Kde je háčik? Banky nám strhnú daň z každej debetnej transakcie, ale štátu ju hneď nepošlú. Kdeže! Majú na to čas až do konca nasledujúceho mesiaca, a v prvých troch mesiacoch dokonca až do júla 2025. Inými slovami, daň, ktorá patrí štátu, zostáva pekne v rukách bánk – a tie si s ňou môžu robiť, čo sa im páči. Môžu tieto peniaze ďalej investovať, generovať si zisky alebo ich použiť inak, bez toho, aby platili úrok.
Podľa Ministerstva financií SR by transakčná daň mala do rozpočtu priniesť približne 700 miliónov eur ročne. Áno, presne tých 700 miliónov eur, ktoré banky vyzbierajú od nás všetkých a budú ich držať až do konca ďalšieho mesiaca. Možno by banky mohli argumentovať, že správa tejto dane im zvyšuje náklady, ale každý daňovník je predsa administratívne zaťažený – a veľká časť ľudí sa s tým jednoducho musí zmieriť.
Štát navyše prikázal podnikateľom zriadiť špeciálny transakčný účet na sledovanie zdaniteľných transakcií. A hádajte, kde? Áno, zasa u bánk, ktoré si môžu pripísať ďalšiu zákazku v podobe tisícov nových účtov. Samozrejme, tieto účty nebudú zadarmo.
Na záver vyjadrujem len obavu, ako sa táto transakčná daň napokon vyvinie. Hovorí sa o potenciálnom konflikte s európskym právom. Nie som právnik, takže toto nechám bez ďalšieho komentára, ale podobnú situáciu sme už zažili v roku 2010 pri dani z emisných kvót. Tvrdí Ing. Artur Oberhauser, špecialista na daňové kontroly AUDIT TAX CONSULTING.