Prečo sú ľudia ochotní zaplatiť za zážitkovú dovolenku viac?

Poznanie, dobrodružstvo, zážitky, chuť a vône krajiny, prekonanie strachu z neznámeho, adrenalín, rozšírenie obzorov, vniknutie krajine pod kožu...

13.01.2015 08:00
TOM  BUBO A OMO inzercia

Prečo sú ľudia ochotní utratiť za poznávaciu dovolenku veľa peňazí, pričom niekedy musia načrieť na dno síl, trepať sa cez pol krajiny natlačený v autobuse s ďalšími turistami, jesť lokálnu stravu a báť sa, či nebudú potom 2 dni sedieť na záchode. Musia sa často krát očkovať, báť sa rôznych chorôb a iných útrap cestovania? Nie je lepšie ležať týždeň na hotelovej pláži a nerobiť vôbec nič? Len tlačiť do seba all inclusive nápoje a jedlo z bufetových stolov? A za lepšiu cenu? Zdá sa však, že tieto časy pomaly končia.

Najlacnejšia cena letenky do exotiky vrátane letiskových poplatkov stojí 700 eur/osoba a ak chce mať človek aspoň minimálny komfort, minie 100 eur/deň, čo pri 14 dňovej dovolenke predstavuje sumu 2100 eur. Ak ide pár a chcú si dopriať niečo navyše, vyjde ich to minimálne 5 tis eur … a samozrejme často krát oveľa viac. Množstvo Slovákov prekonalo hranicu 100 navštívených krajín. Spočítajte si, koľko ste navštívili vy, 100 je neuveriteľné číslo!

Odpoveď, prečo stále viac ľudí vyhľadáva poznávacie zájazdy plné zážitkov je jednoduchá. Stále viac ľudí potrebuje k životu adrenalín, prekonať strach z neznámeho, chcú poznanie, dobrodružstvo, zážitky, chcú cítiť chuť krajiny, dotyky, vône, kultúru, spoznať náboženstvo, zvyky, rozšíriť obzory, vniknúť krajine pod kožu a nielen povrchne z hotelovej pláže. Človek za 1 deň na zážitkovej dovolenke zažije viac ako za týždeň doma, respektíve na pobytovej dovolenke pri mori. Za 3 dni stratí prehľad o čase a zabudne, aký je deň. Za 5 dní je často krát tak naplnený VŠETKÝM z danej krajiny, že ide vybuchnúť od nahromadenej energie, ktorá z neho vyžaruje. A to nehovorím len o klientoch CK BUBO, ale o cestovateľoch všeobecne. Keď sa stretnem s kýmkoľvek, kto cestuje a začneme sa rozprávať, zážitky plynú, máme „o čom“ kecať a je to veľmi príjemné, motivujúce. Už ste sa spýtali niekoho, kto sa vrátil z all inclusive hotela, ako bolo? Odpoveď je pravdepodobne tá istá: „Ten bufetový stôl na večeru, to bola pecka, každý deň kopec jedla a víno k tomu zadarmo, koľko si chcel.“ Určite preháňam, ale viac ako 3 vety v priemere vám asi nepovie nikto.

+6

Svet je nesmierne rozmanitý a ľudia si ho krásne vedia rozdeliť a pomenovať. Na Kubu sa chodí, aby ste stihli starý režim, ochutnali cigary a rum „za facku“. Do Thajska, že sú tam príjemní usmievaví ľudia, nádherné more a pomerne lacno, Do Indie, lebo je jednoducho neuveriteľná, do Barmy, lebo je iná ako všetko, čo ste doteraz videli, do Indonézie kvôli sopkám a orangutanom, do USA kvôli rušným mestám a divokému západu, do Afriky kvôli veľkej päťke, do Bhutánu, aby ste zažili Shangrilu, do Brazílie kvôli Iguazu a karnevalu (či caipirinhe?) …Ale dá sa isť aj do Mali. 3 dni autom popri rieke Niger cez púšte a polopúšte k bájnemu mestu Timbuktu a 3 dni späť. Jedna z najkrajších mojich ciest, aké som zažil. Ťažko sa o tom píše a rozpráva. 6 dní v aute a 1 miesto. Som čudák? Kto to nezažije, tak si musí o nás podobných myslieť, že sme blázni. Nie sme, nakazili sme sa len cestovateľskou chorobou, ktorá je možno silnejšia ako heroín a nedá sa jej odolať.

Palo Fellner, sprievodca CK BUBO

chyba