Karta, aká tu ešte nebola

15.05.2017 08:00
Lubor kralik CNTBU 2016 tatra banka inzercia
Ľubor Králik počas odovzdávania Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Zdroj: Tatra banka

Ľubor Králik vydal prvý etymologický slovník slovenčiny. Odteraz ho môžete nosiť aj v peňaženke. Tatra banka mu totiž venovala limitovanú edíciu kariet.

Slovenský jazykovedec Ľubor Králik je autorom prvého etymologického slovníka slovenčiny, ktorý prináša informácie o pôvode približne 10-tisíc slovenských výrazov. Minulý rok získal za svoju 17-ročnú prácu na slovníku Cenu Nadácie Tatra banky za umenie v kategórii literatúra a tento rok mu Tatra banka venovala limitovanú edíciu kreditnej karty. Pozreli sme sa na to, ako vzniká takéto rozsiahle dielo.

1. Nie je zvykom, že muži majú radi slovenský jazyk ako predmet. Kedy u vás vznikla láska k slovenčine?

Hovoril by som tu skôr o odbornom záujme. Už od detstva ma zaujímali cudzie jazyky a pri ich štúdiu som si neraz kládol otázku, či to-ktoré slovo z jedného jazyka môže súvisieť s nejakým iným slovom z iného jazyka. A na vysokej škole som sa z podobného hľadiska začal – už na vyššej či odbornejšej úrovni – zaujímať aj o slovenčinu.

2. Pamätáte sa na moment, keď ste sa rozhodli začať pracovať na etymologickom slovníku?

Na konkrétny moment sa nepamätám. Takéto rozhodnutie bolo výsledkom dlhších úvah, dozrievalo vo mne postupne – a po rokoch môžem konštatovať, že bolo zrejme správne.

3. Odhadovali ste na začiatku, koľko rokov vám bude trvať práca na slovníku? Tipovali ste, že vám to môže zabrať 17 rokov?

Určite nie. Etymológiu považujem za veľmi zaujímavú disciplínu, až počas práce na etymologickom slovníku som však začal adekvátne spoznávať príslovečnú „druhú stranu mince“. Etymologická problematika konkrétneho slova vie byť až nečakane zložitá, a teda i časovo náročná na spracovanie. Už len orientácia v súčasnom stave výskumu (doterajšie pokusy o etymologický výklad daného výrazu) si často vyžaduje rozsiahle štúdium odbornej literatúry, za ktorým nasleduje nie vždy jednoduché hodnotenie existujúcich hypotéz – a toto všetko treba adekvátne stvárniť v podobe slovníkového hesla, ktoré by malo poskytnúť podstatné informácie aj používateľovi-nejazykovedcovi. Počas tých 17 rokov som sa navyše podieľal i na iných vedeckých projektoch, ktorých riešenie si vyžadovalo či vyžaduje spoluúčasť etymológa.

4. Ako vyzeral váš deň, keď ste sa práve venovali etymologickému slovníku?

Práca na etymologickom slovníku má mnoho podôb. Predstavme si však, že je potrebné spracovať určité heslo. Najskôr je nutné zhromaždiť potrebné informácie o príslušnom heslovom výraze (aké významy má v súčasnom jazyku, odkedy je písomne doložený, aké hláskové znenia a aké významy mal či má v staršom jazyku a nárečiach atď.), vďaka ktorým môžeme odlíšiť pôvodnejší a novší stav, čo je predpokladom pre rekonštrukciu vývinu slova. Potom musíme zistiť, ako – resp. či vôbec – sa toto slovo vysvetľuje v doterajšej odbornej literatúre; ako prameň sa tu využívajú najmä etymologické slovníky iných jazykov, slovanských (mnohé slovenské slová poznajú aj iní Slovania) i neslovanských, ale aj monografické práce skúmajúce rôzne tematické skupiny slovnej zásoby a čiastkové štúdie, neraz venované jedinému slovu. Takto získané informácie treba kriticky vyhodnotiť (t. j. určiť, ktorý etymologický výklad je dnes už prekonaný alebo dokonca chybný, ktoré hypotézy sú viac či menej pravdepodobné, aké argumenty možno uviesť v ich prospech i neprospech a pod.), čo nezriedka znamená štúdium ďalšej literatúry. Najmä v prípade slov, ktoré sme prevzali z iných jazykov, treba často hľadať možný zdroj aj v inojazyčných výkladových slovníkoch; nevystačíme si tu však iba s dielami spracúvajúcimi dnešný spisovný jazyk, veľmi dôležité bývajú aj historické či nárečové slovníky. Pri názvoch kultúrnych reálií etymológ nemôže nevyužívať encyklopedické diela (súčasné i dobové), práce venované dejinám rôznych remesiel, umení a pod. Takto získané poznatky treba už „iba“ sformulovať do uceleného slovníkového hesla… a keď si jeho text autor prečíta s určitým časovým odstupom, nezriedka ho – z rôznych príčin – považuje za potrebné prepracovať.

5. Ide o vôbec prvý etymologický slovník slovenčiny, ktorým ste vyplnili medzeru na trhu. Ako je na tom v súčasnosti etymologický výskum slovenčiny?

Existuje názor, že vydanie etymologického slovníka znamená len začiatok skutočného etymologického výskumu toho-ktorého jazyka. Hoci takéto konštatovanie vyznieva trochu paradoxne, plne s ním súhlasím. Etymologický slovník je pokusom o určitú syntézu aktuálneho stavu poznania; okrem jednoznačných a nesporných výkladov prináša aj mnoho hypotéz či domnienok – a práve tie sa v ďalšej etape potvrdzujú alebo nepotvrdzujú. Sme teda na začiatku takejto „ďalšej etapy“ v etymologickom výskume, ktorého perspektívy v nemalej miere závisia aj od organizačných, personálnych a finančných možností našej vedy.

Zdroj: Tatra banka
Zdroj: Tatra banka

6. Slovník zahŕňa 10 000 slov. Ako by vyzeral úplný a nie stručný etymologický slovník?

Stručný etymologický slovník slovenčiny sa zameriava na slovnú zásobu súčasného spisovného jazyka, približne v rozsahu Krátkeho slovníka slovenského jazyka ako výkladového slovníka spracúvajúceho najmä jadro slovenskej lexiky. Viac-menej úplný etymologický slovník by musel zahrnúť aj slovnú zásobu starších období vývinu slovenčiny, slovenských nárečí, zemepisné názvy z našej jazykovej oblasti a pod. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že takto koncipované etymologické slovníky majú podobu mnohozväzkových diel, na ktorých po celé desaťročia pracujú tímy vysoko kvalifikovaných špecialistov.

7. Hovoríte o tímoch odborníkov. Ako to, že ste boli na takú náročnú prácu sám?

Žiaľ, je to prirodzený dôsledok dlhodobo neprirodzenej situácie, keď sa na Slovensku – na rozdiel od iných krajín – etymologický výskum po celé desaťročia náležite nerozvíjal. Z toho vyplýva i nedostatok odborníkov s takouto špecializáciou. Aj poslucháči slovakistiky na našich vysokých školách sa o etymológii dozvedajú len veľmi málo; sám som v tejto disciplíne vlastne autodidakt.

8.Práca s jazykom je nikdy nekončiaci sa proces, plánujete v budúcnosti tento etymologický slovník rozšíriť?

Na vašu otázku môžem odpovedať pozitívne. Perspektívne zamýšľam pripraviť druhé, rozšírené a upravené vydanie Stručného etymologického slovníka slovenčiny, ktoré by zohľadňovalo aj slovnú zásobu spracúvanú v Slovníku súčasného slovenského jazyka; z tohto diela zatiaľ vyšli tri zväzky (heslá začínajúce sa na písmená A až N), je však už zostavený heslár pre ďalšie zväzky až do konca abecedy. A, samozrejme, druhé vydanie etymologického slovníka prinesie aj niektoré nové etymologické výklady.

9. Ako vnímate ocenenie Nadácie Tatra banky za umenie?

Priznám sa, nepredpokladal som, že Stručný etymologický slovník slovenčiny sa stretne až s takým priaznivým ohlasom verejnosti a bude dokonca nominovaný na prestížnu Cenu Nadácie Tatra banky za literatúru. Získanie tejto ceny si veľmi vážim – nielen ako ocenenie vlastnej práce, ale aj preto, že ak porota zohľadnila širší kultúrny význam etymologického slovníka, zároveň tým potvrdila dôležitosť vedeckej disciplíny, v ktorej pôsobím. Cenu Nadácie Tatra banky preto vnímam aj ako povzbudenie do ďalšieho výskumu v tejto oblasti.

10. Aká bola vaša reakcia, keď ste sa dozvedeli, že tohtoročná limitovaná edícia kreditnej karty Tatra banky bude venovaná vám a vašej práci?

Bolo to milé prekvapenie. Verím, že používatelia kreditných kariet sa takto dozvedia mnoho zaujímavého o rôznych slovách, nad ktorých pôvodom sa v každodennom živote možno nezamýšľali. Môžem iba vysloviť Tatra banke svoje uznanie a poďakovanie za takúto originálnu a vtipnú formu propagácie Stručného etymologického slovníka slovenčiny – a samotného etymologického výskumu – v širokej verejnosti.

O limitovanú edíciu kreditnej karty venovanú Ľuborovi Králikovi môžete požiadať v ktorejkoľvek pobočke Tatra banky, teraz s možnosťou získať Letný bonus 30 €.

Ľubor Králik

je slovenský jazykovedec, ktorý sa špecializuje na etymológiu, teda štúdium pôvodu slovenskej a slovanskej slovnej zásoby. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ako aj viaceré študijné a výskumné pobyty v zahraničí (Rusko, Nemecko, Rakúsko). Pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, výsledky svojich výskumov publikuje na Slovensku i v zahraničí.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk