Je známe, že v Krušoviciach experimentujete s chmeľmi a varíte pivo z menej známych odrôd. Ako k tomu prišlo?
Nepovedal by som, že ide o menej známe odrody, skôr by som povedal, že sú nové. Žatecká oblasť je veľmi známa, pestuje sa tu vysokokvalitný chmeľ, ale viacero ľudí si myslí, že chmeľ je iba jeden. Je to možno tým, že žatecký červeňák patrí medzi skutočne staršie odrody chmeľu a vo svete je známy ako jeden z najlepších aromatických chmeľov. Od roku 1990 sa však na Chmeľovom inštitúte v Žatci, s ktorým Krušovice úzko spolupracujú, chystá aj príprava nových odrôd chmeľu. Jedným z tých moderných je aj Kazbek. Experimentuje sa ale aj s ďalšími aromatickými odrodami, ktoré sa v Českej republike nikdy nepestovali a dnes ich máme už pomerne dosť.
V čom sa ukrýva jedinečnosť už spomenutého Kazbeku?
Jedinečnosť je v jeho vzniku, kedy sa zo stredného Kaukazu priviezol divoký chmeľ. V Žatci sme naňho aplikovali hybridné odrody. Vznikla tým skutočne odolná, vitálna, stabilná rastlina, ktorá vykazuje jedinečné aromatické vlastnosti a je trochu horkejšia ako pôvodný červeňák. Práve vďaka tomu to bol jeden z kandidátov na prvé jednoodrodové pivo, ktoré varíme. Na Slovensku sme špeciálny ležiak Krušovice Kazbek predstavili konzumentom vo februári.
Krušovice prinesú tento rok aj ďalšie špeciály. Môžete nám prezradiť viac?
Tie čo vzniknú by mali byť rovnako postavené na základe jedného chmeľu, budú teda rovnako jednoodrodové. Ideálne tak doplnia náš koncept, podľa ktorého chceme prinášať jedinečné pivá a vzdelávať našich konzumentov. Chceme im ukázať, že chmeľom sa dá jednak meniť chuť piva a zároveň zvýšiť jej rozmanitosť.
Takže dôvod, prečo ste začali experimentovať s chmeľmi je v tom, že ste chceli priniesť nové chute?
Určite je to jeden z dôvodov. Na druhej strane sme však chceli trochu vzdelať konzumentov v tom, že chmeľ nie je iba jeden, tých druhov je viac a každý je v niečom unikátny.
Ako teda chmeľ ovplyvňuje chuť piva?
Pivo je veľmi jednoduchá receptúra. V princípe pozostáva z vody, chmeľu a sladu. Potom samozrejme z kvasiniek vznikajúcich pri kvasení. Takže tých faktorov, ktoré ovplyvňujú výsledný produkt nie je veľa. A práve v tomto smere je chmeľ veľmi zásadný, zvlášť potom, keď ho pridávame, resp. keď ho aplikujeme formou studeného chmelenia. Týmto procesom výrazne zvýšime chuť a vôňu nápoja. Studené chmelenie bolo využité aj pri ležiaku Krušovice Kazbek.
V čom je Kráľovský pivovar Krušovice unikátny?
Je to pivovar pôsobiaci na malej dedinke, ktorá má iba 400 obyvateľov. Zároveň je to posledný novopostavený pivovar v Česku s ohromnou históriou od roku 1581. Unikátom je dozaista jeho poloha. Krušovice sa nachádzajú na rozhraní chránenej krajinnej oblasti Křivoklátsko, odkiaľ berieme vodu a žateckej oblasti , z ktorej berieme chmeľ. V súčasnosti sme najväčší pivovar priamo v žateckej oblasti.
Krušovice sú medzi pivármi veľmi obľúbené. Kde pramení táto náklonnosť?
Vždy sme patrili medzi inovátorov vo varení piva. Modernejšie pivá sa začali variť už niekedy v roku 1970. Vtedy vznikol aj náš Imperiál, ktorý je známy aj na Slovensku. Inovatívnosť pokračuje aj v súčasnosti. Naše nové receptúry – desiatky a dvanástky – sú v tejto chvíli jedny z najlepších. To samozrejme oslovuje aj konzumentov, ktorí sa časom menili a dnes radi skúšajú nové chute.
Chutia Krušovice viac mužom alebo ženám?
V tomto smere budeme asi stále hovoriť o mužskej klientele, hoci trend je taký, že do reštaurácií prichádzajú s mužmi aj emancipované moderné ženy a myslím si, že naše pivá ako je Imperiál a čierne ich výrazne oslovujú. V Čechách bolo absolútnym trhákom pivo Krušovice Pšenica, ktoré si možno viac privlastnili ženy, hoci mužom tiež veľmi chutia.