V prvom rade je dôležité zodpovedať si otázku, aký zdroj energie bude váš ohrievač vody využívať a tiež, aký bude jeho objem. Účel jeho využívania je totiž najdôležitejšie kritérium výberu, nakoľko tento údaj ovplyvňuje možnosti jeho umiestnenia. „Ak ide o štvorčlennú domácnosť, v ktorej je kúpeľňa so sprchovým kútom, ideálny objem je podľa normy 80 až 120 litrov. Ak domácnosť disponuje vaňou aj sprchovým kútom, objem ohrievača vody by mal byť 120 až 150 litrov. Ak si chce niekto dopriať oddych v rohovej vani, ideálny objem je 200 litrov,“ uviedol Michal Kaľavský, vedúci oddelenia zákazníckych služieb v spoločnosti STIEBEL ELTRON Slovakia, ktorá bola donedávna známa pod menom Tatramat – ohrievače vody. Jej produkty postupne dostávajú nový názov STIEBEL ELTRON, no slovenská poctivá kvalita zostáva nezmenená.
Ak už máte jasno v tom, aký bude objem vášho ohrievača, môžete pristúpiť k otázke jeho umiestnenia. „Čím bližšie k odberu vody bude ohrievač nainštalovaný, tým menšie budú tepelné straty v systéme rozvodu teplej vody,“ pokračuje Michal Kaľavský. Najvhodnejším miestom je preto bezprostredná blízkosť kúpeľne či kuchyne. V prípade bytov to býva priamo kuchyňa alebo kúpeľňa. Najčastejšie si tu ľudia vyberajú vertikálny závesný ohrievač vody. Ten je energeticky úsporný a vodu zohreje rýchlejšie než horizontálny závesný ohrievač vody. Na druhej strane, ten sa dá lepšie zamaskovať. Tak, či onak, v prípade umiestnenia do kúpeľne je potrebné myslieť na tzv. kúpeľňové zóny. Sú to priestory s rôznymi stupňami ochrany a bezpečnosti. Hovoria o možnosti inštalácie zariadenia. Označujú sa číselne, pričom do oblasti 0 sa prísne zakazujú inštalovať akékoľvek zariadenia. Ide o vnútorné priestory vane či sprchovej vaničky. Zvyšné zóny (až do číslice 3) podliehajú rôznym stupňom ochrany. Preto je dôležité obrátiť sa na špecialistov a montáž s nimi konzultovať.
Stacionárne ohrievače vody, ako už z ich názvu vyplýva, nie je možné zavesiť. Sú určené pre inštaláciu na podlahu. V tomto prípade je vhodnejšie poobzerať sa po iných častiach domu. „V prípade rodinných domov sú ohrievače vody inštalované najčastejšie v pivniciach či technických miestnostiach. Aj v tomto prípade je dôležitou premennou vzdialenosť odberného miesta. Keďže niektoré z nich, ako napríklad kuchyňa, môžu byť na opačnej strane domu, je vhodné pouvažovať nad ich decentrálnym zásobovaním. To znamená, že vzdialené odberné miesto bude mať svoj vlastný ohrievač vody. Síce je toto riešenie priestorovo náročnejšie, ale eliminujeme tepelné straty v systéme rozvodu teplej vody a benefitom je tiež dostupnosť teplej vody v momente otočenia kohútikom,“ pokračuje Michal Kaľavský zo STIEBEL ELTRON Slovakia. Dostupným spôsobom, ako skrátiť čas čakania na teplú vodu z bojlera takmer na minimum, je cirkulácia teplej vody s obehovým čerpadlom. Toto riešenie je však z pohľadu tepelných strát najmenej efektívne a spôsobuje výrazne vyššie náklady na ohrev teplej vody.