnili. Rovnako to bolo v rokoch 2009 a 2010, keď futbalisti najprv postúpili a potom hrali na MS. Niečo podobné môžeme vidieť pri tenisových úspechoch, či už Karola Kučeru, Dominika Hrbatého, Daniely Hantuchovej alebo Dominiky Cibulkovej. Takisto úspechy v ,kráľovnej športov'- atletike, sa hodnotia vysoko. A samozrejme, v olympijskom roku sa dostane vysoko každý olympijský medailista.“
Foto: TASR/Martin Baumann
Boli ste niekedy prekvapený z víťazstva konkrétneho športovca?
„Občas áno. Martina Moravcová vyhrala anketu šesťkrát, ale viažu sa k nej paradoxy. Z jej najlepších rokov bol najslabší rok 2001, pretože nezískala medailu z majstrovstiev sveta v dlhom bazéne. Na MS vo Fukuoke bola štvrtá a piata. Bol som tam ako novinár a vravel som jej, nech počíta s tým, že tentoraz Športovkyňou roka určite nebude. Povedala mi, že s tým ráta. No napokon bol celkove slabý rok slovenského športu a ona vtedy v ankete vyhrala s dodnes rekordným náskokom! Nasledujúci rok 2002 mala Martina zase najlepší v kariére. Dovolím si tvrdiť, že v ženskom plávaní bola vtedy svetová dvojka za Američankou Natalie Coughlinovou. Paradoxne však vtedy anketu nevyhrala. Zvíťazil hokejista Peter Bondra, ktorý dal víťazný gól vo finále MS proti Rusku. V NHL pritom nemal dobrú sezónu. V minulosti sa stal dvakrát najlepším strelcom celej súťaže, ale v ankete zďaleka tak vysoko neskončil. Umiestenie v ankete by však malo byť ocenenie za celý rok. Ale chápem, že zisk titulu majstrov sveta a jeho ,zlatý' gól vo verejnosti mimoriadne zarezonoval, veď potom prepukli obrovské prejavy národnej hrdosti. Mimochodom, Bondra je dodnes jediný víťaz individuálnej ankety z kolektívneho športu.“
Bol aj ďalší prípad?
„Tenista Dominik Hrbatý vyhral anketu Športovec roka 2005. Dominik mal predtým aj lepšie roky, keď napríklad v jednom ovládol tri turnaje ATP za sebou. V ankete však vtedy nebol zďaleka tak vysoko. Lenže celkove to bol slabý rok nášho športu. V Davis Cupe Hrbatý priviedol slovenský tím do finále, v ktorom vyhral obidve dvojhry. Navyše ešte zvíťazil v Hopmanovom pohári spolu s Hantuchovou. De facto sa teda stal Športovcom roka za príspevok k tímovým úspechom, nie za individuálny úspech. Hlasovalo však vtedy len 76 ľudí, čo je historicky najnižšie číslo.“
Foto: TASR/Michal Svítok
Tento rok sa Slovenský olympijský a športový výbor stal organizátorom slávnostného galavečera, ktorého partnerom bude 19. decembra spoločnosť Tipos. Podieľal sa SOŠV na slávnosti aj v minulosti?
„Veľmi významný bol podiel Slovenského olympijský výbor na organizácii slávnosti predovšetkým v roku 2000. Vtedy sa vyhlásenie spojilo aj s vyhlásením Slovenského športovca 20. storočia. V prvej fáze vyberali najúspešnejšie osobnosti z histórie čitatelia denníka Šport, v záverečnej fáze priamo na slávnostnom galavečere hlasovala 15-členná porota, ktorej predsedal vtedajší predseda SOV František Chmelár. SOV zabezpečoval slávnosť aj v roku 2006. Aj v ďalších rokoch spolupracoval s Klubom športových redaktorov a určitým spôsobom participoval na vyhláseniach, ale nebol ich organizátorom. Opäť sa ním stal až teraz, teda po trinástich rokoch.“
Foto: Dušan Koutný
Prečo sa SOŠV rozhodol vrátiť k organizácii galavečera?
„V predošlých rokoch to vzhľadom na dlhodobú zmluvu KŠR s organizátorom slávnosti nebolo možné, teraz po jej vypršaní SOŠV veľmi rýchlo zareagoval na možnosť spolupracovať. Po vlaňajšej transformácii sa stal strešnou organizáciou slovenského športu, takže partnerstvo s KŠR vo veci Športovca roka a organizovanie galavečera SOŠV považuje za prirodzené a logické.“
Bude SOŠV pripravovať slávnosť aj v budúcnosti?
„Pre SOŠV je veľmi dôležité, aby bol partnerom ankety na dlhšie obdobie. Chceme, aby to bola každoročná oslava výsledkov našich športovcov. Za predvedené výkony si ju zaslúžia.“
MARTIN HORVÁTH