V projekte Spolu s vami ste vyhrali druhé miesto a získali cenu v hodnote 5 000 eur. Chceli ste ju použiť na prerábku kuchyne a jedálne. Ako to prebiehalo?
Z IKEA k nám prišli tri dámy – dizajnérky. Náš dom má 101 rokov. Je to bývalý kláštor so starými múrmi, preto bolo dôležité, aby si najskôr všetko dôkladne pozreli a pomerali. Boli veľmi milé a príjemné. Krátko po návšteve mi poslali vizualizáciu priestorov a dohodli sme sa na drobných úpravách. Nechali sme znížiť stropy a vymaľovať steny. IKEA potom zorganizovala dobrovoľnícke dni. Prišlo mnoho zamestnancov ktorí zmontovali novú kuchynskú linku, zapojili elektrospotrebiče a priniesli vybavenie do kuchyne. V jedálni urobili novú podlahu, pribudli stoly, stoličky a servírovací pult. Naozaj to je veľmi pekné. Dokonca sme získali aj špeciálny bonus od zamestnancov IKEA. Dostali sme 2 000 eur, za ktoré sme vymenili okná v kuchyni a v jedálni.
Foto: PR servis
Ako klientky a deti reagovali na nové vybavenie?
Všetci boli nadšení. Sme „neziskovka“, čiže každú korunu musíme od niekoho pýtať. Toto bol pre nás luxusný dar z nebies. Klientky k novému zariadeniu pristupujú s rešpektom. Dávajú pozor, aby sa niečo nepoškodilo a aby sme to mali stále pekné.
Ako v kuchyni najčastejšie trávite čas?
Mamička, ktorá má v daný deň službu varí, deti si za stolom píšu úlohy. Najradšej ale máme oslavy. Väčšinou ich plánujeme na nedeľu, pripravíme tortu alebo obložené chlebíky, pogratulujeme, odovzdáme darčeky. Snažíme sa im priblížiť bežný rodinný život. Veľakrát sa stalo, že to bola prvá oslava, ktorú deti zažili. Nie preto, že by na to tá mama zabudla alebo že by jej to bolo ľahostajné. Väčšina z nich pred tým žila v takom prostredí a v takej núdzi, že to svojmu dieťaťu nemohla dopriať.
Jozefína vznikali ešte v Rakúsko-Uhorsku. Cisár František Jozef II. koncom 18. storočia zrušil žobravé mníšske rády. Budovy, ktoré im patrili dal do správy kňazom. Tí sa v nich starali o chorých, chudobných alebo deti v núdzi. Niekedy sa Jozefínom stávali aj budovy, ktoré šľachta darovala reholiam – podobne ako v prípade kláštora v Dolnej Krupej, ktorý Dcéram Božej lásky darovala rodina Chotekovcov.
Odkedy sídli Zariadenie núdzového bývania Jozefínum v kláštore v Dolnej Krupej pri Trnave?
Od roku 2009. Fungujeme pod občianskym združením Dobrota svätej Alžbety a máme priamu nadväznosť na Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Prvá klientka k nám prišla 10. januára 2010. Presne si na to pamätám. Bola to mamička z východného Slovenska s troma malými deťmi. Bol to naozaj zvláštny pocit. Vtedy sme ešte nevedeli, či o naše zariadenie bude záujem. Predsa len nesídlime v meste, ale na dedine pri Trnave. No klientka s deťmi sa rýchlo udomácnili a potom sme sa snažili nájsť jej mamu, ktorá žila v zahraničí. To sa nám aj podarilo a po štyroch mesiacoch za ňou aj s deťmi odišla.
Koľko klientok u vás býva dnes?
Momentálne sedem mamičiek a desať detí.
Ako vyzerá deň v Jozefíne?
Všetko sa prispôsobuje deťom. Keď sú deti malé, majú iný režim ako keď sú školáci. Klientky vstávajú tak, aby stihli deťom urobiť raňajky a desiatu do školy, vystrojiť ich a tie, ktoré pracujú odchádzajú na autobus do Trnavy. Jedna mama má službu v kuchyni. Tá pripravuje obed pre všetkých. Ostatné sa venujú deťom a pracujú v záhrade. Na dvore máme storočnú lipu, z ktorej stále niečo padá, takže treba zametať a starať sa o plodiny, ktoré pestujeme v záhrade. Máme zeleninu, zemiaky. Čo sa nezje, to zavárame na zimu. A tiež pestujeme ruže. Snažíme sa tak udržiavať tradíciu grófky Márie Henriety Chotekovej, ktorú prezývali Ružová grófka. Kedysi tu žila a v kaštieli vybudovala jedno z najväčších a najvýznamnejších rozárií v Európe.
O týrané matky a ich deti sa osobne staráte už desaťročie. Čo majú tieto ženy spoločné?
Väčšina z nich niečo podobné videla už v rodine, v ktorej vyrástli. Násilie na dennom poriadku. Zároveň ich však spája to, že aj keď sú zo zlých pomerov, uvedomujú si, že nikto nemá právo na ne položiť ruku a ubližovať im alebo ich deťom. Často sú však ochotné násilie dlho trpieť. Keď k nám prichádzajú, všetky sú vystrašené, snažíme sa ich preto prívetivo prijať a spoločne budovať bezpečie a pokoj.
Klientky s deťmi u vás zostávajú najviac jeden rok. Ste s nimi v kontakte aj po tom, čo od vás odídu?
Ak o to majú záujem, zostávame v kontakte. Často si k nám prídu po radu, potešiť sa alebo pochváliť – najmä úspechmi svojich detí. Spomínam si na príbeh jednej mamičky, ktorá k nám prišla s dvoma synmi. Mala po štyridsiatke, chlapci mali 10 a 12 rokov. Bola sama, mala epilepsiu, muž ju týral. Bývali v starom dome, z ktorého ich majiteľ vysťahoval, lebo hrozilo, že sa budova zrúti. K nám ju doviezol tamojší pán farár. Zanedlho sa jej muž prisťahoval do okolia nášho zariadenia a drankal od nej peniaze, ale s tým nepochodil, u nás sú všetky príjmy a výdavky prísne zdokumentované.
Aj s chlapcami to bolo ťažké, učiť sa im veľmi nechcelo. Zároveň im chýbal otec, ktorý predtým matku pred nimi znevažoval a kazil ich vzťah. Keď však v roku 2015 v susednom meste dostali sociálny byt, veci sa zmenili. Byt bol v dezolátnom stave. Chlapci s našou pomocou omietli časť steny a byt vymaľovali, vymenili lampy a namontovali garniže. Záležalo im na tom, že sa do bytu sťahujú. Dnes všetci traja pracujú a ich príjmy vystačia na udržanie bývania.
Spoločnosť IKEA prostredníctvom projektu Spolu s vami podporuje neziskové organizácie pomáhajúce deťom. Momentálne sa projekt nachádza v hlasovacej fáze, kedy členovia IKEA FAMILY hlasujú za jednu z piatich vybraných organizácií. Víťaza, ale aj ostatných finalistov IKEA odmení – Organizácie získajú nábytok a bytové doplnky v celkovej hodnote 20 000 eur. Hlasovanie pre rok 2019 už beží. Zapojte sa aj vy na www.spolusvami.sk alebo projekty podporte ako dobrovoľníci.
Foto: PR servis