Dajte si od januára predsavzatie, že zálohované plechovky a plastové fľaše budete odovzdávať naspäť do predajní. Za každú dostanete 15 centov a ešte aj pomôžete vyčistiť prírodu a zmiernite dosahy klimatickej zmeny – pretože z plastovej fľaše sa môže stať znovu plastová fľaša a z plechovky plechovka, čím sa šetrí CO2 pri výrobe nových obalov.
Toto jednoduché novoročné predsavzatie vás nebude stáť nič. Stačí si povedať, že vždy, keď pôjdete na nákup, zoberiete so sebou aj nestlačené plechovky a plastové fľaše od nápojov. V predajni, ktorá je zapojená do zálohového systému a odoberá obaly, jednoducho vrátite prázdne plastové fľaše a plechovky a za každú dostanete 15 eurocentov. Tie buď využijete na zľavu z nákupu v predajni, kde ste obaly vrátili, alebo si zoberiete hotovosť.
Zálohový systém sa na Slovensku spúšťa od 1. januára 2022 a zo začiatku si dajte pozor – zálohujú sa len plastové fľaše a plechovky, ktoré majú na sebe veľké „Z“ a nápis „ZÁLOHOVANÉ“, len za tie dostanete v obchode 15 eurocentov. Obdobie kedy v predajniach môžete nájsť aj nezálohované nápojové obaly potrvá maximálne do 30. júna 2022. A čo robiť s tými nezálohovanými obalmi bez symbolu „Z“? Odneste ich do žltého kontajnera na triedený zber, tak, ako ste to robili doteraz.
Zálohovanie je jediný osvedčený spôsob, ako vyzbierať 90 percent plastových fliaš a plechoviek a zbaviť prírodu odpadov z nich. V súčasnom triedenom zbere sa darí vyzbierať len približne 60 percent. Preto Slovensko nasleduje krajiny so zálohovým systémom, kde „deväťdesiatka“ padla – všade, kde sa zálohový systém zaviedol.
Predsavzatie zálohovať si dali mnohí ľudia – napríklad aj štvorica influencerov, ktorí vyčistenie prírody od plastov a plechoviek berú vážne.
„Určite áno,“ odpovedal na otázku, či bude zálohovať, humorista Fero Joke. „Musím si na to zvyknúť, je to niečo navyše, ale teším sa na to. Ja napríklad, keď si idem načapovať prášok, zvykol som si chodiť bez auta. Aj na zálohovanie si len treba zvyknúť, toto jednoducho prírode pomôže, tak si vyčlením na to v domácnosti miesto, kde budem fľaše a plechovky dočasne skladovať a prispôsobím sa. Super, že ideme zálohovať, ja sa na to teším,“ dodáva k téme.
„Keď som hovorila jednému známemu, že konečne táto zmena dorazí aj k nám, povedal niečo v zmysle, že čo je to za nezmysel, takto zbytočne si komplikovať život,“ spomína Kristína Tormová. „Tak som mu pripomenula, že nosenie zálohovaných fliaš od piva naspäť do obchodu mu problém nerobí. Niektoré veci len komplikovane vyzerajú. Možno keby pri každej plechovke cinklo niečo ako ,Ďakujeme, pomohli ste budúcnosti vášho dieťaťa a vnúčaťa‘ ľudia by to robili ešte aj s nadšením,“ uvažuje Kristína. Keď sme sa jej spýtali, či bude zálohovať aj ona, povedala na rovinu: „Samozrejme, že budem. Ďakujem za tú možnosť.“
Matej „Sajfa“ Cifra, ktorý tiež bude zálohovať, sa zamyslel nad tým, prečo sa pri tejto téme objavuje aj množstvo negatívnych postojov, súvisiacich najmä s tým, že plechovky a plastové fľaše treba vracať neskrčené: „Keď prišlo obdobie, že ľudia majú krčiť fľašky, sťažovali sa. ,Pre pána Jána, ja to krčiť nebudem, lebo nevládzem,‘ alebo neviem čo. Je to ale iba otázka zvyku. Ľudia nemajú radi zmeny a so zmenami sa musia postupne zžiť. Keď si budeme tento rozhovor čítať o päť rokov a budeme sa baviť o tom, či krčiť alebo nekrčiť, všetci si povedia – to sme niekedy krčili?“
Adela Vinczeová zas reaguje na iný negatívny komentár – či vraj má zmysel veci riešiť ako jednotlivec, a prečo veľké problémy neriešia korporácie a štáty: „Keď chceme, aby sa zmenila spoločnosť, musí sa zmeniť jednotlivec. A keď chceme, aby sa zmenil jednotlivec, musí sa zmeniť spoločnosť.“
To, že bude zálohovať, je samozrejmé. A aký má pohľad na to, že si treba zvyknúť nekrčiť fľaše a plechovky, ale vracať ich v pôvodnom tvare? „Už teraz je naša planéta zaťažená tak, že neviem, čo by som povedala človeku, pre ktorého je taký problém nespučiť fľašu a vziať ju späť do obchodu…“