Adela Vinczeová úprimne o tom, prečo pomáha nevidiacim

Vyskúšala si, aké to je byť v koži nevidiaceho a spoznala predsudky, ktoré voči nim panujú. Pritom niekedy stačí málo, iba pootočiť uhol pohľadu. Aj to je dôvod prečo pomáha Bielej pastelke.

06.09.2021 00:00
unss, pr nepouzivat Foto:
Adela Vinczeová s pokladničkou zbierky Biela pastelka, zdroj: Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS)

Už niekoľko rokov si ambasádorkou verejnej zbierky Biela pastelka, čím ťa oslovila?

Páči sa mi myšlienka Bielej pastelky i ľudia, ktorí sa na jej organizácii podieľajú. Veľmi príjemným zážitkom bol pre mňa samotný zbierkový deň, keď som v bratislavskej Eurovei spolu s Dodom Kuriľákom moderovala pastelkový event. Myslím si, že naša vzájomná spolupráca má potenciál rozvíjať sa aj ďalej… Bola by som veľmi rada, ak by sme spoločne urobili ešte veľa dobrých vecí zameraných na pomoc ľuďom nevidiacim a slabozrakým.

S mnohými nevidiacimi si sa stretla aj vo svojich reláciách, koho príbeh ťa najviac oslovil?

Asi nevidiaceho Juraja Prágera, ktorý vystúpil na Mont Blanc. Ale nie sú to len medializovaní ľudia. Veľmi na mňa zapôsobilo, keď som počas zbierkového dňa stretla pána, ktorý nevidí a rád varí. Pre mnohých prekvapivá kombinácia – nevidiaci a varenie. Porozprával mi, ako si poradí s krájaním zeleniny, mäsa, s celým procesom varenia…

Pozvanie do mojej rozhlasovej relácie prijala z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Tímea Hóková a bola som v úžase z toho, keď rozprávala o tom, ako rada cestuje, s nadšením vníma iné krajiny cez zvuky, vône, chute, celkovú atmosféru, ktorá sa dá nasávať aj bez zrakového vnemu. Fascinuje ma, ako títo ľudia dokážu normálne fungovať. Kde my híkame, akoby to bolo niečo výnimočné, pre nich je to úplne bežná každodennosť, ktorú zvládajú absolútne perfektne. To je pre mňa to isté, ako vyliezť na Mont Blanc. A tiež sa mi páči ich nadhľad a zmysel pre humor, aspoň u „zrakáčov“, s ktorými som sa stretla, to tak určite bolo.

V čom vnímaš najväčší problém v našej spoločnosti? Čo by sa malo zmeniť v prístupe k ľuďom so zrakovým postihnutím?

Z môjho pohľadu je to o zmene nastavenia spoločnosti, aby ľudia nevnímali nevidiacich ako tých, ktorí môžu vykonávať len istý typ povolaní. To nie je pravda, pretože dnes sú medzi nimi úspešní novinári, právnici… Môžu sa plnohodnotne venovať rôznym profesiám, a to by si mali uvedomiť aj zamestnávatelia a otvoriť sa každému šikovnému človeku, bez ohľadu na jeho postihnutie.

Ako ambasádorka venuješ Bielej pastelke veľa svojho voľného času, energie. Je pre teba dôležité dávať, podeliť sa, pomáhať?

Človek v sebe vždy hľadá aj zámer, prečo niečo robí. Vždy si dávam kontrolnú previerku svojho vnútra a ak dávam preto, lebo je to čisté, som s tým OK. Ak dávam, lebo ma potom niekto pochváli, aké mám dobré srdiečko, radšej si to premyslím. Pomoc Bielej pastelke však nevnímam ako nejaké mimoriadne dávanie. Ide skôr o prirodzené súznenie s určitou skupinou ľudí a ich projektom. Okrem toho sa dosť učím aj prijímať. Aby som mohla vedieť aj naozaj dávať.

Ak by si nemoderovala a neživila sa prácou so slovom, vedela by si si predstaviť napríklad prácu v pomáhajúcich profesiách – k akému smeru ťa to láka?

Veľmi nerozlišujem pomáhajúce a nepomáhajúce profesie. Tým, že robím ľuďom dobrú náladu, alebo tým, že im predstavím zaujímavého inšpiratívneho hosťa, im pomáham tiež. Takže to nerada paušalizujem. Okrem toho si myslím, že každý, kto robí akékoľvek povolanie s radosťou, pomáha spoločnosti viac ako na celý svet nahnevaný aktivista.

V rámci komunikácie často hovoríme, aké dôležité je, ak sa majú nevidiaci a slabozrakí o koho oprieť, veríme, že tým pilierom sme aj my, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, a naša pomoc. O koho sa môžeš v ťažkých chvíľach oprieť ty?

Samozrejme, sú to tí najbližší… Vždy, keď som smutná, alebo keď mám pocit, že mi život niečo nedopraje, alebo zažívam nejakú krivdu, uvedomím si, že je to v akejsi božej dokonalosti, ktorá ma má niečo naučiť a už sa neviem ďalej ľutovať. Takže tí, o ktorých sa opieram, ma, našťastie, aj z tejto ilúzie vedia dostať a za to som vďačná. Lebo krivdy sa nedejú, my len nevnímame, prečo sme si ich pritiahli do života.

V minulosti ťa fanúšikovia mohli osobne stretnúť aj na eventoch Bielej pastelky, prídeš aj tohto roku?

V prípade, že bude priaznivá situácia sa určite uvidíme 24. septembra v NC Eurovea. Program by mal byť veľmi zaujímavý, vodiace psi, nevidiaci umelci, predstavíme „hovoriace“ kocky, na autogramiádu prídu mnohé známe tváre… Ak chcete vedieť podrobnosti, kliknite si začiatkom septembra na stránku www.bielapastelka.sk alebo sledujte FB Biela pastelka.

Oficiálny spot podporujúci verejnú zbierku Biela pastelka 2021

Biela pastelka pomáha:

  • pri nácviku samostatnej chôdze s bielou palicou
  • pri výučbe čítania a písania Braillovho písma
  • kurzami práce s kompenzačnými, optickými a technicky náročnými pomôckami
  • aktivitami zameranými na obhajobu práv ľudí so zrakovým postihnutím
  • podporu aktivizovania ľudí nevidiacich a slabozrakých prostredníctvom kultúrnych, športových či voľnočasových podujatí
  • pri nácviku sebaobslužných činností – varenie, pranie, žehlenie, upratovanie
  • špecializovaným sociálnym poradenstvom

Nevidiacich a slabozrakých môžete podporiť:

  • 24. 9. 2021 v uliciach miest a obcí po celom Slovensku
  • zaslaním SMS v hodnote 2 € na číslo 820 vo všetkých sieťach
  • príspevkom na účet SK23 1111 000­0 0014 3025 8­006
  • príspevkom do stacionárnych pokladničiek umiestnených vo vybraných organizáciách a inštitúciách
  • v priebehu septembra aj v 65 predajniach spoločnosti BEPON po celej SR
  • alebo online darom prostredníctvom www.bielapastelka.sk.
chyba