Cudzie jazyky nie sú strašiak, v okolitých krajinách sa deti bez problémov učia dva

Ministerstvo školstva ohlásilo liberalizáciu výberu prvého cudzieho jazyka na základných školách. Znamená to, že angličtina prestane byť povinná, rodičia si pre svoje deti budú mocť vybrať zo šiestich cudzích jazykov. Ako toto rozhodnutie vnímate Vy?

13.05.2019 07:00

Odpovedá Linda Fintorová, PR manažérka Goetheho inštitútu Slovensko

Linda Fintorová Foto: Desana Dudášová
goethe intitut, PR článok, reklama, nepoužívať Linda Fintorová

Toto rozhodnutie vítame ako jeden z krokov k naplneniu barcelonských cieľov, podľa ktorých sa Európania majú vedieť dorozumieť dvoma cudzími jazykmi. Potrebné je však posilniť najmä výučbu druhého cudzieho jazyka. Ten je povinný iba na gymnáziách. Treba posunúť jeho výučbu do nižšieho ročníka, upraviť výučbu tak, aby bola individualizovaná a motivujúca. Angličtina samozrejme zostane základom dorozumenia a naďalej si ju bude vyberať väčšina žiakov. Navyše v prípade, ak si žiak zvolí iný 1. cudzí jazyk ako angličtinu, bude si angličtinu musieť pribrať na 2. stupni.

Zdá sa, že školy túto zmenu nevítajú. Prečo je to tak?

Školy na túto zmenu nie sú pripravené. Ale inovovaný štátny vzdelávací program je platný až od roku 2015. Učitelia iných jazykov teda zatiaľ ešte sú. Ale ak systém zostane nastavený tak, ako je teraz, situácia sa bude iba zhoršovať. Počty absolventov učiteľstva jazykov už teraz zaznamenávajú prepad. Mimochodom, podobné obavy z nezvládnutia situácie mali školy aj pred zavedením povinnej angličtiny a bolo potrebné znížiť nároky na kvalifikáciu pedagógov – angličtinárov.

Ako to majú nastavené ostatné európske krajiny?

Vo väčšine krajín je povinná výučba 1. cudzieho jazyka ešte pred 8. rokom života. V niektorých krajinách dokonca v predprimárnom vzdelávaní.

V susednom Česku sa prvý cudzí jazyk sa vyučuje od 3. ročníka, 2. cudzí jazyk sa učia všetci žiaci povinne na 2. stupni najneskôr v 8. ročníku.

Od roku 2015, kedy bola zavedená angličtina ako jediný povinný cudzí jazyk na základných školách, klesli počty žiakov, ktorí sa učia nemecky, francúzsky alebo rusky. Prečo to je problém?

Vzdelávací systém nereaguje na dopyt trhu. Spoločnosti uprednostnia pracovnú silu so znalosťou dvoch cudzích jazykov. Tie, ktoré si to môžu dovoliť, samé investujú do jazykového vzdelávania svojich zamestnancov. V opačnom prípade musí záujemca investovať vlastný čas a finančné prostriedky a ak tak neurobí, ťahá za kratší koniec. Rodičom by som teda odporúčala nebáť sa druhého cudzieho jazyka a rozhodne naň svoje deti prihlásiť, ak majú možnosť. Už dnes si veľa rodičov uvedomuje, že každý cudzí jazyk je pre ich deti do budúcnosti veľkou výhodou a preto máme my plné kurzy pre deti a mládež. Myslíme však aj na školy. Už štvrtý rok beží nás projekt Chceme vedieť nemecky.

Chceme vedieť nemecky Foto: Julo Nagy
Goethe institut, PR článok, reklama, nepoužívať Chceme vedieť nemecky
chyba