Nespravíme my, spraví vedľajšia dedina!
Pohraničná obec Prellenkirchen má 41 km2, 1 300 obyvateľov a 28 veterných veží, ktoré dokážu zabezpečiť elektrickú energiu pre 40-tisíc domácností. Keď Prellenkirchen v roku 1999 s veternou energiou začínal, obyvatelia boli na vážkach. „,Mnohí občania boli proti, nevedeli sme, čo od toho očakávať. Starosta vtedy povedal – ak sa nepostaví u nás, postaví sa vo vedľajšej dedine. Tak či tak sa na to budeme pozerať, len v tom druhom prípade zadarmo,“ spomína s úsmevom vicestarosta Gratzer.
Dnes Prellenkirchen a jeho obyvatelia vedia, že odvaha sa im vyplatila. Obec hospodársky prosperuje a podľa Heinza Gratzera za to do veľkej miery vďačí príjmom práve z veterného parku. „,Máme opravené futbalové ihrisko, štyri triedy škôlky a tri nové autá pre zbor dobrovoľných hasičov. Miestne dane môžeme držať na veľmi nízkej úrovni, obec prosperuje vo všetkých smeroch. Ak by som to mal zhrnúť, máme sa dobre,“ smeje sa pán Gratzer.
Rakúšania by nemenili
Parndorfská platňa, ako sa nazýva rozsiahle územie v Dolnom Rakúsku, je domovom zhruba 700 veterných turbín, z ktorých mnohé stoja už vyše 20 rokov. Dnes prichádza fáza tzv. „,repoweringu“, kedy sa staré turbíny, ktorým skončila životnosť, demontujú a nahradia ich nové – vyššie a výkonnejšie.
Nové veže budú mať 200 až 250 metrov, 3-krát vyšší výkon a Dolné Rakúsko si ich opätovnú výstavbu bez váhania odsúhlasilo. Timo z vedľajšej dediny potvrdzuje, že obyvatelia obcí s veternými parkami vo svojom katastri ich po toľkých rokoch berú ako samozrejmosť. „,Tak ako v Prellenkirchene, ani v Pame veterné parky už nik nerieši. Kvalita života je tu naozaj vysoká, ľudia sú spokojní a to aj vďaka veterným parkom. Nik to nechce meniť,“ konštatuje mladý Slovák.
Slovensko na štartovacej čiare
Pri sledovaní dolnorakúskej veternej scenérie sa neubránite porovnávaniu so Slovenskom. Mnohé oblasti na juhu či Záhorí majú rovnaké poveternostné podmienky, no napriek tomu veterný priemysel u nás ani náhodou neprekvitá. Od roku 2003 sme nepostavili ani jednu novú veternú elektráreň a naša produkcia elektriny z vetra je skromných 3 MWh, čím sa zaraďujeme na koniec európskeho rebríčka.
Paradoxne, podľa aktuálneho, nezávislého prieskumu agentúry IPSOS má veterná energia prekvapivo dobrú akceptáciu medzi slovenským obyvateľstvom. Až 61 % Slovákov sa vyjadrilo, že by im nevadilo žiť v blízkosti veternej elektrárne. Kde je potom chyba?
Nedostatočná infraštruktúra a zdĺhavá administratíva
Hlavnými prekážkami sú zložité regulačné a administratívne procesy. Vysvetlenie ponúka Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP.
„,Na Slovensku boli v minulosti pokusy o rozvoj veternej energie, zastavila ich však nedostatočná kapacita existujúcich distribučných sústav na pripojenie nových veľkých zdrojov, ako sú veterné elektrárne, a tiež zdĺhavé povoľovacie procesy. To je dôvod, prečo sa projekty napokon nezrealizovali, a tiež prečo Slovensko za inými krajinami EÚ v tejto oblasti zaostáva,“ hovorí odborník spoločnosti, ktorá patrí medzi najvýznamnejších investorov v oblasti veternej energetiky na Slovensku.
Veterná energia v súlade s prírodou
Dnes je situácia iná. Slovensko sa ako členský štát EÚ zaviazalo, že do roku 2030 zníži množstvo emisií CO2 v ovzduší o 55 % (v porovnaní s rokom 1990) a do roku 2050 dosiahne uhlíkovú neutralitu. Energetickí špecialisti potvrdzujú, že veterná energia je popri energii zo slnka najschodnejšou cestou k zvládnutiu tohto ambiciózneho plánu. Prečo? Veterné elektrárne produkujú čistú energiu, ktorá je čoraz dostupnejšia, technologicky vyspelejšia a stopercentne bezpečná.
„,Po tom, ako nám v Prellenkirchene nainštalovali prvé veterné turbíny, tu boli isté obavy, preto sme pravidelne obchádzali veže a hľadali mŕtve vtáky. Nikdy sme nenašli ani jedného,“ spomína hlavný poľovník okresu Bruck and der Leitha a poľnohospodár Johann Dietrich. Dnes už aj pokročilé štúdie, ktoré monitorujú dráhu letu vtákov pomocou kamier a radarov potvrdzujú, že tento živočíšny druh dokáže kopírovať pohyb listov rotora a veterným turbínam sa bez problémov vyhýba. Moderné veterné elektrárne sú navyše vybavené systémom na prevenciu kolízií, ktorý dokáže detegovať vtáky a v prípade potreby zastaviť turbínu.
„,Zvieratá a príroda všeobecne sú v harmónii s veternou energiou. V našom regióne sa faune darí výborne, máme početné populácie zvierat všetkých druhov, vrátane včiel, ktoré žijú priamo pri veterných vežiach,“ dodáva hlavný poľovník.
Motivácia započať veternú éru
Okrem záväzkov voči Európskej únii Slovensko smerom k veternej energii vedú aj zahraničné firmy, ktoré prinášajú do našej krajiny investície a prácu pre ľudí. Práve tie trvajú na tom, že časť dostupnej energie musí pochádzať z vetra alebo slnka.
„,Investori vyslovene požadujú obnoviteľnú energiu, pretože majú záväzky, ktoré musia plniť, a tie ich zaväzujú využívať energiu
z udržateľných zdrojov. Všetko to do seba zapadá ako kúsky skladačky—či sa nám to páči alebo nie, toto je smer, ktorým sa musíme uberať,“ vysvetľuje Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľnej energie z SPP.
Konkrétne SPP má aktuálne rozpracovaných 5 projektov veterných parkov v rôznych regiónoch Slovenska, ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Navrhované veterné parky zatiaľ nemôžu rozsiahlosťou ani počtom veží konkurovať svojim rakúskym náprotivkom. Na Slovensku má vyrásť len zlomok toho, čo vidíme u našich susedov, avšak, aj to postačí na výrazné zníženie ročnej produkcie emisií CO2 v porovnaní s elektrinou dnes vyrábanej z fosílnych palív.
Rakúsko rozptyľuje mýty
Napriek tomu, že rozvoj veternej energetiky na Slovensku napreduje len pomaly, hneď za hranicami máme skvelý príklad toho, ako veterné parky môžu harmonicky spolunažívať s miestnymi komunitami bez negatívnych vplyvov na rozvoj obcí či kvalitu života. Práve naopak.
,„Rozumiem, že ľudia majú rešpekt pred nepoznaným. Rovnako sme ho mali aj my. No po dvadsiatich štyroch rokoch zodpovedne hovorím, že nič z hrozieb sa u nás v obci nepotvrdilo. Ceny pozemkov neklesli, ale stúpajú, ako všade inde. Veterné elektrárne nám nezničili pôdu, nevyhubili zvery, ani nám nerušia pokojný nočný spánok, “ vyvracia najznámejšie mýty vicestarosta Gratzer.
Inšpirácia za hranicami
Ak prekročíte slovensko-rakúske hranice, ocitnete sa v inom svete. Inom mentalitou tamojších obyvateľom, inom aj vzhľadom krajiny. Vrtuľky na horizonte k tomuto obrazu už nenávratne patria. „,Pre niekoho môžu byť neestetické, ja ich vnímam ako moderné a ekologické. Som na ne zvyknutý, sú pre mňa domovom,“ usmieva sa Timo.
Veterné turbíny v Rakúsku už roky ticho pracujú v pozadí, pričom prispievajú k ekologizácii krajiny a hospodárskemu rastu. „,Úspech našich susedov by nás mal inšpirovať, aby sme sa nebáli nasledovať ich príklad aj na Slovensku. Verím, že práve využitie obnoviteľných zdrojov, ako je vietor, môže byť cestou, ktorá nám pomôže priblížiť sa k vyspelým krajinám v oblasti udržateľnej energetiky,“ nádeja sa Lenka Jamborová z SPP.
SPP a veterná energia
SPP je najväčší slovenský dodávateľ energií, ktoré poskytuje pre takmer 1,5 milióna zákazníkov. V súčasnosti sa zaraďuje aj medzi najvýznamnejších investorov v oblasti veternej energetiky na Slovensku – pripravených má päť projektov veterných parkov (jeden v lokalite Drahovce, dva v oblasti Galanty a dva v katastri Skalice), ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.