Aj v dôsledku pandémie prišlo mnoho ľudí o svojich blízkych. Vyrovnať sa so smrťou najbližšieho človeka je veľmi náročné a vo väčšine prípadov je potrebná odborná pomoc. Príkladom je dnes aj Ema (21), ktorá pred pár rokmi stratila svojho brata v dôsledku zákernej rakoviny. Po smrti svojho brata Patrika navštevovala skupinové a neskôr aj individuálne terapie Plamienka. „Pamätám si, že som si vtedy občas hovorila, prečo sa mám svojím smútkom zaoberať, keď to tak veľmi bolí. Až neskôr, po viacerých rokoch, som si uvedomila, ako veľmi mi to pomohlo. Tá boľavá, otvorená rana sa vyliečila a zahojila sa jazvou. Jazva síce zostáva, ale rana už mi nespôsobuje ustavičnú bolesť, ktorá sa nedala zniesť,„ hovorí Ema. „Ak by mi vtedy psychológovia Plamienka nepomohli, svoj smútok by som vláčila ako guľu na nohe. A tá by sa stále zväčšovala a nedovoľovala by mi pohnúť sa v živote dopredu,“ dodáva.
Nezisková organizácia Plamienok okrem mobilného domáceho hospicu a vzdelávacieho centra poskytuje vo svojom Centre smútkovej terapie aj bezplatnú terapeutickú pomoc rodinám s deťmi, ktoré stratili blízkeho človeka – najčastejšie rodiča alebo súrodenca. Práve psychologické poradenstvo je pre tých, ktorí sa vyrovnávajú so stratou, nesmierne dôležité. „Začiatkom októbra sme preto opäť otvorili terapeutické skupiny pre deti od 6 do 13 rokov, pre adolescentov od 13 do 18 rokov a prvý raz po dlhšom čase aj pre dospelých,“ hovorí riaditeľka Plamienok n.o. MUDr. Mária Jasenková.
Obdobie po Patrikovej smrti bolo pre Eminu rodinu veľmi ťažké. „Môj tatino sa o ňom vôbec nechcel rozprávať, chcel smútiť sám. Veľa pracoval, to mu pomáhalo. Mama bola so mnou na jednom terapeutickom víkende Plamienka pre smútiace rodiny, ona naopak potrebovala o Patrikovi hovoriť. Ja som na to vôbec nechcela myslieť. Akosi som dúfala, že smútok časom sám od seba prejde a bude to za mnou. Dnes viem, že to bolo veľmi zlé riešenie," konštatuje Ema. Po Patrikovej smrti sa nedokázala zveriť nikomu, ani kamarátkam v škole.
Práve deti sú po smrti blízkeho človeka najzraniteľnejšie
Smútok detí sa môže prejavovať rôzne. „Môžu trpieť nespavosťou, cítiť úzkosť a obavy o zdravie zostávajúceho rodiča. Niektoré deti sa uzavrú do seba a nechcú komunikovať, iné môžu zrazu stratiť záujem o kamarátov či školu. Môže sa u nich prejaviť hnev či agresivita, u adolescentov môže vzniknúť rizikové správanie, akým je napríklad užívanie alkoholu či drog,“ hovorí supervízor Centra smútkovej terapie Plamienok n.o. Iván Gómez. Ako dodáva, deti sú zraniteľnejšie ako dospelí a strata blízkej osoby má nesmierny dopad na celý ich ďalší život.
„Každé dieťa, ktorému zomrie rodič alebo dospelý člen rodiny, ktorý tento vzťah nahrádza, potrebuje odbornú psychologickú pomoc. Podľa odozvy, ktorú nám rodičia pravidelne poskytujú, psychický stav takmer všetkých detí a adolescentov sa po poskytnutí terapeutickej pomoci v Plamienku zlepší,“ dopĺňa Iván Gómez.
Pomáhať môžu iba vďaka dobrým ľuďom
Odborníkov, ktorí sa špecializujú na smútkovú terapiu, je na Slovensku málo. Psychologická a terapeutická pomoc je preto často finančne veľmi náročná, a to najmä pre rodiny, ktoré už značnú časť svojich príjmov vložili do liečby svojho príbuzného. Vďaka príspevkom má Plamienok pre smútiace deti, adolescentov a ich rodičov pripravených niekoľko foriem bezplatnej terapeutickej pomoci. Rodič, ktorý stratil partnera či dieťa, môže o takúto pomoc Plamienok požiadať na webovej stránke www.plamienok.sk. Podľa MUDr. Jasenkovej smútiacim rodinám často povedia o Plamienku ich priatelia alebo známi, ktorí sa o ňom dozvedia z médií či sociálnych sietí. „Žiadne dieťa či adolescent, ktorý stratil blízkeho človeka, nepríde sám a nepovie – ja potrebujem pomoc. My, dospelí, musíme vnímať ich smútok a snažiť sa im pomôcť. Aby v ich živote bolo viac radosti a menej bolesti,“ dodáva MUDr. Jasenková.
Dnes si Ema nevie predstaviť, akoby vyzeral jej život, ak by jej po bratovej smrti nikto nepomohol. „Stratiť blízkeho je obrovská záťaž a som presvedčená, že žiadne dieťa ju samé nedokáže zvládnuť. Smrť je tabuizovaná téma aj pre mnohých dospelých. Je rovnako prirodzená ako život. A ak dieťa nemá žiadnu skúsenosť so smrťou a nedozvie sa o nej doma ani v škole, cíti obrovskú neistotu a strach. Nevie, čo má robiť so svojimi pocitmi. Terapeuti v Plamienku mi ich pomohli zvládnuť. Len vďaka tomu som mohla ísť ďalej," dodala na záver Ema.